Majstrovstvá sveta v basketbale

Majstrovstvá sveta v basketbale je najvyššie medzinárodné podujatie národných družstiev v basketbale, ktoré riadi Medzinárodná basketbalová federácia (FIBA). Jeho história siaha do roku 1950, kedy sa v Argentíne konali prvé majstrovstvá sveta mužov; ženy mali debut o tri roky neskôr v Čile. Prebiehajú s 4-ročnou periodicitou. Najviac titulov, v mužskej i ženskej kategórii, získali družstvá Spojených štátov.

Logo MS v basketbale mužov
Trofej MS mužov 2023

Majster sveta sa automaticky kvalifikuje na basketbalový turnaj Letných olympijských hier.

Muži upraviť

Zoznam upraviť

Rok Organizátor Tímy   zlato   striebro   bronz
1950   Buenos Aires (Argentína) 10   Argentína   USA   Čile
1954   Rio de Janeiro (Brazília) 12   USA   Brazília   Filipíny
1959   Čile (5 miest) 13   Brazília   USA   Čile
1963   Brazília (3 mestá) 13   Brazília   Juhoslávia   Sovietsky zväz
1967   Uruguaj (5 miest) 12   Sovietsky zväz   Juhoslávia   Brazília
1970   Juhoslávia (4 mestá) 13   Juhoslávia   Brazília   Sovietsky zväz
1974   Portoriko (3 mestá) 14   Sovietsky zväz   Juhoslávia   USA
1978   Manila-Quezon City (Filipíny) 14   Juhoslávia   Sovietsky zväz   Brazília
1982   Kolumbia (5 miest) 13   Sovietsky zväz   USA   Juhoslávia
1986   Španielsko (7 miest) 24   USA   Sovietsky zväz   Juhoslávia
1990   Argentína (6 miest) 16   Juhoslávia   Sovietsky zväz   USA
1994   Toronto-Hamilton (Kanada) 16   USA   Rusko   Chorvátsko
1998   Atény-Pireus (Grécko) 16   ZR Juhoslávia   Rusko   USA
2002   Indianapolis (USA) 16   ZR Juhoslávia   Argentína   Nemecko
2006   Japonsko (5 miest) 24   Španielsko   Grécko   USA
2010   Turecko (5 miest) 24   USA   Turecko   Litva
2014   Španielsko (6 miest) 24   USA   Srbsko   Francúzsko
2019   Čína (8 miest) 32   Španielsko   Argentína   Francúzsko
2023   Filipíny-  Japonsko-  Indonézia 32   Nemecko   Srbsko   Kanada
2027   Dauha-Lusail (Katar) 32

Medailová bilancia družstiev upraviť

Por Družstvo   zlato   striebro   bronz Medaily
1.   USA 5 (1954, 1986, 1994, 2010, 2014) 3 (1950, 1959, 1982) 4 (1974, 1990, 1998, 2006) 11
2.   Juhoslávia 3 (1970, 1978, 1990) 3 (1963, 1967, 1974) 2 (1982, 1986) 8
3.   Sovietsky zväz 3 (1967, 1974, 1982) 3 (1978, 1986, 1990) 2 (1963, 1970) 8
4.   Brazília 2 (1959, 1963) 2 (1954, 1970) 2 (1967, 1978) 6
5.   Španielsko 2 (2006, 2019) 0 0 2
6.   ZR Juhoslávia 2 (1998, 2002) 0 0 2
7.   Argentína 1 (1950) 2 (2002, 2019) 0 3
8.   Nemecko 1 (2023) 0 1 (2002) 2
9.   Srbsko 0 2 (2014, 2023) 0 2
10.   Rusko 0 2 (1994, 1998) 0 2
11.   Turecko 0 1 (2010) 0 1
12.   Grécko 0 1 (2006) 0 1
13.   Francúzsko 0 0 2 (2014, 2019) 2
14.   Čile 0 0 2 (1950, 1959) 2
15.   Kanada 0 0 1 (2023) 1
16.   Litva 0 0 1 (2010) 1
17.   Chorvátsko 0 0 1 (1994) 1
18.   Filipíny 0 0 1 (1954) 1

Rekordy MS mužov upraviť

Ženy upraviť

 
Logo MS v basketbale žien

Zoznam upraviť

Rok Organizátor Tímy   zlato   striebro   bronz
1953   Santiago (Čile) 10   USA   Čile   Francúzsko
1957   Rio de Janeiro (Brazília) 12   USA   Sovietsky zväz   Česko-Slovensko
1959   Moskva (Sovietsky zväz) 8   Sovietsky zväz   Bulharsko   Česko-Slovensko
1964   Peru (5 miest) 13   Sovietsky zväz   Česko-Slovensko   Bulharsko
1967   Česko-Slovensko (4 mestá) 11   Sovietsky zväz   Kórejská republika   Česko-Slovensko
1971   Brazília (5 miest) 13   Sovietsky zväz   Česko-Slovensko   Brazília
1975   Kolumbia (3 mestá) 13   Sovietsky zväz   Japonsko   Česko-Slovensko
1979   Soul (Kórejská republika) 12   USA   Kórejská republika   Kanada
1983   Brazília (4 mestá) 14   Sovietsky zväz   USA   Čína
1986   Sovietsky zväz (3 mestá) 12   USA   Sovietsky zväz   Kanada
1990   Malajzia (4 mestá) 16   USA   Juhoslávia   Kuba
1994   Austrália (4 mestá) 16   Brazília   Čína   USA
1998   Nemecko (7 miest) 16   USA   Rusko   Austrália
2002   Čína (9 miest) 16   USA   Rusko   Austrália
2006   São Paulo-Barueri (Brazília) 16   Austrália   Rusko   USA
2010   Česko (3 mestá) 16   USA   Česko   Španielsko
2014   Ankara-Istanbul (Turecko) 16   USA   Španielsko   Austrália
2018   Španielsko (2 mestá) 16   USA   Austrália   Španielsko
2022   Sydney (Austrália) 12   USA   Čína   Austrália
2026   Berlín (Nemecko) 16

Medailová bilancia družstiev upraviť

Por Družstvo   zlato   striebro   bronz Medaily
1.   USA 11 (1953, 1957, 1979, 1986, 1990, 1998, 2002, 2010, 2014, 2018, 2022) 1 (1983) 2 (1994, 2006) 14
2.   Sovietsky zväz 6 (1959, 1964, 1967, 1971, 1975, 1983) 2 (1957, 1986) 0 8
3.   Austrália 1 (2006) 1 (2018) 4 (1998, 2002, 2014, 2022) 6
4.   Brazília 1 (1994) 0 1 (1971) 2
5.   Rusko 0 3 (1998, 2002, 2006) 0 3
6.   Česko-Slovensko 0 2 (1964, 1971) 4 (1957, 1959, 1967, 1975) 6
7.   Čína 0 2 (1994, 2022) 1 (1983) 3
8.   Kórejská republika 0 2 (1967, 1979) 0 2
9.   Španielsko 0 1 (2014) 2 (2010, 2018) 3
10.   Bulharsko 0 1 (1959) 1 (1964) 1
11.   Česko 0 1 (2010) 0 1
12.   Juhoslávia 0 1 (1990) 0 1
13.   Japonsko 0 1 (1975) 0 1
14.   Čile 0 1 (1953) 0 1
15.   Kanada 0 0 2 (1979, 1986) 2
16.   Kuba 0 0 1 (1990) 1
17.   Francúzsko 0 0 1 (1953) 1

Referencie upraviť

  1. a b Biggest Game Score [online]. FIBA, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  2. Lowest Game Score [online]. FIBA, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  3. Lowest Game Score [online]. tiebreakertimes.com, 2023-08-25, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  4. Most points scored in a game [online]. FIBA, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  5. a b The individual FIBA World Cup records [online]. eurohoops.net, 2014-08-19, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  6. Oscar Schmidt: Brazil's iconic 'Holy Hand' and Pan Am Games hero [online]. FIBA, 2022-08-10, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  7. a b FIBA World Cup records: Luka Doncic and his hunt for historic feats [online]. basketnews.com, 2023-08-21, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)
  8. a b c d Who are the tallest, shortest, youngest, oldest players? [online]. FIBA, 2023-08-25, [cit. 2023-09-12]. Dostupné online. (po anglicky)

Pozri aj upraviť

 
Početnosť účasti tímov na MS mužov do roku 2014

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroje upraviť