Linka B (pražské metro)

Linka B
Farba na mape	žltá
Rok otvorenia linky	1985
Typ linky	Podzemná
Súpravy	Súpravy 81-71M
Počet staníc	24
Dĺžka (v km)	25,704 km
Depá	Depo Zličín
Počet cestujúcich; za hodinu	21 000 (v špičke); 10 500 (v sedle)
Linky Pražského metra
A	Linka A
B	Linka B
C	Linka C
D	Linka D (plánovaná)
E	Linka E (plánovaná)

Linka je linka pražského metra vedená v smere juhozápad-severovýchod. Na mapách je označovaná žltou farbou. Linka je zároveň najdlhšou trasou pražského metra, s celkovou dĺžkou 25,7 kilometra a 24 stanicami. Vlak prejde celú trasu za 41 minút.

Dejiny upraviť

Výstavba na trase sa začala v roku 1979. Prvý úsek bol otvorený v roku 1985 a na jeho trase v dĺžke 4,9 kilometra sa nachádzalo sedem staníc od Smíchovského nádraží po Florenc, kde vznikol prestupný bod s linkou . Vzhľadom na geologické podložie bol veľmi náročný na výstavbu (najmä v okolí Můstku a na úseku medzi stanicami Anděl a Karlovo náměstí, ktorý prechádza popod Vltavu).

Ďalší úsek otvorili v roku 1988 a nachádzajú sa na ňom tri stanice: Radlická, Švermova a Dukelská. Prvé dve stanice sa však využívajú veľmi málo. Je to z toho dôvodu, že v ich blízkosti bola plánovaná výstavba nového sídliska, ktoré sa ale po páde komunistického režimu nikdy nepostavilo.

V 90. rokoch 20. storočia boli dostavané tri úseky: v roku 1990 to bol úsek Florenc – Českomoravská, v roku 1994 úsek Nové Butovice – Zličín a zatiaľ posledný úsek otvorili v roku 1998 medzi stanicami Českomoravská a Černý Most. Tento úsek obsahuje päť staníc, v roku 1998 však zostali nedostavané stanice Hloubětín a Kolbenova, ktoré boli otvorené až v rokoch 1999, respektíve 2001. Ich neskoršie otvorenie však ušetrilo vyše 2 miliardy Kč.

Budúci rozvoj upraviť

V súčasnosti sa o ďalšom predlžovaní trasy neuvažuje. S výstavbou linky , by mohol vzniknúť ďalší prestupný bod v stanici Vysočanská.

Architektúra staníc upraviť

Interiéry upraviť

Architektonické stvárnenie interiérov staníc linky nie je také nákladné ako na linke alebo . Hlavným zľučujúcim prvkom na linke sú originálne závesné svetelné konštrukcie. Ďalej to bol aj spôsob osvetlenia priestoru: dolu svietilo biele žiarivkové svetlo a klenby staníc osvetľovali sodíkové výbojky vydávajúce oranžové teplé svetlo.

Na rozdiel od eloxovaného hliníku na linke a mramoru na linke , je linka obložená farebným bezpečnostným sklom typu Connex. Každá zo staníc mala obložené nosné stĺpy sklom v inej farbe. Výnimky tvoria stanice Karlovo náměstí (obklad zo sklenených tvárnic), prestupné stanice Můstek a Florenc (keramický obklad), Smíchovské nádraží (nosné stĺpy sú obložené lešteným hliníkom). Výnimkou je aj stanica Anděl (do roku 1990 Moskevská), ktorá architektonicky imituje moskovské metro a je obložená červeným mramorom.

Premávajúce súpravy a depo upraviť

Na linke premávajú 81-71M zo Škodových závodů v Plzni.

Depo je vybavené skúšobnou traťou napojenou na vlečku firmy Siemens (predtým ČKD Tatra), ktorá je zodpovedná za výrobu nových súprav pražského metra.

Stanice upraviť

Stanica	Otvorená v roku	Pôvodný názov (do roku 1990)
Zličín	1994
Stodůlky	1994
Luka	1994
Lužiny	1994
Hůrka	1994	Slovenského povstání
Nové Butovice	1988	Dukelská
Jinonice	1988	Švermova
Radlická	1988
Smíchovské nádraží	1985
Anděl	1985	Moskevská
Karlovo náměstí	1985
Národní třída	1985
Můstek	1985
Náměstí Republiky	1985
Florenc	1985	Sokolovská
Křižíkova	1990	Karlín
Invalidovna	1990	Hakenova
Palmovka	1990
Českomoravská	1990	Zápotockého
Vysočanská	1998
Kolbenova	2001	ČKD
Hloubětín	1999
Rajská zahrada	1998
Černý Most	1998

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Linka B (pražské metro)

Externé odkazy upraviť

Metroweb.cz; stránky trasy B (po česky)

← smer Zličín	Pražské metro – linka B	smer Černý Most →

Zličín – Stodůlky – Luka – Lužiny – Hůrka – Nové Butovice – Jinonice – Radlická – Smíchovské nádraží – Anděl – Karlovo náměstí – Národní třída – Můstek – Náměstí Republiky – Florenc – Křižíkova – Invalidovna – Palmovka – Českomoravská – Vysočanská – Kolbenova – Hloubětín – Rajská zahrada – Černý Most