Moravianska venuša je venuša z mamutoviny, vyrezaná v období gravettienskej kultúry, asi okolo roku 22 800 pred Kr.[1] Vyoral ju roľník Štefan Hulman-Petrech pred rokom 1930 na otvorenom táborisku lovcov mamutov v Moravanoch nad Váhom, v polohe Podkovica, pri Piešťanoch. Bohaté archeologické nálezy v oblasti náleziska dokumentujú trvalejší pobyt lovcov mamutov (praľudí).

Moravianska venuša

Charakteristika upraviť

Moravianska venuša je výrazná plastika ženy (torzo), vyrezaná z mamutieho kla. Jej vek sa odhaduje na 22 860 (±400) rokov. Má zvýraznené prsia a panvu, hlavné pohlavné znaky, ktoré predstavujú symboly pre zachovanie ľudského rodu. Symbolu ženy, s jej významným poslaním v spoločnosti, poslaním darkyne života. Nález sa zrejme cez viacerých nemeckých zberateľov dostal ku nemeckému archeológovi, profesorovi Lotharovi Zotzovi, ktorý vykonával archeologický výskum v Moravanoch nad Váhom v rokoch 1941 a 1943. S ním sa Moravianska venuša cez Prahu dostala do Nemecka, neskôr bol v Musée de l'Homme (Múzeum človeka) v Paríži vystavený jej odliatok. Na Slovensko sa tento exponát vrátil 16. mája 1967 zásluhou slovenského archeológa Juraja Bártu. Moravianska venuša je vystavená v dlhodobej expozícii „Skvosty dávnovekého Slovenska“ v Ponitrianskom múzeu v Nitre.

Referencie upraviť

  1. CHEBEN, Ivan. Moravianska venuša [online]. Bratislava: POFIS, [cit. 2023-12-05]. Dostupné online.

Zdroj upraviť

  • Barbora Bártová: OBJASNENIE NIEKTORÝCH SÚVISLOSTÍ ZNOVUOBJAVENIA MORAVIANSKEJ VENUŠE; Stredoškolská odborná činnosť 2012