Medeón (Fókis)

Medeón (starogr. Μεδεών – Medeón, dnes Aioi Théodoroi) je antické mesto na pobreží Korintského zálivu. V 9. stor. pred Kr. bolo spolu s Delfami jediným sídliskom vo Fókide. Delfy a Medeón od seba oddeľuje pohorie Mt. Kirphis (najvyšší bod 1565 m. n. m.), ktoré bolo zrejme prekážkou väčších kontaktov v počiatkoch oboch sídel.

Ruiny akropoly so zvyškami hradieb antického mesta Medeón.

Prvý archeologický výskum tu uskutočnil v roku 1907 grécky archeológ Georgios Sotiriadis, kedy boli vykopané hroby od mykénskeho po helenistické obdobie, ale väčšinu podstatných dát sa podarilo získať až zo záchranných výskumov prevádzaných v 60-tych rokoch 20. stor. Veľká časť lokality však zostáva naďalej nepreskúmaná.

Podľa doteraz zistených poznatkov sa zdá, že sídlisko bolo počas mykénskeho obdobia pomerne rozsiahle a významné, akropola bola obývaná už od ranej doby bronzovej. Podobne ako v Delfách tu máme medzeru od konca doby bronzovej, ale asi o niečo kratšiu, keď sa podarilo objaviť hroby z 10. stor. pred Kr. Vykopané pohrebisko bolo pomerne rozsiahle a počítalo cez 250 hrobov od geometrického po klasické obdobie. Na miestnej keramike sú badateľné vplyvy hlavne zo severu a Euboie. Miestna jemná keramika sa tu vôbec nenachádza a je výlučne importovaná.

Na konci 8. stor. pred Kr. nastáva markantný nárast pochovávania, čo je odrazom väčšieho nárastu populácie, ktorý spravil s Medeonu najväčšie sídlisko v regióne Fókidy. V tomto období nastáva zintenzívnenie kontaktov s Korintom (tie začali už v neskoro protogeometrickom období), súdiac podľa zastúpenia korintskej keramiky a jej lokálnych vzorov na lokalite. Kontakty z Korintom boli oproti ostatným sídlam v regióne prekvapivo silné, Medeón tak bol aj vďaka nim pomerne významným a stále expandujúcim mestom.

Pokým v 8. stor. pred Kr. bol záujem Korintu o Delfy aj Medeón intenzívny, v 7. stor. pred Kr. sa definitívne presunul na Delfy, následkom čoho Medeón zaznamenal úpadok. Svätyňa v Delfách začínala získavať prestíž a z tohto dôvodu zrejme nebolo žiaduce udržiavať ďalšiu silnú komunitu v jej okolí. Pohrebov z archaického a klasického obdobia je pomerne málo a taktiež sú chudobnejšie. Medeón sa tak zrejme stal (aspoň nepriamo) obeťou expanzie Delf. Prepad Medeónu pokračoval ďalej a v druhom storočí, keď mesto navštívil Pausanias, bolo už len ruinou bez známok osídlenia.

Pri popise lokality sa nedá nespomenúť kult héroa, praktikovaný v pôvodne mykénskej hrobke. V kruhovej komorovej hrobke bolo objavené veľké množstvo nádob z polovice 8. stor. pred Kr. Kultová aktivita tu pokračovala pravdepodobne až do 6. stor. pred Kr.

Literatúra

• Leekley, D. a N. Efstratiou. 1980. Archaeological excavations in Central and Northern Greece. Park Ridge.
• McInerney, J. 1999. In the Folds of Parnassos. Land and Ethnicity in Ancient Phocis. Austin.
• Morgan, C. 1990. Athletes and oracles: the transformation of Olympia and Delphi in the eight century BC. Cambridge.
• Themelis, P. G. 1983. “ΔΕΛΦΟΙ ΚΑΙ ΠΕΡΙΟΧΗ ΤΟΝ 8ο ΚΑΙ 7ο Π.Χ. ΑΙΩΝΑ (Φωκίδα — Δυτική Λοκρίδα).” ASAtene 61: 213–55.
• Vatin, C. 1969. Médéon de Phocide. Paríž.