Wikipédia

Močenok

obec na Slovensku v okrese Šaľa

Močenok (v minulosti Močonok, Mučeníky, Sládečkovce, maď. Mocsonok)[5] je obec na Slovensku v okrese Šaľa.

Močenok
obec
kostol sv. Klimenta
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Nitriansky kraj
Okres Šaľa
Región Dolné Považie
Vodný tok Dlhý kanál
Nadmorská výška 130 m n. m.
Súradnice 48°13′51″S 17°55′51″V / 48,230819°S 17,930803°V / 48.230819; 17.930803
Rozloha 46,39 km² (4 639 ha) [1]
Obyvateľstvo 4 316 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 93,04 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1113
Starosta Roman Urbánik[3] (SMER-SD, HLAS-SD, SNS)
PSČ 951 31
ŠÚJ 500739
EČV (do r. 2022) SA
Tel. predvoľba +421-37
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Močenok
Webová stránka: mocenok.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Močenčan[4]

Dejiny upraviť

Prvá písomná zmienka o Močenku sa nachádza v Zoborskej listine z roku 1113, uloženej v Biskupskom archíve v Nitre. Ďalšia z dávnych historických zmienok o obci je z 13. júna 1623, keď cisár Ferdinand II. udelil obci právo vyberať mýto na terajšom Zúgovskom moste. Historici predpokladajú, že staroslovenský názov obce Močenok pochádza z latinského názvu musenic[6]. Pomenovanie obce prešlo v priebehu ďalších storočí len drobnými zmenami. V roku 1773 sa uvádza názov Mocsonok, v ďalšom súpise z roku 1786 zas Mocschonok a od roku 1808 opätovne Mocsonok[5]. V uhorskom geografickom lexikóne z roku 1851 sa obec spomína ako prevažne maďarská s 1 828 obyvateľmi[7]. Štatistika z roku 1910 vykazovala v Močenku 3 878 obyvateľov, z toho bolo 3 041 Slovákov, 706 Maďarov, 47 Nemcov, 3 Rómovia a 81 obyvateľov inej, resp. nezistenej národnosti[8].

Po prvej svetovej vojne pripadla obec na základe Trianonskej mierovej zmluvy Česko-Slovenskej republike. V medzivojnovom období sa používal poslovenčený názov Močonok resp. Močonek, neskôr bol zmenený na Močenok[5]. V roku 1948 došlo k zmene názvu obce na Mučeníky a o tri roky neskôr bol názov opätovne zmenený na Sládečkovce. V roku 1992 bol obci prinavrátený pôvodný historický názov Močenok[5].

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Rímskokatolícky kostol sv. Kríža, jednoloďová baroková stavba s polygonálnym ukončením presbytéria a malou strešnou vežou, z roku 1747. V rokoch 2003-2006 prešiel obnovou. Interiér je zaklenutý pruskými klenbami. Nachádza sa tu murovaná empora, pod ktorou je umiestnená krypta s pomníkom biskupa Jozefa Klucha. Nachádza sa tu barokový oltár so súsoším Golgoty.[9] Fasády kostola sú členené lizénami a segmentovo ukončenými oknami so šabránami. Štítové priečelie je lemované pilastrami a ukončené segmentovým štítom s tympanónom. Veža je ukončená barokovou helmicou.
  • Rímskokatolícky kostol sv. Klimenta, trojloďová neskorobaroková stavba so segmentovým ukončením presbytéria a vežou tvoriacou súčasť jej hmoty, z rokov 1761-1765. Donátorom kostola bol arcibiskup Imrich Esterházi. Úpravami prešiel v rokoch 1774-1782. V rokoch 1926-1927 bol doplnený o bočné lode podľa projektu architekta M. M. Harminca.[10] V interiéri sa nachádza hodnotné barokové zariadenie, hlavný oltár so sochami sv. Klimenta a uhorských svätých kráľov, sv. Štefana a sv. Ladislava, dva bočné oltáre a kazateľnica. Fasády kostola sú členené pilastrami a segmentovo ukončenými oknami s profilovanými šambránami s klenákmi. Veža vyrastá zo štítového priečelia vo forme rizalitu, je členená kordónovými rímsami a pilastrami, ukončená je korunnou rímsou s terčíkom s hodinami a barokovou helmicou s laternou.
  • Biskupský kaštieľ, dvojpodlažná trojtraktová klasicistická stavba na pôdoryse písmena H z rokov 1840-1848. Bol poškodený počas revolúcie v roku 1848. Na mieste staršej stavby ho vybudoval nitriansky biskup Imrich Paluďai. Úpravami prešiel v rokoch 1893-1896. Do roku 1911 tu sídlil biskupský úrad než sa presťahoval do Nitry. V rokoch 1950-1951 tu boli v rámci režimných perzekúcií násilne sústredení kňazi. V interiéri sa dochovali kazetové stropy a pôvodné parkety. Súčasťou kaštieľa je súkromná biskupská kaplnka sv. Kríža. Priečeliu dominuje päťosový rizalit s portikom s balkónom neseným iónskymi stĺpmi a ukončený trojuholníkovým štítom s tympanónom, v ktorom je reliéfna výzdoba s erbom. Nárožia štítu sú dekorované akrotériami.[11] Fasády sú členené kordónovou rímsou, parter pásovaním. Okná poschodia majú šambrány s rímsovými suprafenestrami na konzolách, na nárožných rizalitoch sú polkruhovo ukončené. Okolo kaštieľa sa nachádza prírodnokrajinársky park.[12]
  • Kaplnka sv. Urbana, baroková stavba s polkruhovým záverom a predstavanou vežou, z rokov 1748-1750. Pôvodne bola obklopená vinicami. Obnovou prešla v roku 2001.[13] Veža kaplnky je členená priebežnými lizénami, ukončená je ihlancovou helmicou. Nad portálom je umiestnená socha patróna v nike.
  • Kalvária s kaplnkou Božieho hrobu, súbor klasicistických stavieb z roku 1852. Kaplnka je ukončená segmentovým záverom.[14]
  •  
    Kostol sv. Kríža
  •  
    Kostol sv. Klimenta
  •  
  •  
  •  
    Biskupský kaštieľ na konci 19. storočia

Pravidelné podujatia upraviť

V obci sa od roku 1993 každoročne koná festival kresťanského divadla Gorazdov Močenok na počesť biskupa sv. Gorazda, ktorý bol jedným z najznámejších žiakov vierozvestov Konštantína a Metod.

Osobnosti obce upraviť

Rodáci upraviť

Referencie upraviť

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ JÚĽŠ. Močenčan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.
  5. ↑ a b c d MAJTÁN, Milan. Názvy obcí Slovenskej republiky (Vývin v rokoch 1773 – 1997). Bratislava : [s.n.], 1998.
  6. ↑ KROPILÁK, Miroslav, ed. Vlastivedný slovník obcí na Slovensku II. 1. vyd. Bratislava: Veda, 1977. 517 s.
  7. ↑ FÉNYES, Elek. Uhorský geografický slovník (Magyarország Geographiai Szótára). Pešť : [s.n.], 1851. (po maďarsky)
  8. ↑ Sčítanie obyvateľov v krajinách uhorskej svätej koruny v roku 1910. Budapešť : Uhorský kráľovský štatistický úrad, 1912. (po maďarsky)
  9. ↑ Kostol sv. Kríža [online]. Oficiálne stránky obce Močenok. Dostupné online.
  10. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  11. ↑ Močenok [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  12. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.
  13. ↑ Močenok - Kaplnka sv. Urbana [online]. Pamiatky na Slovensku. Dostupné online.
  14. ↑ Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok [online]. Pamiatkový úrad Slovenskej republiky. Dostupné online.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Močenok

Externé odkazy upraviť


  Tento článok týkajúci sa geografie Slovenska je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Močenok&oldid=7817088“