Levočské vrchy

	Levočské vrchy
	pohorie
Štát	Slovensko
Regióny	Prešovský, Košický
Okresy	Kežmarok, Levoča, Sabinov, Spišská Nová Ves, Stará Ľubovňa
Nadradená ; jednotka	Podhôľno-magurská oblasť
Susedné ; jednotky	Spišská Magura; Podtatranská kotlina; Hornádska kotlina; Branisko; Bachureň; Spišsko-šarišské medzihorie
Podradené ; jednotky	Levočská vysočina; Levočská vrchovina; Levočské planiny
Mesto	Kežmarok
Súradnice	49°11′35″S 20°37′23″V / 49,193°S 20,623°V
Najvyšší bod	Čierna hora
- výška	1 289,4 m n. m.
	Poloha Levočských vrchov
	Wikimedia Commons: Levočské vrchy
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Súradnice: 49°11′35″S 20°37′23″V / 49,193°S 20,623°V

Levočské vrchy sú pohorie na severe Slovenska. Je to celok Podhôľno-magurskej oblasti.

Polohopis upraviť

Hierarchia Alpsko-himalájska sústava → Karpaty → Západné Karpaty → Vonkajšie Západné Karpaty → Podhôľno-magurská oblasť → Levočské vrchy ***

Na severe susedí Spišská Magura, západným smerom sa rozkladá Podtatranská a južným smerom Hornádska kotlina. Na juhovýchode nadväzuje Branisko a Bachureň a východným smerom leží Spišsko-šarišské medzihorie.^[1]

Delenie upraviť

Levočské vrchy sa delia na 3 podcelky, ktoré zahŕňajú 4 časti:^[1]

Levočská vysočina
Levočská vrchovina
- Kolačkovský chrbát
- Ľubické predhorie
Levočské planiny
- Oľšavická planina
- Levočské úboče

Je to flyšové pohorie pozostávajúce z masívneho chrbta s najvyššími vrcholmi dosahujúcimi vyše 1 200 m. Z neho vybiehajú na všetky strany rázsochy oddelené hlbokými dolinami. Budujú ich mocné vrstvy pieskovcov, tenšie vrstvy bridlíc, zlepence a brekcie. Levočské vrchy ležia v dažďovom tieni Tatier, čo spôsobuje menej zrážok.

Vybrané vrcholy upraviť

Bližšie informácie v hlavnom článku: Zoznam vrcholov v Levočských vrchoch

Čierna hora 1 289,4 m - najvyšší vrch^[2]
Siminy 1 287,2 m
Ihla 1 282,6 m
Repisko 1 250,8 m
Kuligura 1 250 m
Hrča 1 239,7 m
Zámčisko 1 236,4 m
Škapová 1 231,9 m
Kopa 1 230,7 m
Javorina 1 224,9 m
Čiernohuzec 1 216,3 m
Derežová 1 213,6 m
Rybovičov vrch 1 189,5 m^[3]

Vegetácia upraviť

Masívne a ťažšie prístupné chrbty Levočského pohoria pokrývajú kompaktné smrekové lesy s hojnou prímesou jedle, najmä vo vlhkých dolinách. Na juhozápadnom a južnom okraji pohoria sa v miernejších polohách zachovali plochy bukovo-dubových lesov s prímesou jedle.

Dejiny upraviť

Oblasť Levočských vrchov bola osídlená od 7. storočia slovanským obyvateľstvom avšak výraznejšie bola osídľovaná až od 13. storočia. Po pustošivých tatárskych vpádoch umožnili uhorskí panovníci v 13. až 14. storočí usadiť sa vo vyplienenej krajine nemeckým kolonistom, ktorí dostali osobitné hospodárske výhody. Pod vplyvom baníctva a remesiel sa v blízkosti pohoria vyvinuli mestské sídla Levoča, Kežmarok a Ľubica. Neskôr v 13. až 15. storočí boli odlesnené doliny dosídlené valašským obyvateľstvom (Torysky, Repaše, Oľšavica, Ihľany).

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Levočské vrchy

Referencie upraviť

↑ ^a ^b KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
↑ mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.
↑ Levočské vrchy, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec

Externé odkazy upraviť

Blog o Levočských vrchoch (zaujímavosti, atrakcie, podujatia) Archivované 2014-12-17 na Wayback Machine

[GCS-1] KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[2] mapový portál HIKING.SK [online]. mapy.hiking.sk, [cit. 2018-12-25]. Dostupné online.

[3] Levočské vrchy, Letná turistická mapa 1:50 000, Vojenský kartografický ústav, š.p., Harmanec

[1]

[2]

[3]