Niort

	Niort
	mesto
	Panoráma Niortu
	Erb
	Erb
	Pôvod názvu: Noviortum
Štát	Francúzsko
Región	Nové Akvitánsko
Departement	Deux-Sèvres
Obvod	Niort
Rieka	Sèvre niortaise
Súradnice	46°19′30″S 0°27′44″Z / 46,32500°S 0,46222°Z
Najvyšší bod
- výška	77 m n. m.
Najnižší bod
- výška	2 m n. m.
Rozloha	68,2 km² (6 820 ha)
Obyvateľstvo	57 813
Hustota	847,7 obyv./km²
Časové pásmo	SEČ (UTC+1)
- letný čas	SELČ (UTC+2)
PSČ	79000
INSEE	79191
	Poloha obce Niort
	Mapa obce Niort
	Wikimedia Commons: Niort
	Webová stránka: http://www.vivre-a-niort.com
	OpenStreetMap: mapa
	Geografický portál; Francúzsky portál

O rovnomennom obvode pozri Niort (obvod).

Súradnice: 46°19′30″S 0°27′44″Z / 46,32500°S 0,46222°Z

Niort je francúzske mesto, hlavné mesto departementu Deux-Sèvres v regióne Nové Akvitánsko a historickom regióne Poitou. Mestom preteká rieka Sèvre niortaise. Ekonomika mesta spočíva hlavne v treťom sektore: bankovníctvo, finančníctvo, poisťovníctvo, dištančný predaj, obchod, logistika a sociálne služby. Niortom prechádzajú autocesty A10 do Paríža a A83 do Nantes.

Názov mesta pochádza z rímsko-keltského pomenovania „Noviortum”, ktoré je zložené z dvoch slov „novio” = nový alebo deväť a „rito” = brod. V preklade značí nový alebo deviaty brod na rieke Sèvre niortaise.

Poloha upraviť

Mesto má rozlohu 68,2 km². Najvyšší bod je položený 77 m n. m. a najnižší bod 2 m n. m.^[1]

Dejiny upraviť

Miesto na ktorom stojí Niort bolo obývané od neolitu.

Neskôr sa Niort stal obývanou galo-románskou aglomeráciou pri rieke Sèvre niortaise umiestnenou blízko zálivu Piktov v Atlantickom oceáne pri pobreží dnešného Bretónska a medzi tokmi riek.

V predkresťanskej dobe bol len obcou situovanou v uzle zátoky rieky Sèvre tam, kde sa teraz nachádza štvrť Bessac. Podľa vykopávok tu prebiehala dôležitá obchodná aktivita. Podľa tých istých nálezov je zrejmé, že v 1. storočí bolo miesto z neznámych dôvodov opustené.

V 2. storočí príchod Akvitáncov bol zadržaný Vizigótmi a inými nerománskymi kmeňmi (Sarmatmi a Angličanmi).

V 5. storočí tu Frankovia zvíťazili nad Vizigótmi, hoci Rímska ríša padla. Možno predpokladať, že Frankovia obsadili alebo znovu založili mesto alebo sa infiltrovali do existujúcej obývanej obce. Posledný variant dokazuje nález merovejského pohrebiska. Frankovia umiestnili svoje mesto na kopcoch Notre-Dame a Saint-André z dôvodu bezpečnosti. Odtiaľ kontrolovali kraj a hlavne dôležitý brod cez rieku už bez rímskej nadvlády schopnej stavať stabilné cesty.

Na začiatku 6. storočia sa našli prvé zmienky o existencii dvoch obcí na dvoch kopcoch. V roku 940 Normani dobyli hrad v týchto obciach. V stredoveku Niort patril do grófstva Poitiers.

Niort bol venom Eleanor Akvitánskej a prešiel jej manželstvom pod vládu francúzskych kráľov, po jej druhom vydaji sa stal majetkom anglických kráľov. V roku 1230 Eleanor Akvitánska udelila Niortu colné právo. Jej manžel Henrich II. a potom jej syn Richard Levie srdce posilnili opevnenie citadely a hradieb v dĺžke 2800 metrov. Dodnes sa zachoval mohutný dvojitý donjon na námestí Saint-Jean.

V 1244 sa mesto vrátilo pod francúzsku korunu.

V období Storočnej vojny v roku 1346 mesto vzdorovalo útoku grófa z Derby. V roku 1360 podľa zmluvy z Brétigny prešlo pod anglickú vládu.

V 1372 získal naspäť mesto Bertrand de Guesclin.

V 1440, počas povstania šľachty proti reformám armády dauphina Karola VII. (budúci Ľudovít XI.) nazývaného aj Praguerie, sa stal Niort dôležitým sídlom a boli mu udelené mnohé mestské práva.

V 14. storočí sa Niort pozdvihol medzi významné obchodné centrá, hlavne vďaka súkenníkom a námornému obchodu do Španielska a Anglicka a vyhĺbeniu prístavu.

V roku 1557 sa mesto stalo protestantským. Počas 16. a 17. storočia bolo miestom bojov medzi katolíkmi a protestantmi.

Kým sa Kanada nevymanila z nadvlády Francúzska, bolo mesto dôležitým medzinárodným obchodným prístavom. Sto rokov pred Francúzskou revolúciou malo mesto obchodné aktivity v rámci atlantického pobrežia.

V roku 1807 Napoleon I. vydal dekrét, ktorý nariaďoval okrem iného vysušenie močiara v kraji Poitou. Nocoval tu v hostinci „U zlatej guli“ 2. júla 1815 tesne predtým ako opustil navždy Francúzsko a odišiel do exilu na Svätú Helenu. Napoleon I. sa zaslúžil o prosperitu Niortu podporovaním kožiarskeho priemyslu. Kožiarsky a garbiarsky priemysel postupne zanikal až do začiatku 20. storočia.

V roku 1944 bombardovalo letectvo USA štvrť pri stanici. Cieľom však bola továreň na výbušniny.

Medzi 1964 a 1972 sa spojili s Niortom štyri obce: Souché, Sainte-Pezenne, Saint-Florent a Saint-Linguaire.

Obyvateľstvo upraviť

Počet obyvateľov je 57 813 (2011)^[2].

Nasledujúci graf zobrazuje vývoj počtu obyvateľov v meste.

Zdroje: INSEE^[3]

Osobnosti mesta upraviť

Ľudovít XI. (* 1423 – † 1483), zdržiaval sa v Niorte v roku 1440 počas vojenskej vzbury, dal mestu viaceré mestské práva
Madame de Maintenon (* 1635 – † 1719), rodáčka, favoritka Ľudovíta XIV., jeho tajná manželka od 1683
Santiago de Liniers (* 1753 – † 1810), rodák, francúzsky dôstojník v španielskych službách a vicekráľ Laplatského vicekráľovstva
Louis François Jean Chabot (* 1757 – † 1837), rodák, generál armády počas republiky a cisárstva
Henri-Georges Clouzot (* 1907 – † 1977), rodák, filmový režisér, scenárista a producent
Ségolène Royalová (* 1953), politička, kandidátka na starostu Niortu v 1995, poslankyňa, predsedníčka regiónu Poitou-Charente v 2004, kandidátka v prezidentských voľbách 2007
Richard Texier (* 1955), rodák, maliar, sochár a rytec

Partnerské mestá upraviť

Galéria upraviť

Mapa z 1852 od Levasseura
Pamätná tabuľa padlých v Druhej svetovej vojne
Richard Texier – skulptúra
Niort – štvrť Guesclin
Niort – donjon
Autá vyrobené v Niorte

Referencie upraviť

↑ Répertoire Géographique des Communes [online]. Institut national de l'information géographique et forestière (IGN), [cit. 2012-03-31]. Dostupné online. Archivované 2011-05-02 z originálu. (po francúzsky)
↑ Populations légales 2009 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)
↑ Résultat du recensement de la population 2008 [online] Institut national de la statistique et des études économiques (Insee). Dostupné online. (po francúzsky)