Louise de Vilmorin

	Louise Lévêque de Vilmorin
Osobné informácie
Pseudonym	Louise de Vilmorin
Narodenie	6. apríl 1902
	Verrières-le-Buisson Francúzsko
Úmrtie	26. december 1969 (67 rokov)
	Paríž
Národnosť	francúzska
Zamestnanie	spisovateľka, poetka, scenáristka
Manžel	1. Henry Leigh Hunt, 2. Pavol Pálffy de Erdőd
Deti	3 dcéry
Dielo
Žánre	spoločenský román, novela, báseň
Významné práce	Madame de...
Významné ocenenia	Grand prix littéraire de Monaco (1955)
Odkazy
	Louise de Vilmorin; (multimediálne súbory na commons)
	Literárny portál; Biografický portál

Louise Lévêque de Vilmorin publikujúca pod menom Louise de Vilmorin (* 6. apríl 1902 Verrières-le-Buisson Francúzsko - † 26. december 1969 Paríž) bola francúzska spisovateľka a poetka.

Život upraviť

Obec Antony - rodný dom Louise de Vilmorin

Narodila sa v rodinnom zámku vo Verrières-le-Buisson patriacemu dobre známej rodine Vilmorinovcov - botanikov a semenárov. Podľa prameňa na Wikimedia Commons sa narodila tesne vedľa v priľahlej obci Antony v rodinnom dome.

V období medzi 15. až 17. rokom života sa liečila na tuberkulózu kostí, toto ochorenie spôsobilo jej celoživotné mierne krívanie. Inak krásna dievčina sa v roku 1923 zasnúbila so spisovateľom Antoine de Saint-Exupérym, ale vydala sa v roku 1925 za bohatého Američana Henry Leigh Hunta (1886–1972) a usídlila sa v USA. Rozviedla sa v 1938 v Las Vegas. Z tohoto manželstva vzišli tri dcéry Jessie, Alexandra a Éléna.

Kaštieľ Budmerice, v ktorom bývala Louise de Vilmorin od roku 1939 do 1942 a napísala tam román „Le Lit à colonnes.“

Potom, ako sa rozviedla s Huntom, vydala sa v roku 1938 za grófa Pavla Pálffyho de Erdőd (1890–1968). Žila s ním v kaštieli Budmerice na Slovensku. Napísala tu román „Le Lit à colonnes“ (Posteľ s baldachýnom)^[1]. Kniha bola publikovaná v roku 1941. Manželstvo skončilo rozvodom v roku 1943 kvôli obojstrannej nevere. Roky s grófom Pálffym považovala Louise za najkrajšie vo svojom živote.

Zámok Vilmorinovcov, v ktorom sídlila Louise de Vilmorin od 1950

Na začiatku roku 1942 sa stala milenkou Pavla Eszterházyho de Galantha (1901 – 1964) a neskôr vyslanca Spojeného kráľovstva Duffa Coopera. Vzťah s Cooperom trval približne od 1943 do roku 1947, kedy tento ukončil misiu veľvyslanca vo Francúzsku. Cooper bol od roku 1942 na území Francúzska ako spojka medzi vládou Spojeného kráľovstva a francúzskym hnutím odporu. V roku 1944 mu bol udelený titul ambasádora. ^[2]

Od roku 1950, po dedičskom konaní, sa stala spolumajiteľkou zámku Vilmorinovcov a usídlila sa v ňom. Svoju životnú púť skončila pri André Malrauxovi, láske z ranej mladosti, v zámku vo Verrières-le-Buisson^[3]. Od roku 1950 v ňom držala salón a hostila prakticky celú umeleckú parížsku elitu.

Prvý román „Sainte-Unefois“ (Posvätný Jedenkrát) publikovala v roku 1934 s podporou André Malrauxa. Nasledovali diela „Fiançailles pour rire“ (Zásnuby na smiech)(1939), „Julietta“ (1951) a „Madame de...“ (1951). Posledné menované dielo „Madame de“ bolo najvýznamnejším románom z jej dielne a stalo sa v rámci francúzskej kultúry veľmi známym.

Vydala aj niekoľko zbierok poézie, z ktorých významnú odozvu mali „Le Sable du Sablier“ (Piesok z presýpacích hodín) (1945) a „L'Alphabet des aveux“ (Abeceda priznania) (1954). Jej fantázia sa prejavila v básnických figúrach, v ktorých sa vyžívala. Rada tvorila holorýmy - gramatický rým, (ktoré písala ako "olorime") a palindrómy. Týchto vytvorila veľké množstvo.

Skladateľ Francis Poulenc ju kládol na rovnakú úroveň s Paulom Éluardom a Maxom Jacobom. Nachádzal v jej básňach „druh citovej impertinencie, libertínstva a labužníctva, čo pokračovalo v melódii, ktorú som vyjadril veľmi mladý v les Biches s Marie Laurencin.“ Poulenc použil Vilmorinovej básne pre trinásť svojich piesňových opusov.

V roku 1955 jej bola udelená cena Grand prix littéraire de Monaco (1955).

V roku 1956 bola členkou poroty prehliadky filmov Medzinárodný filmový festival Cannes 1956.

Vilmorin napísala scenáre a dialógy viacerých filmov - „Le Lit à colonnes“, „Les Amants“ (1957), „La Française et l'Amour“ (1960) a zjavila sa ako herečka vo filmových kusoch „Amélie ou le Temps d'aimer“ (1961) od Michela Dracha a „Teuf-teuf“ (1963) od Georgesa Folgoasa.

Citát: „En amour, il ne s'agit pas d'aimer mais de préférer“^[4]. (V láske nejde o ľúbenie ale o danie prednosti.)

Dielo upraviť

Romány upraviť

Sainte-Unefois (1934)
La Fin des Villavide (1937)
Le Lit à colonnes (1941)
Le Retour d'Erica (1948)
Julietta (1951)
Madame de...^[5] (1951)
Les Belles Amours (1954)
Histoire d'aimer (1955)
La Lettre dans un taxi (1958)
Migraine (1959)
Le Violon de Crémone (1960)
L'Heure maliciôse (1967)
Le Lutin sauvage (1971) - posmrtne

Poézia upraviť

Fiançailles pour rire (1939)
Le Sable du sablier (1945)
L'Alphabet des aveux (1954), ilustrácie Jean Hugo
Carnets (1970) - posmrtne
Poèmes (1970), predhovor André Malraux - posmrtne
Solitude, ô mon éléphant (1972) - posmrtne

Eseje upraviť

Vision sur Kischka (1966), spoluautori Robert Rey a Henri Gineste
Lolette - o Lole Montèsovej
Mémoires de Coco - o Coco Chanel

Film upraviť

Une fée pas comme les autres (1957) od Jean Tourane - scenár
Les Amants (1957) od Louis Malle - dialógy
La Française et l'Amour (1960), skeč „L'Adolescence od Jean Delannoy - scenár a dialógy
Le Petit Garçon de l'ascenseur (1962) od Pierre Granier-Deferre - dialógy
Les esclaves existent toujours (1964) od Maleno et Roberto Malenotti - dialógy
Une histoire immortelle (1968) od Orson Welles - scenár

Korešpondencia upraviť

Louise de Vilmorin udržiavala zaujímavé písomné kontakty, menovite s Jeanom Cocteauom a Dianou a Duffom Cooperovcami. Časť z nich sa uchováva v „Bibliothèque nationale de France“ (oddelenie rukopisov, vo fondoch Porto-Riche a Valéry), v „Bibliothèque littéraire Jacques-Doucet“, v „Bibliothèque historique de la Ville de Paris“ (fonds Jean Cocteau) a v „Nadácii Bernarda Berensona“ vo villa I Tatti vo Florencii.

Filmové adaptácie diel upraviť

Le Lit à colonnes , francúzsky film, réžia Roland Tual, herci Jean Marais a Fernand Ledoux
Madame de... (1953), film, réžia Max Ophuls, herci Danielle Darrieuxová, Charles Boyer a Vittorio De Sica
Julietta (1953), film od Marc Allégret, herec Jean Marais a Dany Robin
La Lettre dans un taxi (1962), film od Louise de Vilmorin a François Chatel
Amélie ou le Temps d'aimer (1961) od Michela Dracha, herci Louise de Vilmorin
Teuf-teuf (1963) od Georgesa Folgoasa, herci Louise de Vilmorin