Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
 |
Myslíme si, že téma tohto článku je pre encyklopédiu dôležitá. Článok je však zatiaľ príliš krátky. Pozrite si prosím, stručnú príručku, odporúčanie načo dbať v prvom článku a tému zmeňte alebo doplňte. |
Národnosocialistická nemecká robotnícka strana[1][2] (nem. Nationalsozialistische Deutsche Arbeiterpartei, skr. NSDAP), tiež označovaná ako nacistická strana, bola nemecká krajne pravicová[3] politická strana, ktorá vznikla 24. februára 1920 premenovaním Nemeckej robotníckej strany (po nemecky: DAP, Deutsche Arbeiterpartei). Súčasne predstavila svoj 25-bodový program, ktorý bol založený na princípe antisemitského rasizmu a vízii Veľkého Nemecka, ktoré sa malo stať svetovou veľmocou. Jej členovia sa nazývali nacisti (spojenie/skratka slov nacionálny a socialisti).
| Národnosocialistická nemecká robotnícka strana | |
_(andere).svg) | |
| Základné informácie | |
|---|---|
| Skratka | NSDAP |
| Založenie | 24. február 1920 |
| Rozpustenie | 1945 |
| Predseda | Anton Drexler(1920 – 1921) Adolf Hitler(1921 – 1945) Martin Bormann (1945) |
| Ideológie | Národný socializmus |
| Ďalšie informácie | |
| Mládežnícka organizácia | Hitlerjugend |
| Sídlo | Mníchov, Nemecko |
| Noviny | Völkischer Beobachter |
| Farby | Čierna, Červená, Biela, Hnedá |
NSDAP chcela odmietnutím mierových zmlúv (predovšetkým Versaillskej) napomôcť vzniku nacionalistickej reakcie v nemeckej spoločnosti. Vysoké reparácie boli jedným z najväčších problémov Nemecka po prvej svetovej vojne.
Názov upraviť
Premenovanie Nemeckej robotníckej strany (DAP) na Národnosocialistickú nemeckú robotnícku stranu (NSDAP) bolo čiastočne motivované snahou využiť ľavicové aj pravicové ideály, pričom "socialistická" a "robotnícka" oslovovali ľavicu a "národná" a "nemecká" oslovovali pravicu. Nacista, neformálny a pôvodne hanlivý výraz pre člena strany, je skratkou názvu strany (Nationalsozialist, a vznikol analogicky k Sozi, skratke Sozialdemokrat (člen konkurenčnej Sociálnodemokratickej strany Nemecka).[4] Členovia strany sa označovali ako Nationalsozialisten (národní socialisti), ale niektorí občas prijali aj hovorové nacisti (napríklad Leopold von Mildenstein v sérii článkov Ein Nazi fährt nach Palästina uverejnených v časopise Der Angriff v roku 1934). Medzi nacistami sa bežne používal výraz Parteigenosse (členka strany) s príslušným ženským tvarom Parteigenossin.[5]
Pred vznikom strany sa tieto výrazy používali ako hovorové a hanlivé slová pre zaostalého roľníka alebo nešikovného a nemotorného človeka. Pochádzalo z Ignaz, skrátenej verzie slova Ignatius,[6][7] ktoré bolo bežným menom v domovskom regióne nacistov, v Bavorsku. Oponenti sa toho, ako aj už dávno existujúceho Sozi, chopili, aby národným socialistom priradili pohŕdavú prezývku.[7][8]
V roku 1933, keď sa Adolf Hitler ujal moci v nemeckej vláde, sa v Nemecku slovo "nacista" prestalo používať, hoci rakúski antinacisti ho naďalej používali.[4] Používanie výrazov "nacistické Nemecko" a "nacistický režim" spopularizovali antinacisti a nemeckí exulanti v zahraničí. Potom sa tento termín rozšíril do iných jazykov a nakoniec sa po druhej svetovej vojne vrátil do Nemecka.[8]
Volebné výsledky upraviť
| Rok volieb | Počet hlasov | % | Počet kresiel | +/– | Poznámka |
|---|---|---|---|---|---|
| 1928 | 810,127 | 2.6 | 12 / 491 |
||
| 1930 | 6,379,672 | 18.25 | 107 / 577 |
▲95 | |
| 1932 | 13,745,680 | 37.27 | 230 / 608 |
▲123 | |
| 1932 | 11,737,021 | 33.09 | 196 / 584 |
▼34 | posledné slobodné a férové voľby |
| 1933 | 17,277,180 | 43.91 | 288 / 647 |
▲92 | posledné voľby viacerých strán |
| 1933 | 39,655,224 | 92.11 | 661 / 661 |
▲373 | systém jednej strany |
| 1936 | 44,462,458 | 98.80 | 741 / 741 |
▲80 | systém jednej strany |
| 1938 | 44,451,092 | 99.01 | 813 / 813 |
▲72 | systém jednej strany |
Referencie upraviť
- ↑ NSDAP. In: Slovník súčasného slovenského jazyka [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľ. Štúra SAV., [cit. 2020-11-21]. Dostupné online.
- ↑ Hitler, Adolf. In: Encyclopaedia Beliana [online]. Bratislava: Slovenská akadémia vied, [cit. 2020-11-21]. Dostupné online.
- ↑ McGowan,Lee. 2002. The radical right in Germany: 1870 to the present. Longman Publishing. Harlow.57-64.anglický. 978-0-582-29193-5
- ↑ a b MAUTNER, Franz H.. Nazi und Sozi. Modern Language Notes, 1944, roč. 59, čís. 2, s. 93–100. Dostupné online [cit. 2024-01-17]. ISSN 0149-6611. DOI: 10.2307/2910599.
- ↑ ADOLF HITLER. Die Reden des Fuehrers am Parteitag der Ehre 1936. [s.l.] : [s.n.]. Dostupné online.
- ↑ GOTTLIEB, Henrik; MOGENSEN, Jens Erik. Dictionary Visions, Research and Practice: Selected Papers from the 12th International Symposium on Lexicography, Copenhagen, 2004. [s.l.] : John Benjamins Publishing, 2007. Google-Books-ID: UaggHAJ7jToC. Dostupné online. ISBN 978-90-272-2334-0. (po anglicky)
- ↑ a b Nazi | Etymology of the name Nazi by etymonline [online]. www.etymonline.com, [cit. 2024-01-17]. Dostupné online. (po anglicky)
- ↑ a b RABINBACH, Anson; GILMAN, Sander L.. The Third Reich Sourcebook. [s.l.] : University of California Press, 2013-07-10. Google-Books-ID: XhDakMp55i0C. Dostupné online. ISBN 978-0-520-95514-1. (po anglicky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Národnosocialistická nemecká robotnícka strana
Externé odkazy upraviť
- Program NSDAP Archivované 2007-10-13 na Wayback Machine holocaust.cz
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Národně socialistická německá dělnická strana na českej Wikipédii a Nazi Party na anglickej Wikipédii.