Krakľa belasá

druh vtáka rodu Coracias

Krakľa belasá[3] (lat. Coracias garrulus) je vták z čeľade krakľovité (Coraciidae). Vďaka azúrovomodrému opereniu krídel a hrdzavočervenému opereniu chrbta je prakticky nezameniteľná. Obýva otvorené oblasti riedko porastené stromami západnej palearktickej oblasti. Od 70. rokov jej stavy v Európe klesajú, na Slovensku bolo dokázané hniezdenie už len na 2,10 % mapovacích kvadrátov. [4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov krakľa belasá patrí medzi najmenej ohrozené druhy, trend celkovej populácie je klesajúci.[1]

Krakľa belasá
Stupeň ohrozenia
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(globálne[1])
IUCN stupne ohrozeniaVyhynutýVyhynutýVyhynutý vo voľnej prírodeKriticky ohrozenýOhrozenýZraniteľnýTakmer ohrozenýOhrozenýNajmenej ohrozenýNajmenej ohrozený
(na Slovensku[2])
Vedecká klasifikácia
Vedecký názov
Coracias garrulus
L., 1758

Mapa rozšírenia krakle belasej
      Hniezdiaca, výskyt v letnom období
      Migrujúca
      Nehniezdiaca
      Pravdepodobne vyhynutá
Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku

Opis upraviť

Krakľa belasá je asi 29 - 32 cm dlhý vták s typicky azúrovým sfarbením peria na hlave a krídlach a hrdzavohnedým chrbtom. Svojím silnejším zobákom s hákovitou špičkou a celkovo svojou veľkosťou môže pripomínať sojku. Sfarbenie mladých vtákov je matnejšie.

Hlasové prejavy upraviť

Prejavuje sa nepríjemným zvukom, zapisovaným ako „rak“ (prípadne „rakak“). Pri zásnubnom lete sa ozýva sledom rachotivých zvukov „ra-kra-kra-kraa“.

Výskyt a stav na Slovensku upraviť

Hniezdne oblasti krakle sú suché teplé oblasti, otvorená krajina v nižších polohách (horám sa spravidla vyhýba) so skupinami stromov a extenzívnym hospodárením. V strednej Európe hniezdi prevažne v bútľavinách, a keďže starých bútľavých stromov v našej prírode ubúda, ubúda i počet kusov tohto klenotu európskeho vtáctva. Celkovo kraklí v Európe ubúda, snáď len okrem krajín, ako sú Rusko, Rumunsko a Moldavsko. I na Slovensku bola kedysi pomerne bežná, dnes už vieme len o zopár hniezdiskách.

Posledné potvrdené hniezdenie bolo zistené v roku 2020[5], presne po 10 rokoch, kedy bolo naposledy zistené hniezdenie v roku 2010. Po tomto roku boli už len pozorovania z hniezdneho obdobia, pochádzali z južného a východného Slovenska. Začiatkom júna v roku 2017 bola pozorovaná pri Uzovskej Panici a v tom istom roku začiatkom júla na Opátskych pieskoch pri Strážnom.[6] V roku 2020 zahniezdila opäť a to na juhovýchodnom Slovensku, kde nehniezdila už 24 rokov. Zahniezdilo dokonca naraz viacero párov a znich 4 páry odchovali úspešne mláďatá. Len jedno hniezdenie bolo v prirodzenej stromovej dutine, ostatné boli v hniezdnych búdkach.[5]

Odhadovaný počet hniezdiacich párov je 10 - 40. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytuje vykazujú výrazný pokles viac ako o 50 %. Ekosozologický status v roku 1995 E - ohrozený druh. V roku 1998 EN:A1, B2d, D, EN - ohrozený. V roku 2001 EN - ohrozený.[7] V roku 2014 CR A2abc; B1ab(ii,v); C1+ C2a(i,ii); D - kriticky ohrozený.[2][8][9] Európsky ochranársky status SPEC2 - druhy, ktorých globálne populácie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia D - ustupujúci druh.[4]

Hniezdenie a rozmnožovanie upraviť

V strednej Európe najčastejšie obsadzujú stromové dutiny po ďatľovi čiernom, alebo žlne zelenej. Znáša 4 – 5 vajec, znáška leží na holom podklade bez podstielky. O vajcia a mláďatá sa rovnako starajú obaja rodičia.

Potrava upraviť

Živí sa najmä veľkým hmyzom (chrobákmi, kobylkami), ale zožerie aj dážďovky alebo malé jašterice a myši.

Ochrana upraviť

Je zákonom chránená, spoločenská hodnota je 3220 € (Vyhláška MŽP č. 24/2003 Z.z. v znení č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z., účinnosť od 01.01.2015).[10]

Krakľa belasá je druh európskeho významu.[11]. Ako kritériový druh sa vyskytuje iba v jednom chránenom vtáčom území - Dolné Považie.[12]

Druh je zaradený do Bonnského dohovoru (Príloha II)[13], Bernského dohovoru (Príloha II) [14] a smernici o vtákoch (Príloha I).

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 31. júla 2020.
  2. a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
  3. KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-11-05]. Dostupné online.
  4. a b DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Vladimír Slobodník. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Krakľa belasá, s. 390 - 391.
  5. a b REPEL, Matej; RIDZOŇ, Jozef. Krakľa belasá po desiatich rokoch opäť zahniezdila na Slovensku. Tlačová správa. SOS/BirdLife Slovensko, www.vtaky.sk [online]. vtaky.sk, 2020-07-29, [cit. 2020-07-31]. Dostupné online.
  6. KVETKO, Richard; & FK SOS/BIRDLIFE SLOVENSKO. 18. správa Faunistickej komisie Slovenskej ornitologickej spoločnosti/BirdLife Slovensko / The 18th report of the Rarities Committee of the Slovak Ornithological Society/BirdLife Slovakia. Tichodroma, roč. 30, čís. 2018, s. 80 - 87. Dostupné online [cit. 2019-03-12].
  7. BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
  8. DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
  9. JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
  10. Vyhláška Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 24/2003 Z. z., ktorou sa vykonáva zákon č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v znení neskorších predpisov (č. 492/2006 Z. z., 638/2007 Z. z., 579/2008 Z. z., 173/2011 Z. z., 158/2014 Z. z.) s účinnosťou od 01.01.2015 [online]. epi.sk, [cit. 2020-03-19]. Dostupné online.
  11. Vtáčie druhy Natura 2000 [online]. sopsr.sk, [cit. 2020-07-31]. Dostupné online.
  12. RIDZOŇ, Jozef; KARASKA, Dušan; TOPERCER, Ján. Aktuálny stav výberových druhov vtákov v Chránených vtáčích územiach na Slovensku. Prvé. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2015. Dostupné online. ISBN 978-80-89310-94-4.
  13. Dohovor o ochrane sťahovavých druhov voľne žijúcich živočíchov (Bonnský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1995-03-01, [cit. 2020-02-20]. Dostupné online.
  14. Dohovor o ochrane európskych voľne žijúcich organizmov a prírodných stanovíšť (Bernský dohovor) [online]. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody SR, 1997-01-01, [cit. 2020-02-21]. Dostupné online.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

  • Ottov sprievodca prírodou - Vtáky. Praha : Ottovo nakladatelství, 2009. S. 258.