Ngawang Lozang Gjamccho

Piaty dalajláma Ngawang Lozang Gjamccho (1617 – 1682) bol prvým dalajlámom, ktorý sa stal svetským vládcom Tibetu. Pod svojou vládou zjednotil do tej doby politicky rozpoltený Tibet, reformoval štátnu správu a nadviazal styky so zahraničnými mocnosťami. Okrem toho bol tiež významným duchovným učiteľom tibetského budhizmu a zakladateľom Potaly, paláca, ktorý je dodnes symbolom Tibetu.

Ngawang Lozang Gjamccho
Piaty dalajláma
Piaty dalajláma
Narodenie1617
Úmrtie1682
PodpisNgawang Lozang Gjamccho, podpis (z wikidata)
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Ngawang Lozang Gjamccho

Narodenie upraviť

Piaty dalajláma Ngawang Lozang Gjamccho sa narodil dvadsiateho tretieho dňa deviateho mesiaca roku Ohňa a Hada (1617) v Čhingwar-tagce v kraji Čhonggjä južne od Lhasy. Aj keď bol skoro rozpoznaný ako prevtelenec štvrtého dalajlámu, bolo toto zistenie z dôvodu politickej nestability udržiavané v tajnosti. Keď sa pomery trochu upokojili, bol chlapec odvezený do kláštora Däpung v Lhase, kde bol v roku 1625 uvedený do mníšskeho stavu.

Vládca Tibetu upraviť

V dobe politického úpadku zaistil piaty dalajláma škole Gelugpa politickú nadvládu nad Tibetom svojim spojenectvom s Gušri-chánom (1636 – 1656), vládcom chošúdskych Mongolov. Gušri-chán vojensky potlačil odpor kráľa tibetskej provincie Cang, ktorý bol prívržencom školy Karmapa, a zaistil tak piatemu dalajlámovi svetskú moc nad Tibetom. V roku 1642 bol piaty dalajláma v Žikace slávnostne prehlásený vládcom Tibetu. Aj keď titul tibetského kráľa získal formálne Gušri-chán a jeho potomkovia si ho udržali až do r. 1717, v skutočnosti svetská moc bola v rukách dalajlámov. Dalajláma sa ešte v roku 1642 vydal na cestu do Lhasy, ktorú prehlásil hlavným mestom Tibetu.

Škola Karma Kagjü, ktorá sa na politickom konflikte podieľala, bola potom v provincii Cang tvrdo prenasledovaná. Prenasledovaná bola i škola Džonangpa, ktorá bola dokonca v centrálnom Tibete zakázaná. Toto rozhodnutie bolo odôvodnené skutočnosťou, že škola Džonangpa hlásala nesprávny názor ohľadom prázdnoty (sans. šúnjatá), ústredného buddhistického pojmu, pravdepodobne v hre ale tiež boli i politické dôvody.

V roku 1653 vykonal piaty dalajláma oficiálnu návštevu dvora čínskeho cisára Šun-č', príslušníka novej mandžuskej dynastia Čching. V Pekingu bol dalajláma privítaný s veľkými poctami, cisár ho ubytoval v Žltom chráme, ktorý pre neho nechal postaviť.

Piaty dalajláma zreformoval štátnu správu. Menoval hajtmanov rôznych okresov a nových ministrov do svojej vlády. Založil dve dôležité učilištia, jedno pre mníšskych a druhé pre laických úradníkov, kde sa okrem obvyklých predmetov vyučoval aj sanskrt, mongolčina, astrológia, poézia, lukostreľba a jazdectvo. Nariadil tiež sčítanie ľudu, aby mohol vytvoriť presnejší a spravodlivejší daňový systém.

Stavba Potaly a kláštora Näčhung upraviť

Hneď po svojom príchode do Lhasy začal dalajláma v roku 1642 so stavbou paláca Potaly na ruinách paláca Thicemarpo, postaveného v 7. storočí kráľom Songcän Gampom pre jeho nepálsku kráľovnú. Potala bola bohužiaľ dostavaná až v roku 1693 po jeho smrti. Dodnes však zostáva symbolom Lhasy a celého Tibetu. Piaty dalajláma nechal tiež postaviť významný kláštor Näčhung (nachádzajúci sa veľmi blízko pôvodného sídla dalajlámov, kláštora Däpung). Kláštor bol postavený v okolí svätyne z 13. storočia, v ktorej malo sídliť božstvo Pehar. V Näčhungu vznikla vládna veštiareň, s ktorej pomocou bolo rozhodované o mnohých významných štátnych záležitostiach.

Významný učiteľ rôznych tradícií upraviť

Piaty dalajláma nebol iba významný predstaviteľ školy Gelugpa a svetský vládca Tibetu, ale tiež praktikoval a vyučoval dzogčhen odovzdávaný v rámci školy Ňingmapa. Bol tiež tzv. tertönom – objaviteľom skrytých učení, ktoré v 9. storočí ukryl Padmasambhava a jeho najbližší žiaci s tým, že až príde pravý čas na ich pochopenie, budú znova objavené. Na jeho príkaz založilo niekoľko jeho žiakov kláštory školy Ňingmapa vo východnej provincii Kham.

Pančhenláma upraviť

Piaty dalajláma udelil svojmu učiteľovi Lozang Čhökji Gjalcchänovi titul pančhenláma. Prevtelencovi Lozang Čhökji Gjalcchäna od tej doby nesú titul pančhenláma, pričom držitelia tohoto titulu stoja v rámci hierarchie školy Gelugpa na druhom mieste. Nakoľko je však pančhenláma považovaný za vtelenie buddhu Amitábhu, avšak dalajlámovia za vtelenie bódhisattvu (t. j. bytosti iba smerujúcej k plnému osvietniu) Avalókitéšvary, tvrdia niektorí pančhenlámovi stúpenci, že v skutočnosti stojí pančhenláma vyššie než dalajláma.

Veľký piaty upraviť

Dvadsiateho piateho dňa druhého mesiaca roku Vody a Psa (1682) piaty dalajláma zomrel vo veku 68 rokov. Piaty dalajláma bol vynikajúcim štátnikom, dokázal využiť spojenectvo s Gušri-chánom ku zjednoteniu do tej doby politicky nestabilného Tibetu. Tibet sa stal na ďalších 300 rokov jednotnou krajinou, čo mu zaistilo relatívnu politickú stabilitu a prosperitu. Piaty dalajláma okrem svojho štátnického nadania ovládal veľmi dobre sanskrt, bol vynikajúcim duchovným učiteľom a napísal niekoľko kníh. Pre všetky tieto výnimočné vlastnosti je Tibeťanmi nazývaný ako „Veľký piaty“.

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť

Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Ngawang Lozang Gjamccho na českej Wikipédii.