Mošonská župa (Uhorsko)

	Mošonská župa
	Župa v Uhorsku
	Erb župy
	Erb župy
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
	Poloha župy v Uhorsku Poloha župy v Uhorsku
Štát	Uhorsko
Súčasné štáty	Slovensko, Maďarsko, Rakúsko
Sídlo župy	Magyaróvar
Rozloha	2 013 km²
Obyvateľstvo	94 479 (1910)
-	81 370 (1880)
Hustota	46,9 obyv./km²
Národnostné; zloženie (1910)	Slováci 0,8 %; Nemci 55 %; Maďari 34,9 %; Chorváti 8,6 %
Národnostné; zloženie (1880)	Maďari 15,97 % ; Nemci 67,54 % ; Slováci 0,57 % ; Rumuni 0 % ; Rusíni 0 % ; Srbi a Chorváti 10,4 % ; Ostatní 0,03 % ;
Náboženské; zloženie (1910)	Rímskokatolícke 87,5 %; Evanjelické a. v. 10,2 %; Židovské 2 %
	Wikimedia Commons: Moson County
	Geografický portál

Mošonská župa resp. Mošonská stolica resp. Mošonský komitát (namiesto slova Mošonská/-ý môže byť staršie slovo Mošoňská/-ý; iné názvy: Mošon, staršie: Mošoň; maď. Moson(y) vármegye/Moson(y), nem. Komitat Wieselburg alebo Wieselburger Gespanschaft) bola župa resp. stolica resp. komitát v Uhorsku.

Mošon či Mošoň (maď. Moson(y)) je aj meno mesta, ktoré je dnes súčasťou mesta Mosonmagyaróvár v Maďarsku.

Geografia upraviť

Mošonská župa ležala v severozápadnej časti dnešného Maďarska a v severnej časti rakúskej spolkovej krajiny Burgenland. Na Slovensku bola súčasťou Mošonskej župy:

na pravom brehu Dunaja:
- (ako časť obce Kittsee) dnešná juhozápadná a južná Petržalka (dnes súčasť Bratislavy) - podrobnosti pozri v článku Kittsee
- obce Jarovce, Rusovce a Čunovo (dnes súčasť Bratislavy)
na ľavom brehu Dunaja: malé územia, ktoré boli súčasťou maďarských osád na pravom brehu, no po ustanovení hranice Česko-Slovenska na Dunaji sa stali jeho súčasťou (napr. obce Baka).

Rozloha župy bola v roku 1910 2 013 km².

Centrum upraviť

Centrom stolice bolo mesto Mošon, neskôr sa centrum Mošona presunulo do Magyaróvaru. Tieto dve mestá boli roku 1939 spojené do mesta Mosonmagyaróvar.

Dejiny upraviť

Mošonský komitát vznikol ako jeden z prvých v Uhorsku.

V roku 1918/1919 sa stali súčasťou Česko-Slovenska malé časti župy na ľavom brehu Dunaja a v roku 1923 definitívne aj časť obce Kittsee a časť Jaroviec na pravom brehu Dunaja (oboje dnes súčasť Petržalky). Časti Mošonskej župy v Česko-Slovensku na ľavom brehu Dunaja sa stali spolu s Ostrihomskou župou súčasťou Komárňanskej župy; v roku 1923 sa tieto časti Mošonskej župy stali súčasťou Bratislavskej župy (tzv. veľžupy, ktorých bolo na Slovensku 6).

Východná časť župy ostala súčasťou Maďarska a bola včlenená do župy Győr-Moson-Pozsony (Ráb-Mošon-Bratislava), a západná časť (prevažne Neziderský okres) sa stal súčasťou novovytvorenej rakúskej spolkovej krajiny Burgenland.

Po 2. svetovej vojne (1947) sa súčasťou Česko-Slovenska stali aj obce Jarovce (resp. jej zvyšok - porov. vyššie), Čunovo (vtedy prevažne obývané Chorvátmi) a Rusovce. V Maďarsku bola župa Győr-Moson-Pozsony spojená so Šopronskou župou do župy Győr-Sopron (Ráb-Šopron), ktorá bola roku 1990 premenovaná na župu Rábsko-mošonsko-šopronská Győr-Moson-Sopron.

Na Slovensku sú dnes obce Jarovce, Rusovce a Čunovo súčasťou okresu Bratislava V. a Bratislavského kraja.

Okresy upraviť

Na začiatku 20. storočia bola Mošonská župa rozdelená na tieto slúžnovské okresy:

Magyaróvár (teraz Mosonmagyaróvár)
Rajka, leží v Maďarsku
Neusiedl am See (po maďarsky: Nezsider); Neusiedl am See leží v súčasnosti v Rakúsku.

Na území Mošonskej župy sa nenachádzalo ani jedno slobodné kráľovské mesto (neskôr municipiálne) či mesto so zriadeným magistrátom.

Referencie upraviť

↑ 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)
↑ ^a ^b REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)
↑ 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)
↑ 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

Pozri aj upraviť

Zoznam obcí Mošonskej župy

Iné projekty upraviť

Commons ponúka multimediálne súbory na tému Mošonská župa (Uhorsko)

[1910-celkové_počty-1] 1. Az összes lélekszám, .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 12 – 13. (maď.)

[Sčítanie_1880-2] REISZ, László. A Magyar Társadalomtudományok Digitális Archívuma [online]. [Cit. 2014-09-24]. Dostupné online. (maď.)

[1910-národnosť-3] 6. A népség anyanyelve ... [6. Materinský jazyk obyvateľstva ...]. In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 22 – 27. (maď.)

[1910-náboženstvo-4] 8. A népség vallása .... In: A magyar szent korona országainak 1910. évi népszámlálása. : Első rész. A népesség főbb adatai községek és népesebb puszták, telepek szerint. Budapest : Magyar Kir. Központi Statisztikai Hivatal : Athenaeum Irodalmi és Nyomdai R.-társulat, 1912. Dostupné online. S. 30 – 33. (maď.)

[1]

[2]

[3]

[4]