Litvorový štít
Litvorový štít[1] (2 413,0 m n. m.[2]) je vrch v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier na Slovensku. Leží nad Novou Poliankou, približne 15 km severozápadne od Popradu.[3] Juhovýchodne stojí Sliezsky dom.[2]
| Litvorový štít | |
| vrch | |
 Litvorový štít
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Tatranská Javorina, Vysoké Tatry |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodia | Dunajec, Poprad |
| Nadmorská výška | 2 413,0 m n. m. |
| Súradnice | 49°10′16″S 20°07′47″V / 49,1711°S 20,1298°V |
| Orogenéza/vrásnenie | Alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | A. Otto, P. Čižák |
| - dátum | 1897 |
  | |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Litvorový štít | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Názov upraviť
Jeho názov pochádza od jednej z dolín, nad ktorými sa týči, a tá sa volá podľa ľudového názvu rastliny Archangeliky lekárskej – litvora.
Poloha upraviť
Nachádza sa vo východnej polovici Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Tatranská Javorina.[1] Najbližšími sídlami sú južne situované Vyšné Hágy, Nová Polianka a Tatranská Polianka, juhovýchodne leží Starý Smokovec a Tatranská Lesná, východne Tatranská Lomnica, severne Tatranská Javorina a juhozápadne Štrbské Pleso.[2] Štít sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národnej prírodnej rezervácie Bielovodská dolina a Velická dolina.[3]
Opis upraviť
Litvorový štít sa nachádza v hlavnom hrebeni Vysokých Tatier, medzi Lavínovým štítom (2 606 m n. m.) a Východnou Vysokou (2 428 m n. m.). Východné zrázy štítu dobre vidno z Velickej doliny, severné z Litvorovej doliny a na západ spadá do Kačacej doliny. Velické sedlo ho oddeľuje od Velického štítu, Litvorové sedlo od Lučivnianskej veže. Na severozápad spadajú dva piliere – z vrcholu západný pilier a z hrbu v hrebeni severozápadný pilier, ktorý je ozdobený šiestimi vežičkami – Litvorové Mníchy.[5]
Severným smerom sa nachádza Mlynár (2 170 m n. m.), Hrubá veža (2 086 m n. m.), Žabí vrch (2 203 m n. m.) a Predná Javorová veža (2 203 m n. m.), východným Svišťový štít (2 383 m n. m.), Divá veža (2 373 m n. m.), Východná Vysoká (2 428 m n. m.), Velický štít (2 319 m n. m.), Bradavica (2 476 m n. m.) a Veľká Granátová veža (2 318 m n. m.), južným Kvetnicová veža (2 433 m n. m.), Gerlachovský štít (2 654 m n. m.), Lavínový štít (2 606 m n. m.), Batizovský štít (2 448 m n. m.) a Končistá (2 538 m n. m.) a západným Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.), Gánok (2 462 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Kačacia veža (2 197 m n. m.).[2] Severozápadné svahy štítu padajú do Kačacej doliny, ktorú odvodňuje Biela voda do Dunajca, východne leží Velická dolina, z ktorej voda odteká Velickým potokom do rieky Poprad. Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[3]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[6] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú najmä okolité vrcholy a doliny Vysokých Tatier, severná časť hrebeňa Belianskych Tatier, no tiež Oravské Beskydy, Nízke Tatry, Volovské vrchy, Branisko a mnohé vrchy v južnom Poľsku.[7]
Prístup upraviť
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku, preto pohyb turistov je možný len značenými chodníkmi. Neďalekým sedlom Poľský hrebeň prechádza 
zeleno značený turistický chodník z Tatranskej Polianky okolo chaty Sliezsky dom, ktorý sa pod hrebeňom pripája na 
modro značenú trasu z Lysej Poľany cez Litvorovú dolinu a sedlo Prielom ku Zbojníckej chate a do Tatranskej Lomnice.[3][6]
Výstupy upraviť
Štít je dostupný len s horským vodcom, no viacerými cestami nižšej obťažnosti, I, okrem hrebeňových aj žľabom z Velickej doliny.
- 1897 Prvý výstup A. Otto a P. Čižák, I.
- 1912 Prvovýstup Gy. Hefty a A. Grósz, cez Litvorové Mníchy, II-III.
Galéria upraviť
-
Zľava Zadný Gerlach, Litvorové sedlo a Litvorový štít. -
Gerlach a Zadný Gerlach, v jeho hrebeni vpravo vyčnieva Litvorový štít nad svetlými sneh. poľami. -
Pohľad ponad Litvorové pleso na Kačací múr, vľavo prvý Litvorový mních.
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online. Archivované 2023-08-11 z originálu.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ a b c d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2023-05-17]. Dostupné online.
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 2. diel, Olympia Praha 1977.
Pozri aj upraviť
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Litvorový štít
