Levočská vysočina
Levočská vysočina je geomorfologický podcelok Levočských vrchov. Najvyšším bodom je Čierna hora s výškou 1 289 m n. m.
| Levočská vysočina | |
| geomorfologický podcelok | |
 Pohľad na Zámčisko
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okresy | Kežmarok, Stará Ľubovňa, Levoča, Sabinov |
| Nadradená jednotka |
Levočské vrchy |
| Susedné jednotky (na Slovensku) |
Levočská vrchovina Levočské planiny Šarišské podolie Jakubianska brázda |
| Súradnice | 49°11′13″S 20°39′14″V / 49,187°S 20,654°V |
| Najvyšší bod | Čierna hora |
| - výška | 1 289 m n. m. |
| Najnižší bod | východný okraj územia |
| - výška | cca 500 m n. m. |
  Poloha územia na Slovensku
| |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Polohopis upraviť
Podcelok zaberá centrálnu, najvyššiu časť pohoria. Na severozápade, severe a juhu pokračujú Levočské vrchy podcelkami Levočská vrchovina a Levočské planiny. Východným a severovýchodným smerom leží Spišsko-šarišské medzihorie s podcelkami Šarišské podolie a Jakubianska brázda.[1]
Vybrané vrcholy upraviť
Turizmus upraviť
Do roku 2011 bol v Levočských vrchoch Vojenský výcvikový priestor, preto bol pohyb ľudí v takmer celom pohorí značne obmedzený. Po jeho zrušení sa začala postupná obnova turistických trás a zaujímavých miest v priestore zaniknutých obcí, ktoré boli sprístupnené verejnosti. Zo Starej Ľubovne vedie 
červeno značený chodník cez vrchy Rysová, Ihla, Derežová, Javor a Javorina do Levočskej doliny.[3]
Referencie upraviť
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-06-19]. Dostupné online.
- ↑ Levočské vrchy. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-08-16]. Dostupné online.