Mestský hrad v Kremnici

Mestský hrad v Kremnici tvorí súbor stavebných pamiatok nachádzajúcich sa na vyvýšenine nad centrálnym námestím Kremnice v okrese Žiar nad Hronom v Banskobystrickom kraji.

Kremnický hrad
mestský hrad
Kremnický hrad s Kostolom sv. Kataríny
Štát	Slovensko
Región	Banskobystrický
Okres	Žiar nad Hronom
Mesto	Kremnica
Nadmorská výška	550 m n. m.
Súradnice	48°42′23″S 18°55′03″V
Vznik	13. storočie
Pre verejnosť	verejnosti prístupný
Najľahší výstup	mesto Kremnica
Národná kultúrna pamiatka SR
Pred r. 2002
- názov	Mestský hrad s areálom
ÚZPF
- číslo	2272/1-10
- dátum zápisu	18. 5. 1955
Poloha Mestského hradu v Kremnici na Slovensku
Poloha Mestského hradu v Kremnici v Banskobystrickom kraji
Wikimedia Commons: Kremnica Castle
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:  Geografický portál

Mestský hrad je vlastne komplex stredovekých budov rôzneho poslania, ktoré vznikali postupne v priebehu troch storočí, od polovice 13. do konca 15. storočia. Dnes je ťažké povedať, ako hrad pôvodne vyzeral.

Pôvod hradu

Územie hradného kopca patrilo k dvom miestam najstaršieho osídlenia v meste. Svedčia o tom doložené archeologické nálezy. Hradný kopec mal pôvodne vzhľad nízkej homole. Obopínal ho prstenec opevnenia v podobe jednoduchej kamennej hradby.

Pôvodne na mieste dnešného hradu stál románsky kostol s cintorínom a karnerom. Koncom 14. storočia vyrástlo okolo kostola opevnenie, do ktorého postavili palác komorského grófa. Pri ňom sa nachádzalo skladisko na bezpečné uloženie vydolovaného zlata a mincí vyrazených v mincovni. Časom v hradnom areáli pribúdali ďalšie stavby a v období vrcholnej gotiky bola ustálená definitívna podoba hradu. Udialo sa tak v dvoch etapách prestavby a terénnych úprav. Pri prvej prestavbe vybudovali dvojitý prstenec hradieb. Súčasne s hradbami postavili na severe vstupnú vežu, na západnej strane postavili malú vežu (dokončenú najneskôr pred rokom 1380) a na východe k parkánovému múru pristavili polkruhovú baštu.

Druhú gotickú prestavbu hradu začali po polovici 15. storočia. Jej súčasťou boli najmä terénne úpravy hradného areálu a prestavba opevnenia, aby účinnejšie chránilo obrancov pred novou bojovou technikou - strelnými zbraňami.

Severná veža a vstupná brána zo severu

Opevnenie predstavuje dvojitý gotický hradbový múr s na severnej strane umiestnenou vstupnou bránou. K bráne vedie ponad hlbokú priekopu kamenný most. Na jeho mieste stál pôvodne padací most, ako nasvedčuje obdĺžnikový výrez okolo portálu s otvormi pre povrazy. Brána má tvar hranolovej veže so strieľňami pôvodne umiestnenými na všetkých stranách. Dodnes sa zachovali iba na čelnej stene spolu s tzv. smolným nosom, otvorom, ktorým sa na nepriateľa liala smola alebo horúci olej. Severná veža pozostáva z troch poschodí. Na spodnom poschodí sídlil pán, ktorý sa staral o hradný areál a na prvom a najvyššom poschodí strážcovia, ktorí chránili severný vstup do areálu. V tejto veži sa nachádza expozícia obrany mesta s ukážkou sečných a strelným zbraní na najvyššom poschodí, na ďalších poschodiach expozícia archeologického výskumu Mestského hradu.

Karner svätého Ondreja

Na hradnom nádvorí vľavo za bránou stojí najstaršia stavba v meste - karner z druhej polovice 14. storočia. Je to kruhovitá stavba, ktorá sa skladá z dvoch častí - kaplnky a kostnice. Spodná časť, zapustená do zeme, má pôvodne šesťdielnu románsku klenbu s hranolovými rebrami. Táto časť bola kostnicou, do ktorej sa ukladali kosti vykopané na cintoríne zo starších hrobov. Horná časť bola v 14. storočí goticky prestavaná. Má rovnako šesťdielnu rebrovú klenbu, na ktorej svorníku je umiestnený banícky znak. Výzdobu tvoria fresky s motívmi života a mučenia svätého Erazma.

Banícka bašta

Za karnerom stojí tzv. banícka bašta, ktorá má v polkruhovom základe polygonálnu časť. Päťboký pôdorys tejto časti, valcovité prípory v rohoch a gotické okná nasvedčujú tomu, že táto časť bola asi v prvej polovici 15. storočia stavaná ako presbytérium hradnej kaplnky. Išlo o Kaplnku Narodenia Panny Márie, ktorú dal postaviť mešťan Langsfelder. Mala podobu neveľkej stavby s krátkou loďou a polygonálnym presbytériom. Stavba existovala iba krátko, zrejme už v 16. storočí musela ustúpiť vojenským účelom v dôsledku tureckej hrozby. Jej loď zbúrali a presbytérium zmenili na otvorenú baštu.

Kostol svätej Kataríny

Ústrednou stavbou hradného komplexu je neskorogotický dvojloďový kostol svätej Kataríny. Je to stavba s pomerne krátkou, ale širokou loďou, s dlhým presbytériom, dvoma kaplnkami a s mohutnou a vysokou vežou. Veža kostola bola veľmi poškodená pri požiari v roku 1560, preto bola dostavaná neskôr v renesančnom slohu. Roky dostavby sú vytesané do nárožných kameňov. Vo vrchnom poschodí veže bývala strážnica, slúžiaca na pozorovanie mesta i okolia a ohlasovanie zvukovými signálmi nielen čas, ale i poplachy pri požiaroch alebo nepriateľských útokoch.

Kostol je zasvätený svätej Kataríne, ktorá je aj patrónkou mesta Kremnica. Bol dostavaný v roku 1488 v gotickom štýle, neskôr bol barokovo upravený a na konci 19. storočia neogoticky pod vedením Franza Storna v duchu purizmu. V kostole sa nachádza päť neogotických oltárov z lipového dreva pozlacovaných lístkovým zlatom. Štyri sú krídlového typu - hlavný oltár svätej Kataríny, svätého Jozefa, svätej Anny a Svätého kríža. Piaty oltár Panny Márie je skriňového typu. Cez tento oltár sa dá dostať na renesančnú kazateľnicu. Kostol bol pôvodne katolícky, počas reformácie evanjelický a v súčasnosti je opäť katolícky.

Najnovším prvkom kostole je organ, ktorý ma takmer 3500 píšťal. Využíva sa najmä v mesiacoch júl a august, kedy sa koná festival Kremnický hradný organ každú nedeľu o 18:00 v Kostole svätej Kataríny.

Kostol si zachoval aj svoju cirkevnú funkciu a každú nedeľu ráno v ňom bývajú omše.

Hodinová veža

Neďaleko veže kostola stojí ďalšia bašta Hodinová veža. Je to štvorpodlažná hranolovitá stavba tzv. Furl alebo aj Malá veža. Jej jadro je z prvej polovice 13. storočia. V 14. storočí siahala iba do výšky tretieho poschodia. Klenby, ktoré sa nachádzajú na prízemí, sú zo 16. storočia. Poschodie určené pre zvony bolo nadstavené až o 100 rokov neskôr. Umiestnili sem najväčší renesančný zvon Urban odliaty Petrom Gräfom v roku 1588. Veža dostala meno podľa hodín umiestnených na druhom poschodí v 18. storočí. Tieto hodiny boli neskôr premiestnené na vežu kostola sv. Kataríny. V súčasnosti je v Hodinovej veži expozícia Kremnické zvony a zvonolejári , ktorá je doplnená o zvukové nahrávky tunajších zvonov. Vedľa zvonu Urban visí Umieráčik prenesený zo zničeného kostola na Kalvárii.

Stará radnica

Oproti portálu kostola stála na južnej strane opevnenia stará radnica. Postavili ju okolo 15. storočia do cvingru hradieb, medzi hlavný a parkánový hradobný múr. Mestská rada tu zasadala až do roku 1560. Po tomto roku tu bol uložený mestský archív až do polovice 18. storočia. V roku 1898, po predchádzajúcom vážnom narušení statiky budovy v roku 1894, zbúrali jej hornú časť.

V budove starej radnice sa nachádzajú barokové plastiky, ktoré pochádzajú z kostola svätej Kataríny v prvej miestnosti a v druhej z kostola Nanebovzatia Panny Márie, ktorý kedysi stál na námestí.

Schodisková bašta

V tesnom susedstve starej radnice stojí schodisková bašta, kedysi nazývaná aj farskou baštou, pravdepodobne preto, že v nej býval v 14. a 15. storočí mestský farár. Schodisko v nej bolo postavené v 15. storočí. Dnešné kryté schodisko pochádza z 18. storočia. Veža bola prestavaná v 19. storočí.

Hrad sa do dnešných dní nezachoval v pôvodnom rozsahu. V roku 1898 znížili staticky narušenú budovu starej radnice a v rokoch 1884 - 1888 v rámci reštaurácie hradu znížili hradobné múry a na nádvorí zrútili budovy, v ktorých pravdepodobne sídlil komorský gróf.

Kremnický mestský hrad tvorí dnes neodmysliteľnú dominantu mesta. Predstavuje skĺbenie viacerých stavieb z viacerých storočí. Je vynikajúcou ukážkou staviteľskej zdatnosti a výtvarných ambícií jeho tvorcov. Jasne dokumentuje významnosť a prosperitu vtedajšieho kráľovského banského mesta, ktorého rozkvet vyvrcholil v 15. a 16. storočí.

Pozoruhodný stavebný komplex hradu prešiel ešte niekoľkými stavebnými úpravami súvisiacimi najmä so zmenou majiteľa. Najväčšia časť z nich sa realizovala v 18. storočí - opravili sa interiér i exteriér. Tabuľa s udaním letopočtu 1715, zamurovaná do južnej steny veže, spresňuje rok tejto úpravy. Najväčší a zrejme najradikálnejší zásah na objektoch sa urobil po katastrofálnom zosuve pôdy v noci z 29. na 30. decembra 1879. Na kostole sv. Kataríny opadala časť omietok, postupne sa začali objavovať nebezpečné trhliny v interiéri i exteriéri. Na základe rozhodnutia mestskej komisie sa začala rekonštrukcia, ktorá prebehla v duchu rešpektovania stavby kostola ako historickej pamiatky z 15. storočia. V intenciách tejto zásady odstránili na kostole barokovú helmu veže a nahradili ju dnešným vysokým novogotickým ihlancom s ochodzou. V exteriéri nahradili staršiu omietku novou a naznačili na nej kvádrovanie. To malo vyvolať ilúziu, že ide o kamennú stavbu.

Opravy sa začali v jarných mesiacoch roku 1884. Súčasne s opravnými prácami na kostole venovali pozornosť i oprave hradieb. Ozubené a nerovné murivo hradieb znížili a zakončili novo riešeným cimburím.

Mestský hrad slúži i ako expozícia Múzea mincí a medailí. Objekt mestského kradu v Kremnici bol 24. apríla 1970 vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.

Externé odkazy

• Stránka Múzea mincí a medailí
• Mestský hrad na stránke mesta Kremnica Archivované 2014-01-16 na Wayback Machine
• www.apsida.sk - profil románskeho karnera
• www.apsida.sk - profil Baníckej bašty-hradnej kaplnky

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mestský hrad v Kremnici

Zdroje

• JANKOVIČ, V.: Národné kultúrne pamiatky na Slovensku. Martin : Osveta, 1984
• MAZUREK, J.: Kremnica, turistický sprievodca. Banská Bystrica : Artpress, 1991
• NOVÁK, J. a kol.: Kremnica - zborník prednášok. Martin : Gradus, 1992
• CHMELÍK, Martin a kol. autorov: Mestský hrad v Kremnici : Dejiny - architektúra - umenie - expozície. Kremnica : Národná banka Slovenska - Múzeum mincí a medailí, 2014. 104 s. ISBN 978-80-8043-201-0