Ludwig Boltzmann
Ludwig Boltzmann (20. február 1844 Viedeň – 5. september 1906, Terst, Taliansko) bol rakúsky fyzik, zakladateľ štatistickej fyziky.
| Ludwig Boltzmann | |
 rakúsky fyzik | |
| Narodenie | 20. február 1844 Viedeň, Rakúske cisárstvo |
|---|---|
| Úmrtie | 5. september 1906 (62 rokov) Terst, Rakúsko-Uhorsko, (dnes Taliansko) |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
| Commons |  Ludwig Boltzmann |
Narodil sa na viedenskom predmestí Erdberg v rodine daňového úradníka. Študoval fyziku na univerzite vo Viedni, Heidelbergu a v Berlíne. Roku 1866 získal doktorát a nasledujúce dva roky pracoval ako asistent profesora Josefa Stefana na univerzite vo Viedni. Ako 25 ročný sa stal profesorom matematickej fyziky na univerzite v Grazi (Štajerskom Hradci). Po smrti profesora Stefana sa vrátil do Viedne a tu až do konca života vyučoval fyziku.
Sformuloval Boltzmannovo rozdelenie, ktoré umožňuje spočítať rozdelenie molekúl plynu, ktoré sa stalo dôležitou súčasťou termodynamických výpočtov. Roku 1877 pripojil Boltzmannovu konštantu. Jeho slávna rovnica opisuje schopnosť každého plynu zaujať po čase stav rovnomerne rozdelenej energie. Ako prvý použil štatistickú metódu pre opis tepelného žiarenia. Roku 1884 odvodil tzv. Stefanov-Boltzmannov zákon opisujúci časť tepelného spektra telies.
Ku koncu života trpel depresiami, trápila ho slepota a silná astma. V roku 1906 sa v Terste obesil. Je pochovaný vo Viedni.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Ludwig Boltzmann
Zdroj upraviť
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ludwig Boltzmann na českej Wikipédii (číslo revízie nebolo určené).
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |