Mengusovský Volovec

	Mengusovský Volovec
	vrch
	Mengusovský Volovec
Štát	Slovensko
Región	Prešovský
Okres	Poprad
Obec	Vysoké Tatry
Časť	Vysoké Tatry
Pohorie	Tatry
Podcelok	Východné Tatry
Povodie	Poprad
Nadmorská výška	2 227,5 m n. m. ;
Súradnice	49°10′32″S 20°04′03″V / 49,1756°S 20,0674°V
Najľahší výstup	Len s horským vodcom
Prvovýstup	Kornel Stodola, Johann Franz
- dátum	1903
	Poloha v rámci Slovenska
	Poloha v rámci Tatier
	Wikimedia Commons: Mengusovský Volovec
	Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
	Freemap Slovakia: mapa
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál

Mengusovský Volovec^[1] (2 227,5 m n. m.^[2]) je vrch v Tatrách. Leží v krátkej rázsoche vybiehajúcej z Hincovej veže, nad Štrbským Plesom, približne 19 km severozápadne od Popradu.^[3]

Poloha upraviť

Nachádza sa v strednej časti Tatier, v geomorfologickom podcelku Východné Tatry a časti Vysoké Tatry.^[4] Leží v Prešovskom kraji, v okrese Poprad a na katastrálnom území mesta Vysoké Tatry.^[1] Najbližším sídlom je južne situované Štrbské Pleso, juhovýchodne ležia Vyšné Hágy a Nová Polianka, severovýchodne sa nachádza Tatranská Javorina, severozápadne mesto Zakopané v Poľsku a západným smerom osada Podbanské.^[5]^[2] Vrch sa nachádza v Tatranskom národnom parku a v národnej prírodnej rezervácii Mengusovská dolina.^[3]

Mengusovský Volovec je štíhla dvojvrcholová pyramída v Mengusovskej doline, vypínajúca sa nad jej plochým dnom. Vrchol je viditeľný už z jej spodnej časti a jeho južný hrebeň oddeľuje Hincovu kotlinu od Kotliny Žabích plies.^[6] V západne ležiacej Hincovej kotline leží mohutné Veľké a Malé Hincovo pleso a Satanie plieska, ktoré odvodňuje Hincov potok, východne sa nachádza Volia kotlinka s Vyšným Žabím plesom mengusovským a juhovýchodne Kotlina Žabích plies s Malým a Veľkým Žabím plesom mengusovským, odkiaľ vodu odvádza Žabí potok do rieky Poprad.^[2]

Severným smerom sa nachádza Vyšný Žabí štít (2 259 m n. m.), Hincova veža (2 377 m n. m.), Veľký Mengusovský štít (2 438 m n. m.), Mních (2 067 m n. m.), Miedziane (2 233 m n. m.) a Čubrina (2 378 m n. m.), západným Kôprovský štít (2 367 m n. m.), Hrubý vrch (2 428 m n. m.), Hlinská veža (2 330 m n. m.) a Furkotský štít (2 404 m n. m.), južným Veľké Solisko (2 413 m n. m.), Satan (2 422 m n. m.), Patria (2 203 m n. m.), Ostrva (1 984 m n. m.) a Tupá (2 285 m n. m.) a východným Kôpky (2 354 m n. m.), Vysoká (2 547 m n. m.), Rysy (2 503 m n. m.) a Žabia veža (2 340 m n. m.).^[2] Na vrchol nevedie značený turistický chodník.

Turisticky voľne neprístupný skalnatý vrchol^[5] umožňuje kruhový rozhľad. Viditeľné sú mnohé vrcholy a okolité doliny Vysokých Tatier a východná časť Nízkych Tatier s Kráľovou hoľou.^[7]

Štít sa nachádza na území národnej prírodnej rezervácie a Tatranského národného parku^[3], preto je dostupný len s horským vodcom. Do blízkych dolín vedú značené turistické chodníky.^[3]

↑ ^a ^b Názvy vrchov, dolín, priesmykov a sediel [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online. Archivované 2023-12-08 z originálu.
↑ ^a ^b ^c ^d Vysoké Tatry. Letná turistická mapa. 1 : 50 000. Harmanec: VKÚ, a. s.
↑ ^a ^b ^c ^d Mapový portál HIKING.SK [online]. Denník N, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
↑ KOČICKÝ, Dušan; IVANIČ, Boris. Geomorfologické členenie Slovenska [online]. Bratislava: Štátny geologický ústav Dionýza Štúra, 2011, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
↑ ^a ^b Mapy.cz [online]. sk.mapy.cz, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.
↑ ^a ^b BOHUŠ, Ivan. Od A po Z o názvoch Vysokých Tatier. 1. vyd. Tatranská Lomnica : ŠL TANAPu, 1996. ISBN 80-967522-7-8. S. 457.
↑ Peakfinder [online]. peakfinder.org, [cit. 2024-01-30]. Dostupné online.