Wikipédia

Martin Poliačik

slovenský politik

Mgr. Martin Poliačik (* 27. jún 1980, Považská Bystrica) je slovenský pedagóg, filozof a politik, od roku 2010 do roku 2020 bol poslancom Národnej rady Slovenskej republiky. Je jedným zo zakladajúcich členov pravicovo-liberálnej politickej strany Sloboda a Solidarita.[1][2] V novembri 2017 oznámil, že v strane končí.[3] Svoje ideologické smerovanie pomenoval v blogu pre Denník N ako inkluzívny kapitalizmus.[4] Ekonomicky sa považuje za centristu, podporuje adopcie párov rovnakého pohlavia.[3] Zdôrazňuje podporu voľného trhu a odmieta prerozdeľovanie kapitálu.[4] Liberál je skôr hodnotovo, má uvoľnenejší prístup k utečencom a je menej euroskeptický.[5]

Martin Poliačik
Slovenský pedagóg a politik
Martin Poliačik
Bývalý poslanec NR SR
V úrade
2010 – 2020
Biografické údaje
Narodenie27. jún 1980 (43 rokov)
Považská Bystrica, ČSSR
Politická stranaSloboda a solidarita
(2009 – 2017)
Progresívne Slovensko
(2017 – súčasnosť)
Alma materFilozofická fakulta Trnavskej univerzity v Trnave [1]
Odkazy
poliacik.sk
Spolupracuj na CommonsMartin Poliačik
(multimediálne súbory)

Životopis upraviť

V rokoch 1999 až 2006 vyštudoval na Filozofickej fakulte Trnavskej univerzite dejiny filozofie, filozofickej antropológie, metafyziky a ontológie a obhájil titul magister filozofie.[1] V rokoch 2003 až 2005 tam ukončil Doplnkové pedagogické štúdium.[1] V rokoch 2003 až 2006 bol výkonným riaditeľom Slovenskej debatnej asociácie.[1] a v rokoch 2009 až 2010 pracoval ako učiteľ prírodovedy, vlastivedy, dejepisu, občianskej náuky a etiky v Montessori škole v Bratislave.[1] V rozhovore v roku 2012 priznal, ako prvý slovenský politik, že má skúsenosti s tvrdými drogami.[5]

Politická činnosť upraviť

Sloboda a Solidarita upraviť

Martin Poliačik bol jedným zo zakladateľov strany Sloboda a Solidarita v roku 2009. Bol členom Republikovej rady[6] a predsedom Výboru pre program.[7]

Volebné obdobie 2010 – 2012 upraviť

V prvých voľbách strany do NRSR kandidoval na 11. mieste kandidátky.[8] Ziskom 4 893 preferenčných hlasov a postupom štyroch členov budúcej strany OBYČAJNÍ ĽUDIA a nezávislé osobnosti sa do parlamentu dostal na 15. mieste.[8] V parlamente bol počas volebného obdobia členom Ústavno-právneho výboru NR SR a Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[9]

V roku 2012 počas zasadania na neho jeho parlamentný kolega Igor Matovič vysypal injekčné striekačky.[10]

Volebné obdobie 2012 – 2016 upraviť

V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2012 kandidoval z 9. miesta na kandidátke SaS. Ziskom 7 595 preferenčných hlasov sa dostal na 8. miesto.[11] V NR SR pôsobí ako člen Ústavnoprávneho výboru NR SR a Mandátového a imunitného výboru NR SR. Súčasne je podpredsedom poslaneckého klubu SaS.[12]

Volebné obdobie 2016 – 2020 upraviť

V nasledujúcich parlamentných voľbách konaných v marci 2016 kandidoval na 8. mieste kandidátky SaS. Ziskom 45 914 hlasov sa prekrúžkoval na 5. miesto a získal poslanecký mandát.[13] V Národnej rade je predsedom Výboru NR SR pre nezlúčiteľnosť funkcií a členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport.[14] Na 10. kongrese strany v marci 2017 bol Martin Poliačik zvolený za jedného z dvanástich členov Republikovej rady strany. Podporil ho aj Richard Sulík aj keď nemali mať najlepšie vzťahy.[15] Poliačik v Levoči získal 72 hlasov zo 121 platných hlasovacích lístkov čím bol najúspešnejší z troch zvolených kandidátov.[16]

V novembri 2017 Poliačik oznámil, že v SaS končí. Dôvodom boli názorové rozdiely. SaS, podľa Poliačika, nedostatočne komunikuje pro-európsku orientáciu a podporu demokracie.[3] V decembri 2017 sa stal členom Progresívneho Slovenska.[17] V čase odchodu nebolo jasné či ostatne predsedom Výboru pre nezlúčiteľnosť funkcií.[5] V marci 2018 bol len členom Výboru NR SR pre vzdelávanie, vedu, mládež a šport a náhradníkom Stálej delegácie NR SR v Parlamentnom zhromaždení Rady Európy.[18]

Volebné obdobie 2020 – 2024 upraviť

V parlamentných voľbách vo februári 2020 kandidoval na 16. mieste kandidátky koalície PS/SPOLU.[19] Vo voľbách získal 10 969 hlasov, po zohľadnení preferenčných hlasov sa umiestnil na 10. mieste kandidátky. Kvôli výsledku koalície sa do parlamentu nedostal.[20]

Ideologické presvedčenie – inkluzívny kapitalizmus upraviť

V blogu pre Denník N vyjadril svoje ideologické presvedčenie v nasledujúcich vetách, kde svoje postoje opísal ako centristické, neoliberálne (adorovanie voľného trhu, trhový fundamentalizmus, odmietnutie redistribúcie) s kombináciou využitia verejných zdrojov, nazval inkluzívnym kapitalizmom:

„Toto tvrdenie však nie je ničím novým. V Progresívnom Slovensku sme od začiatku hovorili, že tradičné rozdelenie strán sa končí a cesta dopredu vedie pragmatickým ekonomickým stredom. Barack Obama vo svojom prejave v Johanesburgu použil pojem inkluzívny kapitalizmus. V Európe je dnes reprezentantom tohto prúdu najmä francúzsky prezident Emmanuel Macron. Čo to však je a prečo by sme sa smerom inkluzívneho kapitalizmu mali uberať?“

„Inkluzívny kapitalizmus je sobášom protichodných politických smerov. Podporuje pravicovú politiku voľného trhu, súťaže, vytvára adekvátne podmienky pre inováciu a umožňuje mobilizovať finančný kapitál ako zo súkromných, tak aj z verejných zdrojov. Zdrojov, ktoré podporujú vzdelávanie budúcich generácií a podnikavého ducha u každého, kto má nejaký dobrý nápad. Inkluzívny kapitalizmus popiera myšlienku umelého a neadresného socialistického prerozdeľovania prostriedkov. Naopak, podporuje profit a schopnosť ľudí zlepšiť svoje majetkové postavenie.“[4]

Bibliografia upraviť

  • FELIKS, Marcel; POLIAČIK, Martin; RUŽIČKA, Michal. Mladý líder. [Bratislava] : Alternatíva Komunikácia Občania, c2004 – 2006. 83 s. ISBN 80-969636-0-0.
  • DOBŠINSKÝ, Braňo; POLIAČIK, Martin. Ja som povahou Fikus : Martin Poliačik v rozhovore s Braňom Dobšinským. 1. vyd. [Bratislava] : HADART Publishing, 2019. 286 s. ISBN 978-80-999410-6-0.
  • POLIAČIK, Martin; LANČOVÁ, Linda. Poriadok v hlave : kritické myslenie na každý deň. 1. vyd. Bratislava : N Press, 2022. 140 s. ISBN 978-80-8230-055-3.

Referencie upraviť

  1. ↑ a b c d e f Životopis [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2017-10-15]. Dostupné online.
  2. ↑ SUDOR, Karol. Martin Poliačik: Opätky som pred Sulíkom rozhodne nezrazil. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-03-22. Dostupné online [cit. 2017-10-15]. ISSN 1339-844X.
  3. ↑ a b c KERN, Miro. Martin Poliačik: Sulík vie o mojom odchode mesiac, teraz najviac hovorím s Progresívnym Slovenskom [online]. N Press, 2017-09-11, [cit. 2017-11-10]. Dostupné online.
  4. ↑ a b c POLIAČIK, Martin. Kapitalizmus áno, ale inkluzívny [online]. Denník N, 2018-08-08, [cit. 2019-08-08]. Dostupné online.
  5. ↑ a b c KERN, Miro. Martin Poliačik opúšťa SaS, strana mu želá úspech. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-11-08. Dostupné online [cit. 2017-11-11]. ISSN 1339-844X.
  6. ↑ Republiková rada [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online.
  7. ↑ Výbor pre program [online]. Bratislava: Sloboda a Solidarita, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  8. ↑ a b Voľby do NR SR 2010: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2010-06-13. Dostupné online.
  9. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2011-10-09]. Dostupné online.
  10. ↑ TASR. Matovič vysypal Poliačikovi na hlavu injekčné striekačky. SME (Bratislava: Petit Press), 2012-09-11. Dostupné online [cit. 2019-02-11]. ISSN 1335-4418.
  11. ↑ Voľby do NR SR 2012: Výsledky prednostného hlasovania (archív) [online]. Bratislava: ŠÚ SR, 2012-03-11. Dostupné online.
  12. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2012-05-12]. Dostupné online.
  13. ↑ Zmenené poradie kandidátov po zohľadnení prednostného hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2016-08-08, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  14. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada Slovenskej republiky, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  15. ↑ ONUFEROVÁ, Marianna. Poliačika zvolili do vedenia SaS, hlasoval zaňho aj Sulík [online]. Bratislava: N Press, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  16. ↑ Kongres zvolil troch nových členov Republikovej rady [online]. Bratislava: N Press, 2017-03-19, [cit. 2017-03-19]. Dostupné online.
  17. ↑ MIKUŠOVIČ, Dušan. Progresívne Slovensko môže mať prvého poslanca, do hnutia smeruje Martin Poliačik. Denník N (Bratislava: N Press), 2017-12-05. Dostupné online [cit. 2019-02-11]. ISSN 1339-844X.
  18. ↑ Mgr. Martin Poliačik [online]. Bratislava: Národná rada SR, [cit. 2018-03-13]. Dostupné online.
  19. ↑ Zoznam registrovaných kandidátov [online]. Bratislava: Ministerstvo vnútra SR, [cit. 2020-02-08]. Dostupné online.
  20. ↑ Definitívne výsledky hlasovania [online]. Štatistický úrad Slovenskej republiky, rev. 2020-03-01, [cit. 2020-03-06]. Dostupné online. Archivované 2016-09-24 z originálu.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Martin_Poliačik&oldid=7762053“