Mníšek pod Brdy

	Mníšek pod Brdy
	mesto
Vlajka	Znak
Štát	Česko
Kraj (NUTS 3)	Stredočeský (CZ020)
Okres (LAU 1)	Praha-západ (CZ020A)
Obec s rozš. pôs.	Černošice
Poverená obec	Mníšek pod Brdy
Historická krajina	Čechy
Nadmorská výška	385 m n. m.
Súradnice	49°51′59″S 14°15′42″V / 49,866389°S 14,261667°V
Rozloha	26,50 km² (2 650 ha)
Obyvateľstvo	5 054 (1. 1. 2014)
Hustota	190,72 obyv./km²
Starosta	Petr Digrin
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	252 10
Miestne časti	1
Zákl. síd. jednotky	3
Katastrálne územie	3
LAU 2 (obec)	CZ020A 540765
Adresa mestského; úradu	Městský úřad Mníšek pod Brdy; Dobříšská 56; 252 10 Mníšek pod Brdy
E-mailová adresa	mesto@mnisek.cz
	Poloha mesta v Česku
	Wikimedia Commons: Mníšek pod Brdy
	Štatistika: ČSÚ
	Webová stránka: www.mnisek.cz
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Český portál

Súradnice: 49°51′59″S 14°15′42″V / 49,866389°S 14,261667°V

Mníšek pod Brdy je mesto v Česku v okrese Praha-západ v Stredočeskom kraji. 1. januára 2012 tu žilo 4 656 obyvateľov, z toho 2 258 mužov a 2 398 žien, pričom priemerný vek v meste bol 40,7 roka (muži 39,2 roka, ženy 42,0 roka).

Pôvod mena upraviť

Prvá písomná zmienka o Mníšku pochádza z roku 1348. Objavuje sa v zákonníku Karola IV. Maiestas Carolina, v ktorom kráľ nariaďuje, aby tvrdza a městys Mníšek navždy zostali majetkom koruny a bol prepožičiavaný len na obmedzenú dobu kráľovským manom. História mesta pred touto zmienkou je nejasná. Povesť tiež hovorí, že sa tu skôr nachádzala obec Dubčany, ktorá celá podľahla požiaru. Po čase na rovnakom mieste vyrástla ďalšia osada. Pri výstavbe výdatne pomáhali benediktínski mnísi z kláštora na Ostrove u Davle, ktorí do Podbrdska dochádzali na svoje statky. Ľud z vďačnosti vraj nazval novú trhovú ves Mníšek.

História upraviť

História a osud Mníšku bol odjakživa spätý so zemskou cestičkou medzi Čechami a Bavorskom. Tá prinášala Mníšku čulý obchodný ruch, clo, ale aj rôzne povinnosti, napr. zaistenie bezpečnosti na "Zlaté stezce". Preto bolo za manství odvážneho a schopného vladyku Jána z Lestkova udelené Mníšku hrdelné právo. Od začiatku 15. storočia už môžeme hovoriť o meste s vlastným erbom, hrdelným právom a ambíciou stať sa mestom kráľovským. Bohužiaľ husitské vojny sa podpísali na Mníšku tak ako na celom kráľovstve. Ján z Lestkova patril medzi prívržencov katolíckej strany a snáď aj preto bola za husitských vojen mníšecká tvrz zbúraná. Po skončení husitských vojen prišli v roku 1487 do Mníšku Vratislavova z Mitrovica. V roku 1503 kráľ Vladislav Jagelovský vytláča panstva z manského úväzku a Mitrovici sa na viac ako 150 rokov stávajú suverénnymi mníšeckými pánov. Za ich panovania sa spomínajú tri Podzámecká rybníky a pivovar s výrobou špeciálneho čierneho piva. Počas tridsaťročnej vojny mestom niekoľkokrát prejde švédskej vojsko. Najhoršie je rok 1639, kedy je vypálená mníšecká tvrz, kostol i fara, zničený vodovod a pretrhnutiu hrádze rybníkov. Mníšek i okolité dediny a osady boli v troskách a na čas takmer vyľudnenie. Roku 1655 kúpil spustnutej panstva bohatý pán Engel z Engelsflussu a bolo to veľké šťastie pre Mníšek, pretože Engel a jeho potomkovia pozdvihli celý kraj. Za poddaných po určitý čas platil dane, obnovil vodovod, postavil zámok, kláštor s kostolíkom Skalka na Brdské hrebeni a na mieste vojnou vypálené a zbúraná dedine vzniká živé mestečko. Po pánoch z Engelsflussu prišiel do Mníšku zbožný rod Unvertů. Tí tu nechali postaviť neďaleko starého chátrajúceho kostola nový barokový kostol a dokončili aj stavbu skaleckého areálu. Za ich prispenia je na Skalku uvedený poriadok františkánov a bola tu postavená krížová cesta a panská krčma. Po Unvertech prebrali tunajšie panstvo Pachtové z Rájova a nakoniec Kastové z Ebelsbergu. Tým bol panstva i zámok po roku 1945 skonfiškovaný. Zaujímavou kapitolou mesta je aj ťažba železnej rudy. Tá sa tu ťažila v rôznom množstve od roku 1740 až do roku 1967. Pôvodne sa ruda dopravovala do hút v Starej Hute u Dobříša, neskôr do Řevnice. V 50. rokoch rozhodla vtedajšia vláda o výstavbe nových hrudkovacích pecí priamo v Mníšku. Čoskoro je zrejmé, že ani nová technológia rotačných pecí nezaistí podniku prosperitu, a preto bolo ukončené spracovávanie železa. Existujúce priestory boli využité pre spracovanie hliníka a ako ďalšie metalurgické výrobne. V rokoch 1960 - 1974 bolo mesto súčasťou okresu Příbram [2], od 1. júla 1974 prešlo v súvislosti s rozširovaním území hlavného mesta Prahy pod okres Praha-západ.