Medená veža

Medená veža
Originálny názov	Medená veža
Žáner	dráma
Dĺžka	85 minút
Štát	Česko-Slovensko
Pôvodný jazyk	slovenský
Rok	1970
Rozpočet	5 700 706 Kčs
Filmový štáb
Réžia	Martin Hollý
Scenár	Ivan Bukovčan
Produkcia	Igor Fábry
Hudba	Zdeněk Liška
Kamera	Karol Krška
Herecké obsadenie
	Obsadenie
Ďalšie odkazy
	IMDb
	ČSFD
	Filmový portál

Medená veža je filmová dráma režiséra Martina Hollého z roku 1970 natočená podľa námetu Ivana Bukovčana o priateľstve partie horolezcov Pirina, Starca a Valéra vo Vysokých Tatrách. Tento film je považovaný za jeden zo skvostov slovenskej kinematografie. Voľným pokračovaním filmu Medená veža je film Orlie pierko z roku 1971.

Dej upraviť

Dobrodružno-romantický film Martina Hollého ml. - Medená veža - rozpráva príbeh troch kamarátov - Valéra, Pirina a „R“, ktorí pracujú spoločne na jednej vysokohorskej chate vo Vysokých Tatrách. Ich pokojný život však naruší príchod mladých študentiek, medzi ktorými je aj Saška – do ktorej sa jeden z kamarátov – Pirin bezhlavo zaľúbi. Pirin a Saška sa vezmú a Saška ostáva na chate s troma kamarátmi, čo vedie k mnohým rozporom a konfliktom až ku tragickému koncu.

Charakteristika filmu upraviť

Martin Hollý ml. nakrútil v roku 1970 film Medená veža podľa námetu a scenára Ivana Bukovčana. Ide o jeden z príbehov Bukovčanovho tzv. tatranského triptychu, ktorého súčasťou sú ešte Orlie pierko a Stratená dolina.

Príbeh vo filme Medená veža rozpráva retrospektívne jeden z troch kamarátov – „R“, ktorého stvárnil Ivan Mistrík. Dá sa povedať, že okrem ďalších hereckých predstaviteľov – Štefana Kvietika, Ivana Rajniaka a Emílie Vášáryovej dôležitú úlohu vo filme má predovšetkým tatranská príroda. Film natáčal kameraman Karol Krška na farebný, širokouhlý materiál, čo umožnilo ešte viac vyniknúť mnohým záberom tatranských štítov a prírody. Film bol natočený za pomoci správy TANAP a Horskej služby vo Vysokých Tatrách. Vo filme je ľahko rozoznateľný minimalistický režijný rukopis Martina Hollého. Dôraz kladie predovšetkým na rozprávanie samotného príbehu troch kamarátov. Je zaujímavé, že napriek dobe, kedy film vznikol, sa v ňom nenachádzajú stopy po schematizme alebo ďalšie prvky príznačné pre filmy vznikajúce v období normalizácie.

Reakcie na film upraviť

Jozef Bernát vo svojej recenzii na film spomína predovšetkým v dobrom: „Pokojným a majestátnym scenériám Vysokých Tatier, v ktorých sa pokocháte vďaka širokouhlej kamere a kvalitnému Eastmancoloru, zodpovedá aj tradičný dramatický oblúk príbehu, po ktorom divák prejde s napätím až do záveru.“ Na konci svojej recenzie dodáva, že Martin Hollý: „odviedol solídny film, ktorý mu nenarobí hanbu ani po víťazstve v Monte Carlo a za ktorý mu bude náš divák úprimne vďačný. V rebríčku posledných diel Koliby dostáva sa Medená veža na poprednú priečku našej skromnej produkcie.“

To, že film mal úspech aj u českých divákov a kritikov dokazuje aj Pavla Bergmannová vo svojom článku, kde v závere uvádza, že: „Na svou dobu (nastupující normalizace) snímek také překvapí absencí ideologických dogmat. Medená veža patří dodnes mezi nejoblíbenější slovenské filmy.“

To, že film Medená veža je aktuálny a zaujímavý aj pre súčasného diváka dokazuje aj bezprostredná reakcia a dojmy Zuzany Mistríkovej: „Projekcia Medenej veže na [18. MF horských filmov] však nedýchala nostalgiou. V sále sedeli diváci všetkých generácií. Bola v pravom slova zmysle oslavou slovenského filmu. Bola dôkazom, že dobrý film sa stáva súčasťou života ľudí, súčasťou histórie miesta, kde vznikal. Že jeho tvorcovia a hereckí predstavitelia sprevádzajú divákov ich životmi. Umožnili im prežiť s postavami príbeh, ktorý sa v niečom podobá ich vlastným príbehom a prežili ho na miestach, ktoré poznajú. Ak by sa ma dnes niekto opýtal, prečo má vznikať slovenský film, porozprávala by som mu môj zážitok z 15. októbra. Z premietania štyridsať rokov starého filmu, ktorý milujú jeho rovesníci a ktorý objavujú stále nové a nové generácie divákov. Ktorý je zrastený s konkrétnym miestom a zrozumiteľný všade na svete. Ktorý je v pravom slova zmysle kultový slovenský. Filmu, aké potrebujeme.“

Spomienky režiséra Martina Hollého a herca Štefana Kvietika upraviť

Režisér Martin Hollý v jednom z mnohých rozhovorov spomínal na natáčanie Medenej veže:„Nikdo si neumí představit, co to znamená natočit horský film. Byli jsme mnohdy doslova zakováni do horských stěn, štáb se připravoval tak dvě, tři hodiny, pak zpravidla přišla mlha... A herci, kteří celou noc cestovali z Bratislavy, pravidelně zdolávali horolezecké túry. Ale protože jsem chtěl tenhle film natočit už dlouho, z jakéhosi pocitu dluhu, jenž má náš film k Tatrám, nakonec se nám všem spolu s přírodními živly ho podařilo dokončit.“ Štefan Kvietik si v rámci štvrtého ročníka Marmota festivalu v Bratislave zaspomínal na Medenú vežu, od ktorej vzniku v tej dobe ubehlo 40 rokov: „Pri tomto titule mám vždy dva rozporuplné pocity. Cítim radosť, že som mal možnosť robiť na tomto projekte s takými ľuďmi, ktorí sa tam prezentovali. Ale na druhej strane je mi smutno, že už týchto hercov z Medenky nemôžem stretnúť.“

Ocenenia upraviť

Rok: 1970 - Osobitná cena na 21. Filmovom festivale pracujúcich - FFP 1970 (leto)

Recenzie a články o filme upraviť

Bernát J. Festivalový výstup na Medenú vežu. In: Film a divadlo, 12/1970, s.13
Mistríková Z. Návrat k Medenej veži. In: Film.sk, 11/2010 s.40
Sotáková Z. Kvietik spomína na Medenú vežu. In: Pravda, 9.2.2010, s.18
Švagrová M. Přijel Martin Hollý. In: Kino, 11/1970 s.7

Pozri aj upraviť

Externé odkazy upraviť

Knižné zdroje upraviť

MACEK, V. , PAŠTÉKOVÁ J. Dejiny slovenskej kinematografie. 1. vyd. Bratislava: Osveta, 1997. 600s.
BLECH, R. a kol. Martin Hollý Život za kamerou. 1. vyd. Bratislava: SFU, 2001. 263.