Malá Bašta
Malá Bašta[1] alebo aj Malá bašta[2] (2 287,5 m n. m.[3][4]) je štít vo Vysokých Tatrách na Slovensku. Leží v Hrebeni bášt, oddeľujúcom Mlynickú dolinu od Mengusovskej, nad Štrbským Plesom, približne 18 km severozápadne od Popradu.[5]
| Malá Bašta | |
| vrch | |
 Zľava Patria, Malá Bašta a pokračovanie Hrebeňa bášt.
| |
| Štát |  Slovensko
|
|---|---|
| Región | Prešovský |
| Okres | Poprad |
| Obce | Vysoké Tatry, Štrba |
| Časť | Vysoké Tatry |
| Pohorie | Tatry |
| Podcelok | Východné Tatry |
| Povodie | Poprad |
| Nadmorská výška | 2 287,5 m n. m. |
| Súradnice | 49°09′20″S 20°03′27″V / 49,1556°S 20,0574°V |
| Geologické zloženie | žula |
| Orogenéza/vrásnenie | alpínske vrásnenie |
| Najľahší výstup | len s horským vodcom |
| Prvovýstup | Jan Gwalbert Pawlikowski, Maciej Sieczka |
| - dátum | okolo 1880 |
  Poloha v rámci Slovenska
| |
 Poloha v rámci Tatier
| |
| Wikimedia Commons: Malá bašta | |
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | |
| Freemap Slovakia: mapa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |
Poloha upraviť
Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.[6] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a zasahuje na katastrálne územie mesta Vysoké Tatry a obce Štrba.[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso a Tatranská Štrba, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne Tatranská Javorina, severozápadne poľské mesto Zakopané, západne osada Podbanské a juhozápadne Važec.[7][3] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a hrebeňom vedie hranica národných prírodných rezervácií Mengusovská dolina a Mlynická dolina.[5]
Opis upraviť
Vrch sa nachádza v Hrebeni bášt, ktorý vybieha z krivánskej rázsochy v masíve Hlinskej veže (2 340 m n. m.). Malá Bašta je predposledný vrchol Hrebeňa bášt, od susednej Patrie na juhu oddelený Sedlom pod Skokom, od severne situovanej Prednej bašty zasa rozložitým Sedlom pod Širokým žľabom. Na severovýchod do Mengusovskej doliny spadá 280 metrovou stenou.[2] Vo východne ležiacej Mengusovskej doline stojí na brehu Popradského plesa Chata pri Popradskom plese a Majláthova chata, ku ktorým vedie cesta a značené turistické trasy. Západné svahy padajú do Mlynickej doliny, kde je Pleso nad Skokom a menšie Pliesko pod Skokom, oddelené vodopádom Skok. Túto časť odvodňuje Mlynica, ústiaca do rieky Poprad, vznikajúcej práve v Mengusovskej doline nad Popradským plesom.[3]
Severným smerom sa nachádzajú Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.), Žabia veža (2 340 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 432 m n. m.), Čubrina (2 378 m n. m.), Kôprovský štít (2 363 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Hlinská veža (2 340 m n. m.) a Hrubý vrch (2 428 m n. m.), západným Nefcerské veže (2 349 m n. m.), Furkotský štít (2 404 m n. m.), Ostrá (2 351 m n. m.), Kriváň (2 495 m n. m.), Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Štrbské Solisko (2 301 m n. m.) a Predné Solisko (2 117 m n. m.), južným Trigan (1 481 m n. m.) a Patria (2 203 m n. m.) a východným Ostrva (1 984 m n. m.), Tupá (2 285 m n. m.), Končistá (2 538 m n. m.), Popradský Ľadový štít (2 396 m n. m.) a Gánok (2 462 m n. m.).[3] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.[5]
Výhľady upraviť
Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol[7] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy Vysokých Tatier, blízka Mlynická a Mengusovská dolina a Podtatranská kotlina, pri vhodných podmienkach tiež Volovské vrchy, Kozie chrbty, Spišsko-gemerský kras, Nízke Tatry, Veľká Fatra a Oravské Beskydy.[8]
Prístup upraviť
Štít sa nachádza na území národných prírodných rezervácií a Tatranského národného parku[5] a nevedie naň značený turistický chodník. Prístup je tak možný len s horským vodcom.[5]
Prvovýstupy upraviť
- 1880 Prvý popísaný výstup cez Sedlo nad Skokom s obídením hrebeňa J. G. Pawlikowski a M. Sieczka, I.
- 1912 Prvý zimný výstup Gy. Komarnicki.
- 1938 Prvovýstup severnou stenou z Mengusovskej doliny, U. Kolaczkowska, W, Konarzenski a S. Motyka[9]
Galéria upraviť
-
Diablovina, Satan, celkom vpravo Malá bašta. -
Ešte raz z Mlynickej doliny: Satan, úplne vpravo Malá bašta. -
-
Sprava Patria, Malá bašta, Sedlo nad Širokým žľabom ...
Referencie upraviť
- ↑ a b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
- ↑ a b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
- ↑ a b c d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
- ↑ Podrobný autoatlas – Slovenská republika 1 : 100 000. Harmanec : VKÚ, a. s., 2008. ISBN 978-80-8042-509-8. Kapitola Mapová časť, s. 39.
- ↑ a b c d e Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
- ↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
- ↑ a b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-23]. Dostupné online.
- ↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-19]. Dostupné online.
- ↑ PUŠKÁŠ, Arno. Vysoké Tatry, horolezecký sprievodca, VIII. 1. vyd. Bratislava : Šport, 1987. S. 247.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Malá Bašta
Pozri aj upraviť
Externé odkazy upraviť
- Poloha na turistickej mape
- Skialpinizmus alias Freeride
- Popis trás podľa Andrášiho
- Plán, popis, foto z výstupov
- F. Kroutil, Vysoké Tatry pro horolezce, 1. diel, Olympia 1977.
- A. Puškáš, Vysoké Tatry – horolezecký sprievodca, monografia, VIII. diel, 1987.