Wikipédia

Most Lanfranconi

betónový diaľničný most (D2) cez Dunaj v Bratislave

Most Lanfranconi,[1] do roku 2020 Most Lafranconi[2][3][4][5] a do roku 1992 Most mládeže, most Mládeže,[6] je prvý betónový most, ktorý preklenul Dunaj v Bratislave. Je to diaľničný most, ktorý bol postavený v rokoch 1985 – 1991. Slávnostne ho otvorili v roku 1992. Denne po ňom môže prejsť 41 000 vozidiel.

Most Lanfranconi
most
Štát Slovensko Slovensko
Región Bratislavský kraj
Mesto Bratislava
Súradnice 48°08′33″S 17°04′31″V / 48,142466°S 17,075372°V / 48.142466; 17.075372
Postavený 1985 – 1991
 - otvorený 1992
Poloha v rámci Bratislavy
Poloha v rámci Bratislavy
Wikimedia Commons: Lafranconi Bridge
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Charakteristika upraviť

Projekt vzišiel zo siedmich súťažných návrhov v roku 1976. Jeho prioritou bola esteticky čistá stavba nezasahujúca svojím tvarom a konštrukciou do rázu okolitej krajiny, nezabraňujúca vo výhľadoch od mesta a nachádzajúca sa v harmonickom súlade s už stojacim dominantným Mostom SNP.[7]

Most má sedem polí a celkovú dĺžku 761 m. Štvorpruhová vozovka je široká 30 metrov. Najväčšiu hrúbku má konštrukcia pri centrálnom pilieri, kde dosahuje 11 metrov. Do okrajových častí sa postupne vejárovito zužuje až na hrúbku 2,7 metra. Pod vozovkou sa po obidvoch stranách nachádzajú lávky pre peších a cyklistov. V dutej konštrukcii vedie vodovodné potrubie aj plynovod.

Názov upraviť

Pôvodne, t.j. počas výstavby, sa most volal Most mládeže (resp. podľa pravopisu platného do roku 1991 most Mládeže).[8][9][10][11] Napokon v roku 1992 most dostal meno Most Lafranconi.[2][3][4][5][12][13][14][9]

Meno Most Lafranconi vzniklo prevzatím mena študentského internátu Lafranconi resp. okolitej štvrte nazývanej Lafranconi na severnom brehu Dunaja pri moste. Tento internát a štvrť boli pomenované podľa tunajších pozemkov talianskeho architekta Eneu Graziosa Lanfranconiho (1850 – 1895), prípadne podľa jeho vily, ktorá v tejto oblasti pôvodne stála a bola pre stavbu mosta asanovaná. Meno rodiny Lanfranconi sa síce prevažne uvádza v tvare Lanfranconi, ale občas sa uvádza aj v tvare Lafranconi[Pozn. 1]); podľa niektorých názorov je tvar Lafranconi chyba. Pri pomenovaní internátu resp. štvrte sa každopádne používal a zaužíval len tvar Lafranconi, čiže tvar bez -n-.[12][13][14][19]

V roku 2020 bola zastávka MHD pri moste premenovaná z Lafranconi na Lanfranconi.[20] Následne v roku 2021 aj Národná diaľničná spoločnosť vymenila dopravné značenie s názvom mosta na tvar Most Lanfranconi.[1]

Fotografie upraviť

  •  
    Pravý breh a pohľad na cyklotrasu EuroVelo 6
  •  
    Priechod mostom pre chodcov a cyklistov
  •  
    Parkovisko pod mostom na ľavom brehu
  •  
    Pohľad na Staré mesto z Lanfranconi
  •  
    Spodná strana mosta

Poznámky upraviť

  1. ↑ Porovnaj napríklad [15][16][17][18].

Referencie upraviť

  1. ↑ a b TASR. Most Lanfranconi v Bratislave už nesie korektný názov. teraz.sk (Bratislava: TASR), 2021-10-09. Dostupné online [cit. 2021-10-10].
  2. ↑ a b Most Lafranconi. In: Smernica na štandardizáciu geografických názvov [online]. Bratislava: Úrad geodézie, kartografie a katastra SR, 2015, [cit. 2021-02-06]. S. 24. Dostupné online.
  3. ↑ a b Most Lafranconi cez Dunaj v Bratislave [online]. Bratislava: Dopravoprojekt, [cit. 2021-02-06]. Dostupné online.
  4. ↑ a b Most Lafranconi. In: Pravidlá slovenského pravopisu 2000 (S. 64) a 2013 [1]
  5. ↑ a b Most Lafranconi. In: ZOZNAM KOMUNIKÁCIÍ NA ÚZEMÍ HLAVNÉHO MESTA SR BRATISLAVY. stav: február 2018 [2]
  6. ↑ Zdroje pozri nižšie.
  7. ↑ JAKUBEC, Viktor. „Ruky“ nad Dunajom. elektrón, 1985, čís. 9, s. 34-35.
  8. ↑ NAVRÁTILOVÁ, Helena; HANČIN, Vladimír; HATALOVÁ, Mária. Bratislava : sprievodca : [história, vychádzky, pamiatky, informácie, plánky, fotografie, mapa]. 2. preprac. a dopl. vyd. Bratislava : Šport, 1992. 184 s. ISBN 80-7096-202-X. S. 54.
  9. ↑ a b BABIAR, Michal. Zoznam ulíc a územné členenie hlavného mesta SR Bratislavy podľa urbanistických obvodov. [s.l.] : Vydavateľstvo Minor, 1993. 53 s. ISBN 978-80-901407-1-4. S. 11.
  10. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1971, S. 39
  11. ↑ Pravidlá slovenského pravopisu 1991, S. 14, 65
  12. ↑ a b Evidenčný list pamätihodnosti mestaKaV-3-6 [3]
  13. ↑ a b Soňa Pacherová, Pravda. Holčík: Návrat k názvu Most SNP je hlúposť. Pravda (Bratislava: Perex), 2009-07-22. Dostupné online [cit. 2021-02-06]. ISSN 1336-197X.
  14. ↑ a b HORECKÝ, J. Názvy mostov. In: Kultúra slova 6, 2001 [4]
  15. ↑ LANFRANCONI, Antonio (Lafranconi). In: Biografický lexikón Slovenska V, S. 621
  16. ↑ Lafranconi, Grazioso Enea. In: Slovenský náučný slovník. Ed. Pavel Bujnák. Zväzok II. E – M. Bratislava–Praha : Litevna, 1932. 379 s. S. 284.
  17. ↑ Zlatá kniha mesta Bratislavy (Bratislava város aranykönyve). [s.l.] : Čechoslovakia, 1928. 392 s. S. 303.
  18. ↑ 100 [i.e. Sto] rokov Mestského Múzea v Bratislave, 1868-1968 (jubilejný zväzok). [s.l.] : Typis OBZOR, 1968. 364 s.
  19. ↑ DREZZIO. Podľa E. G. Lanfranconiho je pomenovaný internát aj most [online]. skolske.sk, [cit. 2021-02-06]. Dostupné online.
  20. ↑ Dopravný podnik Bratislava. Upravujeme názvy zastávok [online]. Bratislava: dpb.sk, 2020-11-25, [cit. 2021-02-06]. Dostupné online.
  Bratislavský portál
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Most_Lanfranconi&oldid=7766651“