Milan Kundera
Milan Kundera (* 1. apríl 1929, Brno – † 11. júl 2023, Paríž, Francúzsko[1]) bol česko-francúzsky spisovateľ, žijúci od roku 1975 vo Francúzsku a od konca 80. rokov píšuci po francúzsky. Je svetovo najúspešnejším a najprekladanejším autorom českého pôvodu a jeho romány a eseje výrazne prispeli k vývoju románu ako žánru. V mladosti publikoval tiež básne, drámy a preklady.
| Milan Kundera | |
| český a francúzsky spisovateľ | |
 Milan Kundera v roku 1980 | |
| Osobné informácie | |
|---|---|
| Narodenie | 1. apríl 1929 |
| Brno, Československo | |
| Úmrtie | 11. júl 2023 (94 rokov) |
| Paríž, Francúzsko | |
| Národnosť | česká, písal aj francúzsky |
| Zamestnanie | básnik, spisovateľ, dramatik |
| Dielo | |
| Žánre | román, báseň, dráma |
| Podpis |  |
| Odkazy | |
 | Milan Kundera (multimediálne súbory na commons) |
Životopis upraviť
Je synom významného muzikológa Ludvíka Kunderu, bratrancom básnika a prekladateľa Ludvíka Kunderu.[2] V roku 1948 maturoval na brnianskom gymnáziu a zapísal sa na Filozofickú fakultu Karlovej univerzity. Štúdium však skoro prerušil a prešiel na štúdium hudobnej skladby. Absolvoval potom aj Filmovú fakultu AMU a v rokoch 1958 – 1970 tu prednášal svetovú literatúru (od roku 1964 ako docent.[3])
V rokoch 1948 – 1950 bol členom KSČ (spoločne s Janom Trefulkom vylúčený pre „protistranícku činnosť“). V roku 1956 mu bolo obnovené členstvo; angažoval sa v reformnom hnutí (vystúpil napr. na IV. zjazde Zväzu spisovateľov, všeobecne považovanom za začatie tzv. Pražskej jari[4]) a po vpáde vojsk bol v roku 1970 bol znova vylúčený a počas normalizácie sa stal pre komunistov definitívne nepohodlným a v bývalom Československu prestali oficiálne vychádzať jeho diela, stal sa disidentom.
V roku 1975 mu bolo ponúknuté miesto hosťujúceho profesora na univerzite vo francúzskom Rennes, ktoré prijal, a hneď nato do Francúzska odišiel. Neskôr prednášal aj na univerzite v Paríži. Z dôvodu emigrácie mu bolo v roku 1979 odobrané česko-slovenské štátne občianstvo. Zostal teda vo Francúzsku a v roku 1981 získal tamojšie občianstvo.
Do Česka sa po roku 1989 vracal len sporadicky a aj vydávanie svojich diel v češtine výrazne obmedzoval (napríklad román Neznesiteľná ľahkosť bytia vyšiel v Česku až v roku 2006). Svoje posledné diela napísal po francúzsky a do roku 2020 blokoval ich preklad do češtiny. V roku 2019, na podnet premiéra Babiša, požiadal o navrátenie českého občianstva,[4] ktoré mu bolo vrátené. Milan Kundera zomrel 11. júla 2023 v Paríži vo svojom byte.
Kontroverzia upraviť
Podľa informácií, ktoré zverejnil týždenník Respekt 13. októbra 2008, poslalo na začiatku 50. rokov 20. storočia udanie mladého Kunderu do komunistického väzenia jeho známeho Miroslava Dvořáčka.[5] V článku Adam Hradilek z Ústavu pre štúdium totalitných režimov tvrdí, že na základe ním objaveného záznamu, sa mal 14. marca 1950 Kundera dostaviť na ZNB vypovedať, že si nejaký muž nechal v úschove kufor u jednej Kunderovej spolubývajúcej na internáte. Majiteľ kufra Dvořáček bol potom zatknutý a odsúdený na 22 rokov väzenia, z ktorých strávil takmer 14 rokov v ťažkých podmienkach pracovných táborov, kde fáral do uránových baní. Dôvodom mal byť obsah kufru, z ktorého ZNB usúdila že Dvořáček je západný agent. O údajnej Kunderovej účasti v tejto kauze má svedčiť aj dokument z roku 1952, kde je uvedená spolupráca Kunderu s orgánmi ZNB.[5] Spisovateľ sa k celej záležitosti vyjadril s prekvapením a udavačstvo poprel. Existuje výpoveď svedka, ktorá za udavača označuje inú osobu, nie Kunderu alebo úvahy, že Kundera bol do záznamu zapísaný len ako jeden zo študentov prítomných na koleji Letná.[6] Z Kunderových neskorších textov čitatelia pochopili, že z oduševneného študenta - stalinistu sa stal dospelý muž, ktorý komunistický režim odmietal, respektíve, ktorý jasne videl, ako život v komunizme človeka morálne zdeformoval. Hriechy z mladosti mu odpustili. Nie však všetci.[7][3]
3. novembra 2008 podporilo obhajobu Kunderu jedenásť medzinárodne uznávaných spisovateľov vrátane štyroch laureátov Nobelovej ceny Orhana Pamuka, Gabriela Garcíu Márqueza, Nadine Gordimer a J. M. Coetzee, ako aj Carlosa Fuentesa, Juana Goytisola, Philipa Rotha, Salmana Rushdieho a Jorgeho Semprúna.[8]
Tvorba upraviť
Veľký úspech zaznamenal Kundera prvým románom Žert z roku 1967. Bol to však jediný román, ktorý vyšiel v bývalom Československu. Po roku 1989 sa opäť na pultoch kníhkupectiev objavil až v roku 1996.[3]
Po básnických začiatkoch písal filozoficky založené poviedky a romány modelujúce ľudské osudy na pozadí krízy dejinného vedomia. Jeho rané diela boli poplatné komunistickej ideológii; neskôr ich zavrhol. Vo vrcholnej exilovej tvorbe zachytil problémy vnútornej a vonkajšej slobody človeka a zodpovednosti.
Dielo upraviť
- 1953 – Člověk zahrada širá, básnická zbierka, debut
- 1955 – Poslední máj, poéma rozvíjajúca obraz pokušenia väzneného Júlia Fučíka gestapáckym komisárom Böhmom z dobovej mytológie
- 1957 – Monology, posledná básnická zbierka, milostne deziluzívna poézia
- 1960 – Umění románu: Cesta Vladislava Vančury za velkou epikou, marxistická literárnovedná štúdia
- 1962 – Majitelé klíčů, dráma o konflikte generácie, ktorá má skúsenosti z vojny a dorastajúcej mládeže
- 1970 – Směšné lásky, poviedková séria (středoškolská synopse)
- 1963 – Směšné lásky (podtitul tři melancholické anekdoty)
- 1965 – Druhý sešit směšných lásek
- 1968 – Třetí sešit směšných lásek
- 1965 – Žert, román, tragický obraz dezilúzie hlavného hrdinu zo série žartov, kvôli ktorým sa zaplieta do sveta komunistických fanatikov a udavačov; najprv sa jeho nevinný študentský žart berie smrteľne vážne a je zaňho prenasledovaný, túži sa pomstiť, ale odplata (zvedenie udavačovej ženy) sa minie účinku, pretože sa prijíma s vďakou (aj on je žene neverný), celá situácia je najväčší žart osudu. Román bol sfilmovaný.
- 1973 – Život je jinde (napísané v 1969; francúzsky 1973, česky Sixty-Eight Publishers Toronto 1978), román o deformácii osobnosti básnika, ktorý sa zapredá komunistickému režimu
- 1969 – Ptákovina, divadelná hra
- 1971 – Jakub a jeho pán: Pocta Denisu Diderotovi, dramatizácia Diderotovho románu
- 1976 – Valčík na rozloučenou (francúzsky 1976, Toronto 1978, Brno 1997), román o živote plnom intríg a neuveriteľných náhod
- 1978 – Kniha smíchu a zapomnění, román, niekoľko príbehov s témou mravnej devastácie českých ľudí doma aj v cudzine
- 1984 – Nesnesitelná lehkost bytí (francúzsky 1984, česky Toronto 1985), román, mnohovýznamová filozofická próza, prelínanie dejových línií. Román bol sfilmovaný.
- 1986 – L’Art du roman (Umenie románu), eseje
- 1990 – L’Immortalité (česky Nesmrtelnost 1993), román, dielo postmodernizmu, prelína sa veľké množstvo dejových línií a vystupuje rad historických osobností (Johann Wolfgang Goethe, Ernest Hemingway atď.)
- 1993 – La Lenteur (Pomalosť), román
- 1995 – Les Testaments trahis (Zradené testamenty), eseje
- 1997 – L’Identité (Identita), román
- 2003 – L’Ignorance (Nevedomosť), román
- 2004 – Můj Janáček (Atlantis, 80 s., ISBN 80-7108-256-2), dve eseje a záznam rozhlasového rozhovoru
- 2005 – Zneuznávané dědictví Cervantesovo (Atlantis, 48 s., ISBN 80-7108-258-9), dve eseje z knihy L’Art du roman, okrem titulného aj Jeruzalémský projev: Román a Evropa
- 2006 – Kastrující stín svatého Garty
- 2006 – Nechovejte se tu jako doma, příteli
- 2013 – La Fête de l’insignifiance (sk: Sviatok bezvýznamnosti, Artforum, 2020, preložila Elena Flašková, ISBN 97-8808-1503016)
Ocenenia upraviť
- 1963 – Štátna cena Klementa Gottwalda za drámu Majitelia kľúčov
- 1968 – Cena Zväzu československých spisovateľov
- 1973 – Prix Médicis – najlepší zahraničný román za román Život je inde
- 1978 – Premio Mondello za román Valčík na rozlúčku
- 1981 – American Common Wealth Award za Knihu smiechu a zabudnutia
- 1985 – Jerusalem Prize pre Freedom Individual in Society
- 1987 – Rakúska štátna cena za európsku literatúru
- 1987 – Cena Nelly Sachsovej
- 1987 – Cena kritikov Francúzskej akadémie za esej Umenie románu
- 1990 – Rad čestnej légie
- 1991 – Cena britského denníka The Independent (Independent Foreign Fiction Award)
- 1992 – Cena Vilenice (Slovinsko)
- 1993 – novinárska cena Prix Aujourd'hui za Les testaments trahis
- 1994 – Cena Jaroslava Seiferta
- 1995 – Medaila Za zásluhy – I. stupeň
- 1997 – Cena prepelíc
- 2000 – Herderova cena
- 2004 – Cena mesta Brna v oblasti literárnej činnosti
- 2001 – Veľká cena Francúzskej akadémie za celoživotné dielo
- 2007 – Štátna cena za literatúru za román Neznesiteľná ľahkosť bytia s prihliadnutím na doterajšiu prozaickú a esejistickú tvorbu
- 2009 – Svetová cena Nadácie Simone a Cino del Duca za celoživotné dielo
- 2010 – čestné občianstvo mesta Brna za celoživotné dielo a ako brnenský rodák
- 2020 – Cena Franza Kafku
Referencie upraviť
- ↑ Ve věku 94 let zemřel Milan Kundera. Ve světě patřil mezi nejznámější české spisovatele. iROZHLAS (Český rozhlas). Dostupné online.
- ↑ Milan KUNDERA [online]. slovnikceskeliteratury.cz, [cit. 2019-12-10]. Dostupné online.
- ↑ a b c TERAZ.SK. Zomrel najprekladanejší spisovateľ českého pôvodu Milan Kundera [online]. TERAZ.sk, 2023-07-12, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ a b KOVÁČIKOVÁ, Katarína. Český spisovateľ prerazil vo svete. Konkuroval Havlovi?. Aktuality.sk (Bratislava: Ringier Axel Springer Slovakia), 2019-12-10. Dostupné online [cit. 2019-12-10].
- ↑ a b Udání Milana Kundery [online]. Týdeník Respekt, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ Svědectví kriminalisty: Kundera vůbec nemusel vypovídat na policii - Novinky [online]. www.novinky.cz, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online. (po česky)
- ↑ KÚDELOVÁ, Kristína. Čo také Kundera Čechom urobil, že mu nikdy celkom neodpustili? [online]. Petit Press, [cit. 2023-07-13]. Dostupné online.
- ↑ COETZEE, J. M.. Support Milan Kundera. The Guardian (London), 4 November 2008. Dostupné online [cit. 2010-08-23].
Iné projekty upraviť
Wikicitáty ponúkajú citáty od alebo o Milan Kundera
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Milan Kundera
Externé odkazy upraviť
- Stránka venovaná spisovateľovi Milanu Kunderovi
- Heslo v encyklopedii KDO BYL KDO v našich dějinách ve 20. století Archivované 2006-03-30 na Wayback Machine
- Kunderov prejav Archivované 2005-04-21 na Wayback Machine na IV. zjazde česko-slovenských spisovateľov roku 1967
- Články o Kunderovi, recenzie anglických prekladov nových kníh atď. v Britských listech