Kyzylkum

	Kyzylkum; (uzb. Qizilqum, kaz. Қызылқұм)
	púšť
	Púšť Kyzylkum
Štáty	Uzbekistan, Kazachstan, Turkménsko
Región	Stredná Ázia
Súradnice	42°26′28″S 63°27′41″V / 42,441111°S 63,461389°V
Najvyšší bod
- výška	300 m n. m.
Dĺžka	600 km
Šírka	700 km
Rozloha	298 000 km² (29 800 000 ha)
	Poloha púšte v rámci regiónu
	Wikimedia Commons: Kyzyl Kum
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 42°26′28″S 63°27′41″V / 42,441111°S 63,461389°V

Kyzylkum (uzb. Qizilqum, kaz. Қызылқұм) je piesočnatá púšť v Ázii; šestnásta najväčšia púšť na Zemi. Jej meno v turkických jazykoch znamená červená púšť. Nachádza sa v strednej Ázii medzi riekami Amudarja a Syrdarja; zväčša na území Uzbekistanu, no časť z nej leží aj v Kazachstane a Turkménsku. Jej rozloha je cca 298 000 km².

Geografia upraviť

Územie je zväčša rovné s maximálnou nadmorskou výškou 300 m n. m. a s menším počtom vyvýšenín. Väčšina územia je pokrytá piesočnými dunami, severozápad púšte viac-menej takyrmi (soľné planiny); nachádza sa tu aj zopár oáz. Poľnohospodárstvo je rozvinuté hlavne pri riekach (Amudarja, Syrdarja) a v oázach. Teplota môže v letných mesiacoch (od polovice mája po polovicu septembra) stúpnuť na extrémne hodnoty. V Atamurate, meste položenom pri rieke Amudarja, namerali v júli 1983 rekordných 51,7 °C.

Fauna upraviť

Púštna fauna zahrňuje korytnačku stepnú a varana púštneho, ktorý môže dosiahnuť dĺžky 1,6 m. Sajgy občas migrujú cez severnú časť púšte.

Na území púšte v Bucharskej provincii bola v roku 1971 založená prírodná rezervácia s rozlohou 101 000 km². V tejto rezervácii sa prirodzene vyskytujú jelene lesné bucharské (poddruh jeleňa lesného), diviaky, bažanty a orly skalné.

Ďalšia rezervácia sa nachádza cca 40 km južne od Buchary; je to chovná stanica pre ohrozené druhy, ako sú niektoré druhy gaziel, Kôň Przewalského a i. Bola založená v roku 1977 a jej rozloha je 51 450 km².

Ekonómia a ťažba upraviť

Miestni obyvatelia využívajú toto územie ako pasienky pre svoj dobytok (najmä ovce, ťavy a dromedáre).

Kyzylkum je veľmi dobre známy pre svoje ložiská zlata, uránu, medi, hliníku, striebra, zemného plynu a ropy. Zlatá horúčka začala v 70. rokoch pri meste Muruntau. Centrá ťažby a hutníctva sú Navoi, Zarafšan a Uchkuduk. Centrá plynárenského priemyslu sú Gazli a Mubarek.

Galéria upraviť

Väčšina územia je pokrytá piesočnými dunami.
Miestni obyvatelia využívajú toto územie ako pasienky pre svoj dobytok.

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Kyzylkum

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Kyzyl Kum na anglickej Wikipédii.