Mária Lujza Orleánska

Mária Lujza Orleánska (* 26. marec 1662, Paríž – † 12. február 1689, Madrid) bola ako prvá manželka španielskeho kráľa Karola II. v rokoch 16791689 španielskou kráľovnou. Z otcovej strany bola neterou francúzskeho kráľa Ľudovíta XIV. a vnučkou ďalšieho francúzskeho kráľa Ľudovíta XIII.

Mária Lujza Orleánska
španielska kráľovná
Mária Lujza Orleánska
Mária Lujza Orleánska, erb
Panovanie
Dynastiaorleánska
Panovanie19. november 1679 – 12. február 1689
Biografické údaje
Narodenie26. marec 1662
Paríž, Francúzsko
Úmrtie12. február 1689 (26 rokov)
Madrid, Španielsko
PochovanieEl Escorial, Španielsko
Rodina
Manžel
OtecFilip I. Orleánsky
MatkaHenrieta Anna Stuartová
Odkazy
Spolupracuj na CommonsMária Lujza Orleánska
(multimediálne súbory na commons)

Pôvod upraviť

Mária Lujza Orleánska sa narodila v kráľovskom paláci Palais Royal v Paríži a po narodení získala titul Mademoiselle d'Orléans. Bola najstaršou dcérou Filipa I. Orleánskeho, mladšieho brata kráľa Ľudovíta XIV., a anglickej princeznej Henriety Anny, dcéry anglického kráľa Karola I.. Medzi predkov Márie Lujzy patrili členovia mnohých významných európskych kráľovských rodov, napríklad z Rakúska, Anglicka aj Španielska. Jej starými rodičmi z otcovej strany boli Ľudovít XIII. a Anna Rakúska. Dvaja jej strýkovia boli králi Anglicka, Škótska a Írska – Karol II. a Jakub II.; jej tetou bola kráľovská princezná a oranžská princezná, Mária Henrietta Stuartová.

Politické manželstvo upraviť

Niektorí historici sú toho názoru, že Mária Lujza sa mala vydať za svojho bratranca Ľudovíta Bourbonského, francúzskeho dauphina, no listy Máriinej nevlastnej matky, ktoré sa zachovali do súčasnosti, to popierajú.

V tom období sa politické a spoločenské okolnosti v Európe neustále menili a taktiež sa viedlo niekoľko vojen. Máriin otec a strýko dohodli jej manželstvo, ktoré bolo iba politické – malo napomôcť k zlepšeniu vzájomných vzťahov medzi Francúzskom a Španielskom. Medzi týmito kráľovstvami panovalo napätie, ktoré vyplývalo aj z toho, že Máriin strýko bojoval v španielskom Holandsku. Svadba sa uskutočnila v zastúpení v zámku Fontainebleau dňa 30. augusta 1679. Ženícha zastupoval Máriin vzdialenejší bratranec, Ľudovít Armand I., princ z Conti. Svadobné a iné oslavy na počesť novej kráľovnej sa konali až do polovice septembra.

Život v Španielsku upraviť

 
Portrét Márie Lujzy

19. novembra 1679 sa v Quintanapalle neďaleko Burgos v Španielsku uskutočnila oficiálna svadba Márie Lujzy Orleánskej a španielskeho kráľa Karola II.

Mária Lujza si ťažko zvykala na nové prostredie, najmä na veľmi prísnu španielsku etiketa, ktorá napríklad zakazovala dotýkať sa kráľovnej. Po niekoľkých neúspešných tehotenstvách, ktoré skončili potratom, začala Mária Lujza trpieť depresiami. Práve to, že sa jej nepodarilo priviesť na svet dediča trónu bolo príčinou prečo nebola na španielskom dvore obľúbená.

Väčšinu svojho času Mária Lujza trávila v kráľovskom zámku Alcazar v Madride, v zámku Buen Retiro a v kráľovskej rezidencii v Aranjueze južne od Madridu a bol pravdepodobne jej najobľúbenejším sídlom.

Posledné roky života a smrť upraviť

Ani po desiatich rokoch manželstva sa Márie Lujze a Karolovi II. nenarodil žiadny potomok. To bolo aj príčinou jej pokračujúcich depresií, následkom ktorých začala trpieť nadváhou. 11. februára 1689 pocítila počas jazdy na koni prudkú bolesť v oblasti brucha. Ešte v tú noc vo veku 26 rokov zomrela. Podľa niektorých historických záznamov boli jej posledné slová, ktoré venovala manželovi, nasledujúce:

Vaše veličenstvo môže mať ďalšie manželky, ale žiadna Vás nebude milovať tak, ako ja.

Situácia po jej smrti upraviť

Smrť Márie Lujzy hlboko zasiahla jej manžela. Niektoré dobové záznamy uvádzajú, že Mária Lujza zomrela na otravu, pričom otráviť ju mala Olympia Mancini, soissonská grófka, na príkaz kráľovnej matky Márie Anny Habsburskej, jej svokry, pretože nebola schopná porodiť následníka trónu. Táto teória je však málo pravdepodobná, pretože obe ženy mali mať spolu veľmi dobrý vzťah a Máriu Annu smrť nevesty tiež zarmútila. Na základe historických výskumov bol pravdepodobnou príčinou smrti mladej kráľovnej zápal slepého čreva.

Krátko po smrti Márie Lujzy začal španielsky minister hľadať pre kráľa novú manželku. Najpravdepodobnejšími kandidátkami boli talianska princezná Anna Mária Medicejská a nemecká princezná Mária Anna Falcká, ktorá sa neskôr aj jeho manželkou stala.

Predkovia upraviť

 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Antoine Navarrský
 
 
 
 
 
 
 
Henrich IV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Johana III. Navarrská
 
 
 
 
 
 
 
Ľudovít XIII.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Francesco I. Medicejský
 
 
 
 
 
 
 
Mária Medicejská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Johana Rakúska
 
 
 
 
 
 
 
Filip I. Orleánsky
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Filip II.
 
 
 
 
 
 
 
Filip III.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
Anna Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Karol II.
 
 
 
 
 
 
 
Margaréta Habsburská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária Anna Bavorská
 
 
 
 
 
 
 
Mária Lujza Orleánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Henrich Stuart, lord Darnley
 
 
 
 
 
 
 
Jakub I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Mária I.
 
 
 
 
 
 
 
Karol I.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Frederik II.
 
 
 
 
 
 
 
Anna Dánska
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Sofia Mecklenburgsko-güstrowská
 
 
 
 
 
 
 
Henrieta Anna Stuartová
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Antoine Navarrský
 
 
 
 
 
 
 
Henrich IV.
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Johana III. Navarrská
 
 
 
 
 
 
 
Henrietta Mária Bourbonská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
František I. Medicejský
 
 
 
 
 
 
 
Mária Medicejská
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
 
Jana Habsburská
 
 
 
 
 
 

Poznámka: Všimnite si, že Mária Lujza mala niekoľkých predkov rovnakých – štyria pra-prastarí rodičia (Antoine Navarrský a Johana III. Navarrská; Francesco I. Medicejský a Johana Rakúska) boli jej pra-prastarýmí rodičmi aj z matkinej, aj z otcovej strany.

Vladárske tituly upraviť

Vladárske tituly
Predchodca
Anne Mária Lujza Orléanska
Mademoiselle Orléanska
1662 – 1679
Nástupca
Anna Mária Orléanska
Predchodca
Mária Anna Habsburská
španielska kráľovná;
neapolská a sicílska kráľovná
brabantská; guelderská, limburská, Lothierska a luxemburská vojvodkyňa;
flanderská, hainautská a namurská grófka

1679 – 1689
Nástupca
Mária Anna Falcká

Iné projekty upraviť

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť