Luna 10 bola sovietska automatická kozmická sonda, ktorá sa v roku 1966 stala prvou umelou družicou Mesiaca.

Luna 10
Replika sondy Luna 10
Replika sondy Luna 10
PrevádzkovateľZSSR, OKB-1
VýrobcaZSSR, OKB Lavočkina
Typ misie mesačná sonda
Dátum štartu31. marec 1966, 10:46 UT
KozmodrómBajkonur
Nosná raketaMolnija-M
COSPAR ID1966-027A
Hmotnosť1 597 kg

Sonda typu E-6S bola vyrobená v konštrukčnej kancelárii OKB Lavočkina a mala 1 597 kg. Základom jej konštrukcie je guľová nádrž s okysličovadlom, na ktorej je umiestnená nádrž s palivom a brzdiaci raketový motor. V prednej časti sondy je umiestnené hermeticky uzavreté valcovité puzdro o veľkosti 0,9 × 1,5 m, ktoré obsahovalo vedecké prístroje pre meranie kozmického žiarenia v blízkosti Mesiaca, jeho magnetického poľa, či detektor mikrometeoroidov, neobsahovala však fotografické prístroje.

Sonda štartovala z kozmodrómu Bajkonur 31. marca 1966 pomocou rakety Molnija-M, ktorá ju dopravila na parkovaciu obežnú dráhu okolo Zeme vo výške približne 200 km. Následne bola sonda navedená na translunárnu dráhu a 3. apríla ako prvá umelá družica v histórii zakotvila pomocou brzdiaceho motora na selenocentrickej obežnej dráhe vo výške 350 × 1 017 km nad povrchom Mesiaca. Po ukončení brzdiaceho manévru sa od hlavného telesa sondy oddelilo valcové puzdro s vedeckou aparatúrou a začalo plniť vedeckú činnosť letu.

Sonda ukončila svoju činnosť po 56 dňoch letu a 460 obehoch Mesiaca kvôli vybitiu chemických batérii. Okrem vedeckých údajov odvysielala na Zem pri príležitosti zjazdu Komunistickej strany ZSSR aj Internacionálu.

Externé odkazy upraviť