Macedónska dynastia

Dynastia Byzantskej Ríše
O antických macedónskych vládcoch a dynastiách pozri Zoznam kráľov starovekej Macedónie.

Macedónska dynastia bola vládnuca dynastia Byzantskej ríše v rokoch 867 – 1056. K moci sa dostala prevratom Bazila I. voči Michalovi III. z Amorijskej dynastie. Pôvod rodu možno hľadať v Arménii, odkiaľ sa Bazilovi rodičia presťahovali do okolia Adrianopolu (dnešné Edirne), t.j. do niektorej z vtedajších thém Macedónia alebo Trákia. Podľa dobových historikov, napr. Fótia, bol rod spriaznený s Arsakovcami, pravdou však je, že Bazilovi rodičia boli prostí sedliaci. K Macedónskej dynastii sa radia aj nedynastickí vládcovia, ktorí sa do rodu priženili, alebo boli adoptovaní a vládli ako oficiálni spoluvládcovia, či regenti panovníkov Macedónskej dynastie. Významným prvkom obdobia vlády Macedónskej dynastie bola i vláda ženských panovníčok, sestier Zoe a Theodory. Obdobie vlády macedónskej dynastie býva označované aj ako obdobie macedónska renesancie. Počas jej vlády sa ríši podarilo úspešne odraziť útoky Arabov a znovuzískať rozsiahle územia v Anatólii, Arménsku a Sýrii a poraziť Bulharov i kyjevských nájazdníkov. Vrchol moci Byzantská ríša dosiahla za vlády Bazila II. Zánik vlády Macedónskej dynastie vrhol ríšu do chaosu, v ktorom sa na tróne vystriedali početní príslušníci byzantskej aristokracie. Ríša stratila v prospech Seldžukov Anatóliu a niektoré západné územia v prospech Normanov. Opätovná stabilita sa ríši vrátila až spolu s nástupom novej dynastie Komnénovcov.[1][2][3]

Macedónska dynastia
KrajinaByzantská ríša
Titulybyzantský cisár (autokrator)
ZakladateľBazil I.
Nástup dynastie
na trón
867
Zosadenie dynastie
z trónu
(čiastočne de facto počas vlády nedynastických panovníkov)
Posledný panovníkTheodora
Rok zániku dynastie1056
Zakladateľ rodu Bazil I. v Skylitzovej kronike

Vládnuci príslušníci rodu upraviť

Zoznam podľa informácií z:[2][4]

  • Bazil I. (867 – 886) – moci sa ujal štátnym prevratom proti ceasarovi Bardovi a Michalovi III., zomrel pri love
  • Lev VI. Múdry (či Filozof) (886 – 912) – oficiálne syn Bazila I., možno však syn Michala III. (jeho matkou bola Eudokia Ingerina, milenka Michala III.)
  • Alexander III. (912 – 913) – syn Bazila I., tretí v poradí ak sa rátajú dvaja uzurpátori
  • Konštantín VII. Porfyrogennétos (913 – 959) – syn Leva VI.
  • Roman I. Lekapenos (919 – 944) – nedynastický, svokor Konštantína VII., zosadený
  • Roman II. Porfyrogenétos (959 – 963) – syn Konštantína VII.
  • Nikeforos II. Fokas (963 – 969) – nedynastický, generál, manžel cisárovnej Theofanó, vdovy po Romanovi II., oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
  • Ján I. Tzimiskes (969 – 976) – nedynastický, generál, usporiadal prevrat voči Nikeforovi II., milenec cisárovnej Theofanó, oficiálne vládol spolu s Bazilom II. a Konštantínom VIII.
  • Bazil II. Bulharobijec (976 – 1025) – oficiálne vládol od roku 962, de facto od 976
  • Konštantín VIII. (1025 – 1028) – oficiálne vládol spolu s Bazilom II. od roku 962, de facto sa však až do jeho smrti do vlády nezapájal
  • Roman III. Argyros (1028 – 1034) – prvý manžel cisárovnej Zoe, zavraždený
  • Michal IV. Paflagónsky (1034 – 1041) – druhý manžel cisárovnej Zoe
  • Michal V. Kalafates (1041 – 1042) – synovec Michala IV., Zoein adoptívny syn
  • Theodora a Zoe (1042) – ako spoluvládkyne po ľudovom povstaní proti Michalovi V.
  • Konštantín IX. Monomachos (1042 – 1055) – nedynastický, tretí manžel cisárovnej Zoe, oficiálne vládol spolu so sestrami
  • Theodora (1055 – 1056)

Genealógia rodu upraviť

Nasledujúci rodokmeň zobrazuje rodinné vzťahy významnejších príslušníkov Macedónskej dynastie (vládcov) a ich manželov, či manželky. Rodokmeň nie je úplný. Genetické otcovstvo prvých dvoch synov Eudokie Ingeriny (Leva VI. a patriarchu Štefana I.) nie je isté, pretože Eudokia bola milenkou Michala III. Alexander je istým synom Bazila I. a Eudokie Ingeriny.

Michal III. Opilec
(Amorijský)
byzantský cisár
842 – 867
Eudokia Ingerina
 
Bazil I. Macedónsky
byzantský cisár
867 – 886
Mária
 
Roman I. Lekapenos
byzantský cisár
920 – 944
1. Theofanó Martinakia
2. Zoe Zaoutzaina
3. Eudokia Bajana
4. Zoe Čiernooká
 
Lev VI. Múdry
byzantský cisár
886 – 912
Štefan I.
konštantínopolský patriarcha
886 – 893
 
Alexander
byzantský cisár
912 – 913
Kryštof Lekapenos
spolucisár
921 – 931
∞ Sofia
Agáta
∞ Roman Argyros
Theofylakt
konštantínopolský patriarcha
933 – 956
Helena Lekapenová
 
Konštantín VII.
(syn Zoe Karbonopsiny)
byzantský cisár
913 – 959
Anna
(dcéra Zoe Zaoutzainy)
Ľudovít III. Slepý
provensálsky kráľ,
lombardský kráľ
Bosonovci
(Mária) Irena Lekapenová
Peter I.
bulharský kráľ
927 – 969
Argyrovci
 
Nikeforos II. Fokas
byzantský cisár
963 – 969
Theofanó
(Anastázia)
cisárovná regentka
 
Roman II.
byzantský cisár
959 – 963
Theodora
cisárovná manželka
 
Ján I. Tzimiskes
byzantský cisár
969 – 976
Karol Konštantín
gróf z Vienne
Pothos (alebo Eustathios) Argyros
generál
 
Bazil II. Bulharobijec
byzantský cisár
976 – 1025
 
Konštantín VIII.
byzantský cisár
1025 – 1028
Helena
Anna Porfyrogenéta
Vladimír I. Veľký
kyjevské veľkoknieža
Rurikovci
Konštancia z Vienne
Boson II.
gróf z Arles
Mária Argyrová
Giovanni Orseolo
dalmátske knieža
Bazil Argyros
generál zo Sámu
 
∞ 1. Roman III.
byzantský cisár
1028 – 1034
Zoe
byzantská cisárovná
1028 – 1050
 
∞ 2. Michal IV. Paflagónsky
byzantský cisár 1034 – 1041
 
∞ 3. Konštantín IX. Monomachos
byzantský cisár
1042 – 1056
Helena Sklerová
Theodora
byzantská cisárovná
1055 – 1056
(dcéra)
∞ Konštantín Diogenes
 
Michal V.
(adoptovaný Zoe)
byzantský cisár
1041 – 1042
Anastázia Monomachová
Vsevolod I.
Roman IV. Diogenes
byzantský cisár
1068 – 1071
Eudokia Makrembolitissa
cisárovná manželka
Konštantín X. Dukas
byzantský cisár
1059 – 1067
Vladimír II.
kyjevské veľkoknieža

Referencie upraviť

  1. MACEDÓNSKA DYNASTIA In: BUDAJ, Marek. Dejiny sveta od A po Z. 1. vyd. Bratislava : Príroda, 2013. ISBN 978-80-07-02138-9. S. 182.
  2. a b Makedonská dynastie. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 296.
  3. MACEDONIAN DYNASTY In: The Oxford Dictionary of Byzantium. Ed. Alexander P. Kazhdan. 1. vyd. New York : Oxford University Press, 1991. 2338 s. ISBN 0-19-504652-8. S. 1262. (po anglicky)
  4. Byzantské dějiny. In: VAVŘÍNEK, Vladimír; BALCÁREK, Petr. Encyklopedie Byzance. 1. vyd. Praha : Libri; Slovanský ústav AV ČR, 2011. 552 s. (Práce Slovanského ústavu AV ČR. Nová řada; zv. 33.) ISBN 978-80-7277-485-2, 978-80-86420-43-1. S. 103 – 104.

Pozri aj upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Macedonian dynasty na anglickej Wikipédii. O preklad ide v časti Genealógia rodu.