Krymské referendum (2014)

Krymskej referendum v roku 2014 bolo referendum vyhlásené krymským parlamentom, v ktorom sa obyvatelia ukrajinskej Autonómnej republiky Krym a mesta s osobitným postavením Sevastopoľ 16. marca 2014 vyslovili za pričlenenie Krymu k Ruskej federácii. Pre pripojenie k Rusku hlasovalo viac ako 96% zúčastnených voličov pri volebnej účasti 83%. Vyhlásenie referenda, ku ktorému došlo v priebehu krymskej krízy na polostrove už obsadenom ruskými a proruskými ozbrojencami, bolo v rozpore s ukrajinskou ústavou a ukrajinská vláda Arsenija Jaceňuka referendum označila za nelegitímne. Jeho výsledky neuznali ani Spojené štáty a Európska únia, naopak Rusko označilo jeho priebeh a výsledky za vyjadrenie skutočnej vôle obyvateľov Krymu.

Dôsledkom hlasovania o samostatnosti Krymu a odtrhnutia sa od Ukrajiny boli ďalšie kroky vedúce k pripojeniu Krymu k Rusku a na druhej strane vyhlásenia európskych a amerických sankcií voči Rusku a relevantným krymským činovníkom.

Referendum

Hlasovací lístok v ruštine, ukrajinčine a krymskej tatárčine

Vyhlásenie referenda

Krymský parlament pôvodne ohlásil vo štvrtok 27. februára na plánovanej schôdzi, že sa 25. mája 2014, teda súčasne s ukrajinskými prezidentskými voľbami, bude konať referendum o posilnení autonómie polostrova. Za tento návrh hlasovalo 61 zo 64 poslancov v čase, keď bola budova parlamentu už obsadená skupinou neoznačených ozbrojencov, ktorá budovu parlamentu strážila. Dňa 1. marca 2014 oznámila krymská vláda, že toto referendum bude vykonané už 30. marca, čo nový predseda vlády Sergej Aksjonov zdôvodnil jeho naliehavosťou. Vo štvrtok 6. marca, teda v deň, kedy bol Krym už úplne obsadený ruskou armádou a proruskými ozbrojencami, krymský parlament odhlasoval žiadosť o okamžité pripojenie Krymu k Ruskej federácii a posunutie referenda, ktoré malo pripojenie už len potvrdiť, na 16. marca 2014.

Formulácia otázok v referende

Hlasovacie lístky boli distribuované v ruštine, ukrajinčine a krymskej tatárčine. Obyvatelia Krymu počas referenda vyberali medzi dvoma možnosťami:

1) „Ste za znovuzjednotenie Krymu s Ruskom s právom subjektu Ruskej federácie?“

2) „Ste za obnovenie platnosti ústavy z roku 1992 a za status Krymu ako súčasti Ukrajiny?“

Podľa niektorých komentátorov spochybňujúcich legitimitu referenda dávalo znenie druhej otázky krymskému parlamentu možnosť rozhodnúť o odtrhnutí Krymu od Ukrajiny. Prvotná verzia ústavy z 5. mája 1992 totiž obsahovala vyhlásenie nezávislého Krymu. O tejto verzii malo následne v auguste 1992 prebehnúť referendum, ktoré však neprebehlo. Nasledujúci deň, 6. mája 1992, však krymský parlament pridal k ústave položku, že Krym "je súčasťou Ukrajiny". Keďže v texte otázky boli explicitne uvedené slová „Krym ako súčasť Ukrajiny“, je zrejmé, že druhá otázka sa vzťahuje k novšej upravenej verzii ústavy z roku 1992.

Pozorovatelia

Podľa ruským štátom vlastnenej televízie Russia-24 sa referenda zúčastnili zahraniční pozorovatelia z 21 štátov, medzi inými Charalampos Angourakis (grécky europoslanec, člen Komunistickej strany Grécka), Johan Backman (fínsky proruský komentátor), Mateusz Piskorski (poľský propagátor panslavizmu, člen ľavicovej agrárnej strany Sebaobrana), Nenad Popovič (podpredseda Národného zhromaždenia Srbska, viceprezident konzervatívnej Demokratickej strany Srbska) a Taťjana Ždanokovová (poslankyňa Európskeho parlamentu za skupinu Zelení - Európska slobodná aliancia), Luc Michel (Belgičan, člen nacionalistického hnutia PCN), Alexander Simov (Bulhar), Srđ Trifković (Srbo-Američan, dopisovateľ pre americký konzervatívny magazín Chronicles a bývalý poradca srbského prezidenta Vojislava Koštunicu) a Béla Kovács (maďarský europoslanec, člen pravicovej strany Jobbik). Podľa Hlasu Ruska označil Béla Kovács referendum za legitímne, podporu zožalo aj od Johana Backmana, Nenada Popoviča a Charalamposa Angourakisa.

Výsledky referenda

Oblasť	Za		Proti		Neplatné hlasy	Spolu	Registrovaných voličov	Účasť
	hlasov	%	hlasov	%
Republika Krym	1 233 002	96.77	31 997	2.09	9 097	1 264 999	1 533 208	83.1%
Sevastopoľ	262 041	95.6	9 250	3.02	2 810	274 101	306 258	89.5%

Šéf krymskej volebnej komisie Michail Malyšev ohlásil, že 96,8 percent hlasujúcich (1 233 002 ľudí) sa vyslovilo za pripojenie k Rusku, 2,5 percent (31 997 ľudí) za zachovanie autonómneho štatútu v rámci Ukrajiny. 0,7 percent hlasov bolo neplatných, volebná účasť bola 83,1 percent obyvateľov Krymu s volebným právom. V Sevastopole sa hlasovalo oddelene o pripojení priamo k Ruskej federácii, ktoré podľa údajov krymskej volebnej komisie podporilo 95,6 percent voličov, účasť bola 89,5 percent.

Referendum však údajne bojkotovali Ukrajinci aj Krymskí Tatári. Ukrajinský ruskojazyčný denník Ukrajinskaja Pravda tvrdil, že keby súhlasili počty hlasujúcich, muselo by podľa štatistických údajov sevastopolských úradov v referende hlasovať 123% všetkých obyvateľov Sevastopoľu. Tento postreh urobil bloger teh-nomad, ktorý neskôr spresnil, že išlo iba o chybu v číslach tlačovej agentúry Interfax. Podľa vyjadrenia Rady pre ľudské práva pri úrade prezidenta Vladimira Putina však pre pripojenie Krymu k Ruskej federácii hlasovalo len 50 až 60% voličov s účasťou 30 až 50%. Bývalý ekonomický poradca ruskej vlády Andrej Illarionov, ktorý teraz pôsobí v Cato Institute vo Washingtone, uviedol svoj odhad, že pripojenie Krymu k Rusku si prialo len asi 34% voličov. GfK, nemecká spoločnosť vykonávajúca prieskumy verejnej mienky a štvrtá najväčšia organizácia pre výskum trhu na svete, uskutočnila prieskum v krymskom regióne. Podľa tohto prieskumu naopak 82% ľudí na Kryme „plne podporuje“ odtrhnutie Krymu od Ukrajiny a pripojenie do Ruskej federácie, 11% „prevažne súhlasí“, zatiaľ čo len 7% s odtrhnutím „nesúhlasí“. Podľa prieskumu amerických univerzít z Colorada a Virgínie si 84% ľudí na Kryme myslí, že pripojenie do Ruska je „absolútne správne rozhodnutie“.

Následný vývoj

Krymský parlament vyhlásil nezávislosť Krymského štátu na území celého Krymu vrátane Sevastopoľu, ktorý má osobitný štatút. Podľa tejto deklarácie prestali v tento moment platiť na Kryme ukrajinské zákony a prestalo sa uplatňovať rozhodnutie Najvyššej rady Ukrajiny a ďalších štátnych orgánov Ukrajiny, ktoré bolo prijaté po 21. februári 2014. Svojich zástupcov so žiadosťou o pripojenie k Ruskej federácii vyslal Krym i mesto Sevastopoľ, ktoré chce vyjednať výsledný status v rámci federácie.

Ľudia na Kryme počas osláv dňa víťazstva nad nacistickým Nemeckom, 9. mája 2014

Ruský prezident Putin bezprostredne potom uviedol, že sa 18. marca obráti na parlament, aby prijal ďalší subjekt do Ruskej federácie. Štátna duma oznámila, že pripojenie prerokuje urýchlene. Putin vzniesol ďalšie požiadavky na ukrajinský status. Navrhol vznik podpornej skupiny pre riešenie ukrajinskej krízy v zložení „prijateľnom pre všetky ukrajinské politické sily“, ktorá zaistí medzinárodné uznanie Krymu ako nezávislého štátu a bude pracovať na tom, aby Bezpečnostná rada OSN prijala rezolúciu, ktorá zakotví ukrajinskú neutralitu, teda aj to, že sa Ukrajina nestane členom vojenskej aliancie NATO. Ďalej sa zasadí o odovzdanie nelegálnych zbraní a o federalizáciu Ukrajiny podľa novo vytvorenej ústavy, ktorá zakotví ruštinu ako druhý oficiálny jazyk, a o vypísanie parlamentných a komunálnych volieb. Podľa navrhnutej rezolúcie by bolo štátne zriadenie, zvrchovanosť, územná celistvosť a neutrálny vojensko-politický štatút Ukrajiny garantovaný Ruskom, Európskou úniou a Spojenými štátmi, Rusko bude mať na Kryme svoje základne.

Krym je prepojený energeticky, vodohospodársky aj cez plynovú sieť s Ukrajinou, zatiaľ teda nie je jasné, ako bude fungovať.

Ukrajinský parlament vyhlásil po referende mobilizáciu 40 tisíc záložníkov a situáciu vyhlásil ako vojnovú. Predseda parlamentu Oleksandr Turčynov vyhlásil, že referendum bolo fraškou a že ho „nikdy neuzná ani Ukrajina, ani civilizovaný svet“. Ministerský predseda Arsenij Jaceňuk o referende povedal, že išlo o „cirkusové predstavenie, ktoré podporilo 21 tisíc ruských vojakov pokúšajúcich sa svojimi zbraňami referendu poskytnúť zákonnosť“.

Z prieskumu ukrajinskej pobočky nemeckej spoločnosti GfK, ktorá sa 16. až 22. januára 2015 telefonicky pýtala náhodne vybraných obyvateľov Krymu, vyplynulo, že 82% opýtaných podporuje ruskú anexii Krymu, 11% anexiu čiastočne podporuje a len 4% opýtaných s anexiou nesúhlasí.

Reakcia

Výsledky hlasovania Valného zhromaždenia OSN o územnú celistvosť Ukrajiny.

     Za

     Proti

     Zdržali sa hlasovania

     Neprítomní

Reakcie zainteresovaných strán

Ukrajinský parlament považuje referendum za nelegitímne na základe nálezu ústavného súdu, ktorý ho vyhlásil za protiústavné. Ukrajinský parlament následne po predchádzajúcich varovaniach 15. marca schválil 278 hlasmi zo 450 dočasné zrušenie krymského parlamentu, čo na prácu krymského parlamentu na Rusov obsadenom Kryme nemalo vplyv, pretože ten naopak neuznával legitimitu ukrajinského parlamentu.

Predstaviteľ krymských Tatárov Mustafa Džemilev vyzval k bojkotu referenda, ktorého výsledky nehodlajú Tatári uznať, a požiadal o zásah Severoatlantickú alianciu.

Medzinárodná reakcia

V Bezpečnostnej rade OSN navrhli 15. marca Spojené štáty americké rezolúciu odsudzujúcu referendum na Kryme. Trinásť štátov hlasovalo za prijatie, Čínska ľudová republika sa zdržala a Ruská federácia bola ako jediná proti - avšak s právom veta, takže rezolúcia nebola prijatá. Podľa ruského ministerstva zahraničia nebol návrh zdôvodnený, nevšímal si vnútropolitickú krízu na Ukrajine a vychádzal zo súkromných záujmov Spojených štátov amerických.

Dňa 27. marca 2014 Valné zhromaždenie OSN schválilo nezáväznú rezolúciu potvrdzujúcu Ukrajinskú územnú celistvosť a označujúcu ruskú anexiu Krymu za nelegálnu. Hlasovanie skončilo s výsledkami 100 hlasov za, 11 hlasov proti (Arménsko, Bielorusko, Bolívia, Kuba, Nikaragua, Severná Kórea, Rusko, Sudán, Sýria, Venezuela a Zimbabwe), 58 členov sa zdržalo hlasovania a 24 nebolo prítomných.