Ladislav Pohrobok

uhorský a český kráľ

Ladislav Pohrobok Habsburský (* 22. február 1440, Komárno – † 23. november 1457, Praha) bol (arci)vojvoda rakúsky, uhorský kráľ ako Ladislav V., český kráľ ako Ladislav I., jediný syn rímskeho kráľa Albrechta II. a Alžbety Luxemburskej, dcéry cisára Žigmunda Luxemburského.

Ladislav Pohrobok
Rakúsky vojvoda
Ladislav Pohrobok
Ladislav Pohrobok, erb
Panovanie
DynastiaHabsburgovci
Panovanie1440 – 1457
Korunovácia22. február 1440
PredchodcaAlbrecht V.
RegentFridrich V.
NástupcaFridrich V.
Biografické údaje
Narodenie22. február 1440
Komárno, Uhorské kráľovstvo
Úmrtie23. november 1457 (17 rokov)
Praha, České kráľovstvo, Svätá ríša rímska
PochovanieKatedrála svätého Víta, Praha
Rodina
OtecAlbrecht II.
MatkaAlžbeta Luxemburská
Ďalšie tituly
Kráľ Uhorska a Chorvátska
1440/1444 – 1457
PredchodcaAlbrecht alebo Vladislav I.
NástupcaMatej
Český kráľ
1453 – 1457
PredchodcaAlbrecht
NástupcaJiří z Poděbrad
Odkazy
Spolupracuj na CommonsLadislav Pohrobok
(multimediálne súbory na commons)

Životopis upraviť

Narodil sa v Komárne štyri mesiace po smrti svojho otca, preto dostal prídomok Pohrobok (lat. Posthumus). Teoreticky bol od okamihu svojho narodenia vládcom Rakúskeho arcivojvodstva, oficiálnou hlavou habsburskej dynastie a kráľom uhorským a českým. Jeho kráľovské tituly však neboli zatiaľ potvrdené. Aj keď jeho matka energicky bojovala za Ladislavove nároky na trón za pomoci Jána Jiskru z Brandýsa, uhorské stavy si zvolili za kráľa Vladislava Jagelovského (vládol v Poľsku ako kráľ Vladislav III.).

Dvornej dáme Alžbety sa podarilo ukradnúť uhorskú svätoštefanskú korunu z Vyšehradu (maď. Visegrád) a odniesla ju do Viedenského Nového Mesta (Wiener Neustadt). Podľa legendy sa práve pri tejto krádeži stalo, že sa ohol krížik na korune. Alžbeta potom prinútila prímasa korunovať 15. mája 1440 v Stoličnom Belehrade (Székesfehérvár) Ladislava za uhorského kráľa. Následne vypukla dvojročná občianska vojna medzi prívržencami Vladislava a Ladislava Pohrobka (jeho matky Alžbety).

V roku 1442 zomrela Ladislavova matka a jeho poručníkom sa stal jeho strýc, neskorší cisár Svätej rímskej ríše Fridrich III., ktorý ho fakticky držal ako rukojemníka na hrade Orth v Rakúsku.

Po smrti Vladislava Jagelovského v bitke pri Varne 10. novembra 1444 uznali uhorské stavy za veľkých sporov Ladislava Pohrobka za uhorského kráľa a vyzvali Fridricha, aby Ladislava prepustil a vydal uhorskú kráľovskú korunu. Stavy zároveň zvolili sedem kapitánov, ktorí spravovali kráľovstvo. Boli to Ján Huňady, Mikuláš Újlaki, Juraj Rozgonyi, Imrich Bebek, Michal Ország, Pongrác II. zo Svätého Mikuláša a Ján Jiskra z Brandýsa.

Regentom Uhorského kráľovstva sa počas kráľovej neprítomnosti stal Ján Huňady a v Českom kráľovstve túto funkciu vykonával (od r. 1451/52) Jiří z Poděbrad. Po Ladislavovej smrti sa Jánov syn Matej Huňady stal uhorským kráľom a v Čechách nastúpil na trón Jiří z Poděbrad.

Po roku 1450 rástol tlak rakúskych šľachtických stavov na prepustenie Ladislava. Dňa 14. okóbra 1451 uzatvorilo 39 účastníkov stavovského snemu v Mailbergu slávnostne spolok, ktorý mal primäť Fridricha, aby vydal Ladislava. K vyhláseniu sa čoskoro pripojilo 254 ďalších členov. V roku 1452 pod vedením Ulricha z Eytzingu obliehali cisára vo Viedenskom Novom Meste a donútili ho Ladislava vydať. Novým ochrancom Ladislava sa stal Ulrich II. Celjský.

Ladislava korunovali za českého kráľa 28. októbra 1453 a prebýval striedavo v Prahe a vo Viedni. Po smrti Jána Huňadyho v roku 1456 menoval svojho ochrancu Ulricha Celjského regentom Uhorska. V novembri 1456 Ulricha zavraždil Jánov syn a brat neskoršieho kráľa Mateja, Ladislav Huňady. Kráľ Ladislav ho dal za trest sťať, čo vyvolalo také nepokoje v Uhorsku, že musel natrvalo presídliť do Prahy, kde prežil posledné mesiace života.

Koncom roka 1457, počas príprav na sobáš s Magdalénou, dcérou francúzskeho kráľa Karola VII., Ladislav náhle zomrel. Dlho sa špekulovalo o tom, že ho otrávili, ale výskumy z 20. storočia ukázali, že zomrel s najväčšou pravdepodobnosťou na leukémiu.

Literatúra upraviť

  • ČECHURA. České země v letech 1437–1526, I. díl : mezi Zikmundem a Jiřím z Poděbrad. [s.l.] : [s.n.], 2010. ISBN 978-80-7277-447-0.
  • ČORNEJ, Petr. Ladislav Pohrobek. In: RYANTOVÁ, Marie; VOREL, Petr. Čeští králové. Praha ; Litomyšl : Paseka, 2008. ISBN 978-80-7185-940-6. S. 251-261.
  • ČORNEJ, Petr; BARTLOVÁ, Milena. Velké dějiny zemí Koruny české VI. 1437-1526. Praha : Paseka, 2007. 839 s. ISBN 978-80-7185-873-7.
  • ČORNEJOVÁ, Ivana; RAK, Jiří; VLNAS, Vít. Ve stínu tvých křídel. Habsburkové v českých dějinách. Praha : Grafoprint-Neubert, 1995. 289 s. ISBN 80-85785-20-X.
  • HAMANNOVÁ, Brigitte. Habsburkové. Životopisná encyklopedie. Praha : Brána ; Knižní klub, 1996. 408 s. ISBN 80-85946-19-X.
  • URBÁNEK, Rudolf. Věk Poděbradský II. a III.. Praha : Jan Laichter, 1918; 1930.
  • URBÁNEK, Rudolf. Konec Ladislava Pohrobka. Praha : Česká akademie věd a umění, 1924. 207 s.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Panovnícke pomery upraviť


Ladislav Pohrobok
Vladárske tituly
Predchodca
Albrecht V.
Rakúsky vojvoda
14401457
Nástupca
Fridrich V.
Predchodca
Albrecht V.
Český kráľ
14531457
Nástupca
Jiří z Poděbrad
Predchodca
Vladislav I.
Uhorský kráľ
1440/1444/14531457
Nástupca
Matej Korvín