Kudu veľký

	Kudu veľký
Stupeň ohrozenia
Vedecká klasifikácia
Doména	eukaryoty
Ríša (regnum)	živočíchy (Animalia)
Vývojový stupeň	epitelovce (Eumetazoa)
Skupina	dvojstranovce (Bilateralia)
Vývojová vetva	druhoústovce (Dueterostomia)
Kmeň (phylum)	chordáty (Chordata)
Podkmeň (subphylum)	stavovce (Vertebrata)
Nadtrieda (superclassis)	čeľustnatce (Gnathostomata)
Stupeň	štvornožce (Tetrapoda)
Trieda (classis)	cicavce (Mammalia)
Podtrieda (subclassis)	živorodé (Theria)
Nadrad (superordo)	placentovce (Eutheria)
Rad (ordo)	párnokopytníky (Artiodactyla)
Čeľaď (familia)	turovité (Bovidae)
Rod (genus)	= kudu Rod po latinsky==Tragelaphus
Vedecký názov
	Tragelaphus strepsiceros
	Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku
	Biologický portál

Kudu veľký alebo kudu (lat. Tragelaphus strepsiceros alebo Strepsiceros strepsiceros) je jedna z najväčších a najznámejších antilop. Obýva husté akáciové porasty, skalnatú, alebo kopcovitú krajinu a vyschnuté korytá riek neďaleko vody v južnej a východnej Afrike. Dospelé zviera môže vážiť 195 – 315 kilogramov (samice sú väčšinou ľahšie než samce) a merať 1 – 1,5 m na výšku a 1,95 – 2,45 m na dĺžku.

Charakteristika upraviť

Má štíhle telo s dlhými a chudými nohami. Farba srsti je veľmi rôznorodá od hnedej, šedej až po červenohnedú. Na bokoch má 4 – 12 zvislých bielych pruhov, ktoré sa ťahajú od chrbta až takmer k bruchu. Pomerne malá hlava je väčšinou tmavšia než zvyšok tela a medzi očami má biely pruh. Na chrbte má krátku, najčastejšie čiernu hrivu, ktorá sa ťahá od hlavy až k husto osrstenému chvostu, ktorý dosahuje dĺžku 35 – 55 cm.

Samce sú viditeľne väčšie ako samice a častejšie prejavujú agresivitu, využívajú hlavne vrčanie a funenie. Majú tiež dlhšiu hrivu, ktorá sa tiahne pozdĺž ich hrdla, a veľké rohy, doširoka sa rozbiehajúce v dvojitej špirále, ktoré by po „natiahnutí“ mohli dosiahnuť dĺžku až jedného metra. Samice občas mávajú menšie parôžky. Samcom začínajú rásť parohy od veku 6 – 12 mesiacov, krútiť sa začnú po druhom roku života a plne skrútené sú až po šiestom roku života ^[1].

Lokalita rozšírenia a potrava upraviť

Kudu veľký obýva územie od Eritrey až k Tanzánii, Zambii, Južnej Afrike a Angole, v malom množstve žije aj v Novom Mexiku, kde bol introdukovaný. Občas ich je možné spozorovať i v rovinách kde je množstvo kríkov, ale týmto miestam sa radšej vyhýba, lebo sa môže stať ľahkou potravou svojich predátorov. Kudu veľký je výhradne bylinožravec, ktorý preferuje trávu, listy, výhonky, občas i korienky a plody.

Počas dňa sú kudu väčšinou skrytí v hustých porastoch, kde sa chránia pred predátormi i pred slnkom, ktoré býva v ich lokalitách rozšírenia veľmi silné. Potravu hľadajú väčšinou skoro ráno, alebo večer, keď podnikajú aj výpravy za vodnými zdrojmi, ktoré môžu byť v období sucha dlhé a namáhavé.

Rozmnožovanie upraviť

Pohlavnú dospelosť dosahuje medzi prvým až druhým rokom svojho života. Doba párenia nastáva na konci období dažďov, ale situácia sa mení podľa oblasti a podnebia. Pred párením prebieha rituál dvorenia, kedy sa samec postaví pred samicu a začne jej predvádzať svoje rohy. Po skončení rituálu sa samec zastaví a čaká, či mu samice dovolí sa s ňou spáriť, alebo nie. Samica je kotná asi 240 dní (osem mesiacov). Mláďatá sa rodia zhruba medzi februárom a marcom, kedy je tráva, ich hlavná potrava, najvyššia.

Samica rodí najčastejšie jedno, občas dve mláďatá. Mláďa časom začne od matky vyžadovať materské mlieko stále častejšie a čoskoro sa často stane i agresívnym. Prvé dva týždne sa samica s mláďaťom skrýva v hustých porastoch pred ich predátormi. Po štyroch až piatich týždňoch začnú tento úkryt pomaly opúšťať a väčšinou až na večer sa pásť so stádom. Samce sa stávajú sebestačnými v šiestich mesiacoch života, samice o niečo neskôr, okolo prvého a druhého roku života. V zajatí sa môžu dožiť i dvadsať rokov.