Wikipédia

Nil Sorskij

Nil Sorskij (vlastné meno: Nikolaj Majkov alebo Nil(?) Fedorovič(?) Majkov; * asi 1433 – † 7. máj 1508[1]) bol ruský mních a hesychasta, editor a autor asketických spisov.[2][3] Predstaviteľ nesťažateľov.[4]

Nil Sorskij
ruský askéta a mních
ikona Nila Sorského z roku 1908
ikona Nila Sorského z roku 1908
Rod. menoNikolaj Majkov
Narodenieasi 1433
Úmrtie7. máj 1508
Národnosťruská
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Nil Sorskij

Životopis upraviť

Presné okolnosti Nilovho živote nie sú známe. Nie je isté, či o ňom bola napísaná legenda. Podľa povestí zhorela počas tatárskeho vpádu do pustovní v roku 1538.[5]

K pôvodu, ktorý siaha až k Nilovi sa hlásil ruský šľachtický rod Majkovových, ale táto skutočnosť nie je istá. Nil sám pochádzal z moskovskej šľachtickej rodiny.[6] Pravdepodobne pôsobil v Moskve ako opisovač kníh.[7] Mníchom sa stal v ranom veku v monastieri svätého Cyrila pri Belojom ozere[3], kde bol pod vedením starca Paisija Jaroslava[8].

V rokoch 1465-1468 podnikol cestu na Athos a iných stredísk pravoslávia (Svätá zem, konštantínopolské kláštory), ktorá v tých časoch nebola vzácnosťou a zoznámil sa tam s učením a praxou hesychazmu.[5][8] Čerpal z hesychastických otcov ako: Ján Kassián, Ján Klimak, Izák Sýrsky, Gregor Sinaita, Symeón Nový Teológ[3] či Nil Sinajský a Bazil Veľký[9].

Po návrate založil skit neďaleko (15 verst[5]) monastiera svätého Cyrila pri rieka Sora. Nil sa hlásil k nesťažateľstvu.[10] V rou 1490 a 1503 sa zúčastnil na snemoch ruskej cirkvi, ktoré sa zaoberali herézou židovstvujúcich a vlastníctvom majetku kláštorov. V prípade heretikov zastával umiernené postoje a hlásal rehoľnú chudobu[5], v sporoch o vplyv nad cirkvou bol proti zasahovaniu cára do cirkevných záležitostí[11].

Dielo[9] upraviť

  • Устав (Ustav; dosl. Rukoväť)
  • Предание (Predanije; dosl. Odkaz Nila)
  • Молитва (Molitva)
  • Завещание (Zaveščanije)
  • listy

Vplyv upraviť

Spolu so Sergejom Radonežským formoval spiritualitu smerom k hesychazmu[12], jeho texty „predstavujú prekvapujúci príklad absolútnej vernosti byzantskej hesychastickej tradícii a zároveń pozoruhodnej duchovnej jednoduchosti“[13].

Georgij Vasilievič Florovskij: „Sv. Nil bol predovšetkým mlčanlivý, nemal potrebu hovoriť a učiť. Nebol ani mysliteľom, ani spisovateľom, ani teológom. Do dejín vstupuje hlavne ako starec alebo učiteľ, učiteľ mlčanlivosti, učiteľ a vodca v konaní rozumu, v duchovnom živote. U Nila nenájdeme nič nové - v porovnaní so všeobecnou kontempelatívnou tradíciou Grécka a Byzancie, v porovnaní s Filokaliou. Nie je vždy jednoduché rozpoznať a určiť jeho vlastné myšlienky v nepretržitom prúde citátov a odkazov.“ … „Nila Sorského môžeme úplne a celkom pochopiť jedine z pohľadu asketicko-kontempelatívnej starobylej tradície byzantskej cirkvi“.[14]

Sprvu bol uctievaný ako miestny svätec, do oficiálneho kalendára svätcov bol pridaný až v moderných časoch (1903[15]).[16] V Rusku bolo jeho dielo cenené starcami z Optimskej pustovne v 19. storočí a za ich účasti (starec Makarij) bolo aj vydávané.[17]

Zoznam diel preložených do češtiny upraviť

  • ŘOUTIL, Michal. Svatý Nil Sorský a jeho Pravidla mnišskeho života – dílo a kontext. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2017, čís. XI, s. 86 – 92. ISBN 978-80-7465-348-3. ISSN 1802-8209. (preklad diela Предание, dosl. Odkaz Nila)

Zdroje upraviť

  1. ↑ Isichazm : Annotirovannaja bibliografija. Ed. Sergej Sergejevič Choružij. Moskva : Izdateľskij sovet Russkoj pravoslavnoj cerkvi, 2004. 911 s. ISBN 5-94625-090-6. S. 573 – 576.
  2. ↑ NIL SORSKIJ. In: KOVAČIČOVÁ, Oľga, a kol. Slovník ruskej literatúry 11. – 20. storočia. 1. vyd. Bratislava : Veda, 2007. 581 s. ISBN 978-80-224-0967-4. S. 317.
  3. ↑ a b c SORSKII, NIL. In: Encyclopedia of Religion. Ed. Lindsay Jones. 2nd ed. Zväzok 12 Rnying Ma Pa School – Soul. Detroit : Macmillan Reference USA, 2005. ISBN 0-02-865733-0. S. 8525 – 8526.
  4. ↑ Nil Sorskij. In: Slovník vedeckého ateizmu. Bratislava : Ústav vedeckého ateizmu SAV, 1983. 735 s. S. 455.
  5. ↑ a b c d FEDOTOV, Georgij Petrovič. Svatí staré Rusi. Preklad Jitka Komendová, Michal Řoutil. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2011. 275 s. (Agora; zv. 2.) ISBN 978-80-87378-76-2. S. 141 – 147.
  6. ↑ Nil Sorsky, St. In: The Oxford Dictionary of the Christian Church. Ed. F. L. Cross. 3rd ed. Oxford : Oxford University Press, 1997. 1786 s. ISBN 0-19-211655-X. S. 1156.
  7. ↑ BOČEK, Pavel. Stát a církev v Rusku na přelomu 15. a 16. století. 1. vyd. Brno : Masarykova univerzita, 1995. 131 s. (Spisy Masarykovy univerzity v Brně – Filozofická fakulta; zv. 297.) Dostupné online. ISBN 80-210-1085-1. S. 50 – 60. [nefunkčný odkaz]
  8. ↑ a b VOPATRNÝ, Gorazd. Hesychasmus jako tradiční křesťanská spiritualita : pohled na člověka a duchovní život z pravoslavné perspektivy a její spiritualita. 1. vyd. Brno : L. Marek, 2003. 158 s. (Pontes pragenses; zv. 33.) ISBN 80-86263-41-X. S. 97 – 101.
  9. ↑ a b ŘOUTIL, Michal. Svatý Nil Sorský a jeho Pravidla mnišskeho života – dílo a kontext. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2017, čís. XI, s. 81 – 92. ISBN 978-80-7465-348-3. ISSN 1802-8209.
  10. ↑ NIL SORSKIJ. In: FARRUGIA, Edward G. Encyklopedický slovník křesťanského Východu. Ed. Pavel Ambros; preklad Adam Mackerle. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2010. 1039 s. (Prameny spirituality; zv. 15.) ISBN 978-80-7412-019-0. S. 626 – 627.
  11. ↑ MASARYK, Tomáš Garrigue. Rusko a Evropa : studie o duchovních proudech v Rusku. rev. vyd. Zväzok I. Praha : Ústav Tomáše Garrigua Masaryka, 1995. 395 s. (Spisy T.G. Masaryka; zv. 11.) ISBN 80-901971-1-6. S. 41 – 42.
  12. ↑ PELIKAN, Jaroslav. The Christian Tradition : A History of the Development of Doctrine. Vol. 2 : The Spirit of Eastern Christendom (600 – 1700). Chicago; London : University of Chicago Press, 1974. 329 s. ISBN 0-226-65372-2. S. 258 – 259, 296.
  13. ↑ MEYENDORFF, John. Svätý Gregor Palamas a pravoslávna mystika. Preklad Tichon, biskup komárňanský. Trnava : Tlačiareň svidnícka, 2010. 95 s. ISBN 978-80-89392-35-3. S. 72.
  14. ↑ FLOROVSKIJ, Georgij Vasiljevič. Cesty ruské teologie. Preklad Iveta Juranová. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2015. 679 s. (Studie; zv. XXXIII.) ISBN 978-80-7412-165-4. S. 38 – 39.
  15. ↑ Hilarion Alfeyev. Orthodox Christianity. Preklad Basil Bush. Zväzok I : The History and Canonical Structure of the Orthodox Church. Yonkers, NY : St. Vladimir's Seminary Press, 2011. 350 s. ISBN 978-0-88141-878-1. S. 156 – 157.
  16. ↑ NIL SORSKY, ST. In: Encyclopedia of Russian History. Ed. James R. Millar. Zväzok 3 M – R. New York : Macmillan Reference USA, 2004. ISBN 0-02-865696-2. S. 1058.
  17. ↑ RENNETEAU, Jean-Pierre; MARCADET, Jean. Byzantská mystika. In: Encyklopedie mystiky. Ed. Marie-Madeleine Davyová; preklad Helena Beguivinová, Jiří Našinec. Vyd. 1. Zväzok III. Praha : Argo, 2002. 309 s. (Logos; zv. 5.) ISBN 80-7203-373-5. S. 87.

Ďalšia literatúra upraviť

  • BOČEK, Pavel. Nil Sorskij a jeho přínos ruskému společenskému zřízení. Slovanský přehled (Praha: Československo-sovětský institut ČSAV), 1988, roč. 74, čís. 6, s. 483 – 491. ISSN 0037-6922.
  • ŘOUTIL, Michal. Ideál mnišství podle sv. Nila Sorského (s přihlédnutím k triptychu Sobornik Žitij grěčeskich svjatych). Theologická revue : čtvrtletník Univerzity Karlovy v Praze - Husitské teologické fakulty (Praha: Husitská teologická fakulta Univerzity Karlovy v Praze v nakladatelství L. Marek), 2005, roč. 76, čís. 1, s. 32 – 38. ISSN 1211-7617.
  • ŘOUTIL, Michal; LUPTÁKOVÁ, Marina. Svatý Nil Sorský – Modlitby. Parrésia : revue pro východní křesťanství (Červený Kostelec: Pavel Mervart ve spolupráci s Ústavem východního křesťanství Husitské teologické fakulty Univerzity Karlovy v Praze a zapsaným spolkem AXIOS), 2019 – 2020, čís. XIII-XIV, s. 277 – 286. ISBN 978-80-7465-459-6. Dostupné online. ISSN 1802-8209.
  • FEDOTOV, George P. Russian Religious Mind. Ed. John Meyendorff. Vol. II The Middle Ages : The 13th to the 15th Centuries. Belmont, Mass. : Nordland Publisling Company, 1975. 405 s. ISBN 0-913124-19-2. S. 265 – 284.
  • IOSIF. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 25. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2010. 752 s. Dostupné online. ISBN 978-5-89572-046-2. S. 559 – 585.
  • NIL. In: Pravoslavnaja enciklopedija. Tom 51. Moskva : Cerkovo-naučnyj centr "Pravoslavnaja enciklopedija", 2018. 751 s. ISBN 978-5-89572-058-5. S. 80 – 101.
  • PUTNA, Martin C. Obrazy z kulturních dějin ruské religiozity. Vyd. 1. Praha : Vyšehrad, 2015. 336 s. ISBN 978-80-7429-534-8. S. 93 – 94, 126, 202.
  • ŠPIDLÍK, Tomáš. Ruští mystici. Preklad Pavel Ambros, Alan Černohous. Vyd. 1. Olomouc : Refugium Velehrad-Roma, 2021. 416 s. (Dílo Tomáše Špidlíka; zv. XXVII.) ISBN 978-80-7412-414-3. S. 122 – 142.
  • ŘOUTIL, Michal. Nil Sorský : život a dílo prvního ruského hesychasty. Červený Kostelec : Pavel Mervart, 2022. 258 s. (Pro Oriente; zv. 55.) ISBN 978-80-7465-582-1.

Pozri aj upraviť

Iné projekty upraviť

  •   Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nil Sorskij

Externé odkazy upraviť

  • ŘOUTIL, Michal. Kláštery Severní Thébaidy. Navýchod (Praha: Východoevropský klub studentů FF UK), 2004, čís. 1. Dostupné online [cit. 2018-01-02]. ISSN 1214-2492. Archivované 2016-04-20 z originálu.
Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nil_Sorskij&oldid=7655383“