Lavínový štít
Lavínový štít (2 606 m n. m.[1]; poľ. Lawinowy Szczyt, nem. Lawinenspitze, maď. Lavinacsúcs) je piaty najvyšší vrch Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Vyšnými Hágmi, približne 15 km severozápadne od Popradu.[2] Juhovýchodne stojí Sliezsky dom.[3]
| Lavínový štít | |
| vrch | |
.jpg) Lavínový štít na pravom okraji
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 606 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′00″S 20°07′53″V / 49,1666°S 20,1313°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Pomenovali ho horolezci na začiatku 20. storočia. Svahy okolitých hrebeňov, ktoré sú obrátené do Velickej doliny sú známe častými lavínami.[4]
Poloha upraviť
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[5] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina. Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý a Nový Smokovec, východne Tatranská Lomnica a Tatranská Lesná, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[3] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.[2]
Opis upraviť
Lavínový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Popradským Ľadovým štítom (2 396 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Je to výrazná elevácia na severnom hrebeni Zadného Gerlachovského štítu, medzi jeho masívom a Veľkou Litvorovou vežou. Je tak súčasťou Gerlachovského hrebeňa od Gerlachovského štítu po Poľský hrebeň. Lavínový štít tvorí dvojvrchol s Lavínovou vežou. Vedie cezeň populárna Martinova cesta - Martinka na Gerlach z Poľského hrebeňa.[6]
Severným smerom sa nachádza Kačacia veža (2 197 m n. m.), Mlynár (2 170 m n. m.), Litvorový štít (2 413 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.) a Velický štít (2 319 m n. m.), východným Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Kotlový štít (2 537 m n. m.) a Kostolík (2 262 m n. m.) a západným Končistá (2 538 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[3] Severozápadne leží Kačacia dolina, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, východne sa nachádza Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[2]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[1] umožňuje kruhový rozhľad. Vďaka značnej nadmorskej výške umožňuje pozorovať mnohé vrcholy Vysokých Tatier, severnú časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Branisko a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]
Prístup upraviť
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Neďalekým sedlom Poľský hrebeň prechádza 
zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod hrebeňom pripája na 
modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.[2][1]
Výstupy upraviť
Štít je dostupný len s horským vodcom. Prví horolezci na piatom najvyššom štíte Vysokých Tatier boli Janusz Chmielowski, Klemens Bachleda a Stanisław Stopka, 26. júla 1904 (letný výstup) a Pavel Krupinský a Matthias Nitsch, 22. marca 1936 (zimný výstup).
Referencie upraviť
- ↑ a b c Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
- ↑ a b c Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-19]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-18]. Dostupné online.