Markus (pápež)
Svätý Markus († 7. október 336) bol 34. pápežom katolíckej cirkvi. Jeho pontifikát trval iba osem mesiacov a 20 dní, od 18. januára 336 do 7. októbra toho istého roka.
| Markus | ||||||||
| 34. rímsky biskup | ||||||||
.jpg) | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 18. január 336 – 7. október 336 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Rodné meno | ? | |||||||
| Narodenie | ? ? | |||||||
| Úmrtie | 7. október 336 Rím, Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 18. január 336 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Markus | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Jeho dátum narodenia nie je známy. Podľa Liber pontificalis sa narodil v Ríme a jeho otec sa volal Priscus. Na pápežský stolec nastúpil po smrti pápeža Silvestra I. Patril zrejme k najbližším spolupracovníkom nielen zosnulého pápeža, ale aj jeho predchodcu Melchiadesa, lebo zrejme jemu je adresovaný list, ktorým v roku 313 cisár Konštantín Veľký inicioval zvolanie biskupského snemu na riešenie otázky donatistov.
O činoch tohto pápeža nie je veľa správ. Jednak je to určite spôsobené krátkosťou pontifikátu a jednak hlavné udalosti cirkvi v tej dobe bolo riešiť dôsledky Nicejského koncilu, najmä odsúdenie ariánstva. Za jeho pôsobenia bol významný alexandrijský patriarcha Atanázius (296 – 373), ktorý bol poslaný z Alexandrie do vyhnanstva v Trevíre a naopak ariánskymi kresťanmi bol z biskupskej stolice zosadený Marcel z Ancyry a mnoho ďalších predstaviteľov kresťanov, ktorí prijali vyznanie viery z Nice.
Podľa oficiálnych dejín cirkvi udelil biskupom v Ostii pallium (pás z bielej ovčej vlny, vyzdobený čiernymi krížikmi, ktorý sa udeľuje arcibiskupom – metropolitom) a výhradné právo svätiť rímskeho biskupa. Ustanovil, že pri každej svätej omši sa číta vyznanie viery z Nice. Historické pramene tiež nasvedčujú tomu, že za pápeža Marka sa začali zostavovať Depositio episcoporum a Depositio martyrum, prvé zoznamy rímskych biskupov a mučeníkov.
Podľa Liber Pontificalis nechal postaviť v Ríme dva kostoly. Jedným z nich je kostol sv. Marka, ktorý je dnes súčasťou Palazzo di Venezia (Benátsky palác) a druhý mimo mesta, na cintoríne sv. Balbíny medzi Via Ardeatine a Via Appia. Pozemok aj vybavenie kostolov dostal Marek darom od cisára Konštantína.
Zomrel 7. októbra 336 a bol pochovaný v kostole na cintoríne sv. Balbíny, ktorý sám postavil. Jeho hrobku objavil v roku 1867 taliansky archeológ De Rossi. Podľa Liber pontificalis však jeho pozostatky boli prenesené do rímskej baziliky sv. Marka.
Medzi starovekými rukopismi sa nachádza oslavná báseň, ktorú zložil pápež Damazus I. (366 – 384) údajne na počesť svätého Marka. Báseň je však písaná natoľko všeobecne, že dedikáciu nemožno potvrdiť.
Pamiatku svätého Marka uctieva katolícka cirkev v deň jeho úmrtia 7. októbra.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Markus (pápež)
Zdroje upraviť
- Dejiny pápežov
- Katolícka encyklopédia (po anglicky)
- Isidor Vodruška: Životopisy svatých v pořadí dějin církevních. Ladislav Kuncíř, Praha 1930
| Predchodca: Silvester I. |
|
Pápež Markus (pápež) (zoznam) |
|
Nástupca: Július I. |