Mizantropia

Mizantropia (z gr. misos – nenávisť, anthropos – človek) je všeobecná nenávisť, alebo odpor voči ľudskému druhu, alebo ľudskej povahe – je opakom filantropie. Mizantropia býva výsledkom zmarených očakávaní, neprimerane naivného optimizmu a stratou viery v ľudí, nemusí sa nevyhnutne spájať s nehumánnym postojom voči ľuďom. Mizantropi sú často mylne označovaní za asociálov.

Pieter Brueghel:Mizantrop (okolo 1568)

Immanuel Kant napísal, že je dôležité rozlišovať medzi filozofickým pesimizmom a mizantropiou: "Nenávisť k ľudstvu má dve formy, averziu voči ľuďom (antropofóbiu) a nepriateľstvo voči ľuďom. Stav nenávisti môže vzniknúť sčasti z nechuti a sčasti zo závisti."

Za mizantropické postoje bývajú kritizovaní aj niektorí environmentálni filozofi. "Správanie ľudstva v časoch populačnej explózie sa značne líši od čias, kedy bol človek ešte len riedko roztrúseným a vznešeným druhom. Ako môže byť niekto taký šialený a myslieť si, že bez ohľadu na to, koľko nás je, má ľudský život stále rovnakú cenu?" (Pentti Linkola)

Hnutia Gaia Liberation Front (GLF) a Cirkev eutanázie (CoE) dokonca agitujú za vymretie ľudského druhu, čím by, podľa ich ideológie, zachránili budúcnosť pre život na Zemi.

Literatúra

• Akerma, Karim: Verebben der Menschheit? Neganthropie und Anthropodizee. Verlag Karl Alber, Freiburg/München 2000
• Matt Cartmill: Das Bambi-Syndrom. Jagdleidenschaft und Misanthropie in der Kulturgeschichte. Rowohlt, Reinbek 1995
• Friedrich-Karl Praetorius: Reisebuch für den Menschenfeind. Die Freuden der Misanthropie. Suhrkamp, Frankfurt am Main 1993
• Wendelin Schmidt-Dengler / Martin Huber (Hrsg.): Statt Bernhard. Über Misanthropie im Werk Thomas Bernhards. Verlag der Österreichischen Staatsdruckerei, Wien 1987
• Bernhard Sorg: Der Künstler als Misanthrop. Zur Genealogie einer Vorstellung. Niemeyer, Tübingen 1989, (zur Misanthropie als Motiv bei Shakespeare, Molière, Thomas Bernhard, Friedrich Schiller und Arno Schmidt)

Iné projekty

Commons

• Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mizantropia