Mauna Loa
Mauna Loa (z hav. Dlhý vrch) je objemovo najväčšia (má vyše 75 000 km3) činná sopka na svete. Od jej základne na morskom dne až po najvyšší bod meria približne 9 km a zaberá asi polovicu ostrova Havaj. 90% jej povrchu tvoria bazaltové lávy mladšie ako 4 000 rokov. Erupcie sopky sú pokojné, charakterizujú ich neexplozívne výlevy nízkoviskóznych láv, čo sa odráža aj na tvare sopky - svahy s malým sklonom charakteristickým pre štítové sopky. Daný typ erupcie nesie aj pomenovanie - havajská erupcia.
| Mauna Loa | |
| štítový vulkán | |
 | |
| Štát |  Spojené štáty
|
|---|---|
| Región | Havaj |
| Nadmorská výška | 4 170 m n. m. |
| Súradnice | 19°28′47″S 155°36′10″Z / 19,479612°S 155,602754°Z |
| Posledná erupcia | 2022 |
.svg)  Poloha na mape sveta
| |
| Wikimedia Commons: Mauna Loa | |
| OpenStreetMap: mapa | |
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | |
Geologický vývoj upraviť
Vek vulkánu sa odhaduje na 700 000 až 1 000 000 rokov a nad morskú hladinu sa vynoril pred 400 000 rokmi. Pôvodcom vulkanizmu Havajského súostrovia je hotspot v pacifickej platni, kde dochádza k výstupu plášťového materiálu na povrch.
Erupcie upraviť
Sopka má tri erupčné centrá, prvým je vrcholový kráter (alebo kaldera s rozmermi 3 × 5 km, ktorá vznikla približne pred 1 500 rokmi prepadom dna krátera po vyprázdnení magmatického rezervoára po väčšej erupcii), ostatné dve sú rifové zóny, tiahnuce sa severovýchodne a juhozápadne od vrcholu. Percentuálne pripadá na kráter 38 % všetkých erupcií za posledné dve storočia, na severovýchodný rift 31 % a na juhozápadný 25 %. Zvyšné erupcie boli lokalizované severozápadne od vrcholu mimo riftových zón. Zaujímavosťou erupcií sopky sú cykly opakujúce sa v niekoľkostoročných intervaloch, v ktorých sa aktivita presúva z krátera na riftové zóny a naopak. Dva takéto cykly boli zdokumentované za posledných 2 000 rokov.
Pôvodní obyvatelia Havajských ostrovov evidujú záznamy v podobe ústnych podaní za niekoľko storočí, systematické pozorovanie a dokumentácia erupcií sa začalo začiatkom 19. storočia, čo robí zo sopky jednu z najsledovanejších na Zemi.
Od roku 1984 bola sopka neaktívna až do 28. novembra 2022, kedy začala najnovšia aktivita.[1] Od roku 2002 bol pozorovaný nárast seizmickej aktivity, ako je pohyb kalderových stien a dna (steny kaldery sa mierne rozťahujú - asi 5 cm ročne), čo zrejme súviselo s napĺňaním magmatického rezervoára. Napriek tomu však sopečná aktivita za posledných 100 000 rokov utlmuje svoju činnosť a pomaly sa presúva južnejšie.
Vulkanické ohrozenie upraviť
Najčastejšie sa vyskytujúcim typom vulkanického ohrozenia sú lávové prúdy stekajúce po svahoch. Tieto však, až na zopár výnimiek si nevyžiadali žiadne obete na životoch, na druhej strane, dosť často ničia obydlia a infraštruktúru. Omnoho nebezpečnejším faktorom je možný kolaps vrcholu sopky, kedy by došlo k náhlemu uvoľneniu veľkého objemu materiálu a jeho zosuvom po svahoch. Takýto kolaps by mohol byť spustený väčším zemetrasením, príp. erupciou, no jeho výskyt je oveľa menej pravdepodobný.
Observatóriá upraviť
Sopka je v súčasnosti intenzívne monitorovaná Havajským vulkanologickým observatóriom (HVO - Hawaiian Volcanologic Observatory). Na svahoch sopky sa nachádzajú aj observatóriá na pozorovanie atmosféry (konkrétne merania obsahu CO2 v atmosfére) a slnečnej (pre zmenu jeho atmosféry).
Referencie upraviť
- ↑ iMeteo.sk. Najväčšia sopka na svete sa prebudila. Začala sa erupcia obávaného vulkánu [online]. imeteo.sk, [cit. 2022-11-28]. Dostupné online.
- Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Mauna Loa na anglickej Wikipédii.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému štítová sopka Mauna Loa.
Externé odkazy upraviť
- www.volcano.si.edu - štítová sopka Mauna Loa na Global Volcanism Program (po anglicky)