Nitrianske Rudno (obec)
Nitrianske Rudno (maď. Divékrudnó) je obec na Slovensku v okrese Prievidza, ležiaca v Rudnianskej kotline v nadmorskej výške 318 m n. m. Obec je obklopená prírodnou panorámou, ktorú zo západu vytvára Strážovské pohorie Nitrických vrchov a od severovýchodu Strážovské pohorie Malej Magury.
| Nitrianske Rudno | ||
| obec | ||
 pohľad na obec a priehradu z juhozápadu
(október 2019) | ||
|
||
| Štát |  Slovensko
| |
|---|---|---|
| Kraj | Trenčiansky kraj | |
| Okres | Prievidza | |
| Región | Horná Nitra | |
| Vodný tok | Nitrica | |
| Nadmorská výška | 318 m n. m. | |
| Súradnice | 48°47′58″S 18°28′36″V / 48,799444°S 18,476667°V | |
| Rozloha | 14,5 km² (1 450 ha) [1] | |
| Obyvateľstvo | 1 899 (31. 12. 2023) [2] | |
| Hustota | 130,97 obyv./km² | |
| Prvá pís. zmienka | 1275 | |
| Starosta | Robert Štrbák[3] (nezávislý) | |
| PSČ | 972 26 | |
| ŠÚJ | 514233 | |
| EČV (do r. 2022) | PD | |
| Tel. predvoľba | +421-46 | |
  Poloha obce na Slovensku
| ||
 Interaktívna mapa obce
| ||
| Wikimedia Commons: Nitrianske Rudno | ||
| Webová stránka: nitrianskerudno.sk | ||
| Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa | ||
| Freemap Slovakia: mapa | ||
| OpenStreetMap: mapa | ||
| Portály, ktorých súčasťou je táto stránka: | ||
Geografia upraviť
Nachádza sa na súradniciach 48°47′58″ severnej šírky a 18°28′36″ východnej dĺžky a leží v západnej časti Hornonitrianskej kotliny, v geomorfologickom podcelku Rudnianska kotlina na pravostrannej nive rieky Nitrica. Katastrálne územie obce sa nachádza v nadmorskej výške v rozmedzí 291 – 966 m n. m.
Vodstvo upraviť
Popri obci preteká rieka Nitrica, na ktorej bola v rokoch 1951 – 1958 vybudovaná vodná nádrž s celkovým objemom 4,410 mil. m³ so zatopenou plochou 89,7 ha. Nádrž slúži prioritne pre tepelnú elektráreň v Novákoch a NCHZ.
Cez obec pretekajú tri potoky:
- Rokoška, ktorá pôvodne rozdeľovala obce Nitrianske Rudno a Kršťanová Ves. Potok je pravobrežným prítokom rieky Nitrica.
- Rudnianka, ktorá preteká popri zdravotnom stredisku a OcÚ, následne okolo materskej školy a základnej školy, kde sa následne vlieva do Rokošky.
- Podskalský potok, do ktorého sa vlieva Madvova studnička. Potok následne tečie pod Štúrovou ulicou, kde sa na jej konci vlieva do Rokošky.
Geomorfologické celky upraviť
Obec je obklopená pohorím Strážovské vrchy, špecificky jeho geomorfologickými podcelkami:
- Nitrické vrchy (na pravom brehu rieky Nitrica)
- Práve vrchy v Nitrických vrchoch vytvárajú siluetu „spiaceho mnícha". Ide o vrchy Malý Rokoš (950 m) a Veľký Rokoš (1010 m)
- Malá Magura (na ľavom brehu rieky Nitrica)
Geológia upraviť
Obec leží na fluviálnych sedimentoch, ktoré vystupujú v podobe dolinných terás, rieky Nitrica a priľahlých potokov. Podstatná časť obce leží na proluviálnych sedimentoch nízkych náplavových kužeľov, ktoré sa nachádzajú hlavne na úpätiach hôr. Ďalšou významnou zložkou sú flyše s prevahou pieskovcov, ktoré tvoria 50 m hrubé a niekoľko 100 m dlhé šošovkovité polohy. Prevažným horninovým typom sú stredo až hrubozrnné pieskovce (často vápenité) hnedej až hrdzavo žltohnedej farby.[4]
Dejiny upraviť
Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Ruda 1275. Z pôvodného názvu vyplýva, že obec sa vyvinula pôvodne z baníckej osady. V listine z roku 1348 už vystupuje pod menom Rudno. Pôvodne patrila obec zemianskemu rodu Diviackovcov, v 16. storočí Ujfalušiovcov a neskôr, žiaľ bez bližšie určeného časového obdobia, rodu Rudnayovcom. V roku 1788 v obci žilo 122 obyvateľov v 15 domov (z toho boli 4 zemianské domy a 11 poddanských domov). Miestni obyvatelia boli chudobní a zaoberali sa predovšetkým poľnohospodárstvom, čo sa čiastočne prenieslo aj do obecného erbu. Rudnayovci vlastnili aj obec Kršťanová Ves, ktorá je od roku 1924 súčasťou Nitrianskeho Rudna s jedným katastrálnym územím.
Pamiatky upraviť
- Rímskokatolícky kostol sv. Andreja-Svorada a Benedikta
Dominantou obce je rímsko-katolícky kostol, ktorý bol v roku 1804 – 1816 postavený na mieste dreveného kostolíka zničeného požiarom. Kostol bol v roku 1991 zasvätený sv. Andrejovi-Svoradovi a Benediktovi.[5]
Kultúra upraviť
- DĽH spod Rokoša – Detská ľudová hudba spod Rokoša pôsobí v pobočke ZUŠ Bojnice – v Nitrianskom Rudne.
Folklórny súbor Rokôška 
Večerný pohľad na obec pod Malou Magurou
- FS Rokôška – Folklórny súbor Rokôška sa pravidelne zúčastňuje podujatí v regióne a mimo neho, ako sú Hornonitrianske folklórne slávnosti, zimné slávnosti folklóru v Pravenci, dni tanca a spevu v Heľpe, Dubnický folklórny festival výročia obce, a mnoho ďalších podujatí.
- Chrámový spevácky zbor Fraňa Madvu – Zbor je pomenovaný po významnom liečiteľovi a kňazovi Fraňovi Madvovi. Zbor pôsobí v obci od roku 1990. Jeho repertoár tvoria najmä sakrálne skladby, spirituály, ale i ľudová tvorba domácich slovenských autorov.
Obyvateľstvo upraviť
Vývoj počtu obyvateľov upraviť
Do 20. storočia patrila obec Nitrianske Rudno (vrátane neskôr pričlenenej obce Kršťanová Ves v roku 1924) medzi malé obce. Výrazný rast miestnej populácie nastal v medzivojnovom období a v období po 2. svetovej vojne. Rast počtu obyvateľov sa nezastavil ani v 70. rokoch 20. storočia, kedy došlo k masovej bytovej výstavbe v Prievidzi. Dôvodom pokračovania rastu miestnej populácie bolo zaradenie obce Nitrianske Rudno medzi strediskové obce ako stredisko miestneho významu. Rast počtu obyvateľov sa nezastavil ani po roku 1991 a neskôr sa približovala k hranici 2000 obyvateľov. V poslednom období počet obyvateľov stagnuje v pomerne úzkom pásme okolo priemernej hodnoty 1950 obyvateľov.
| Rok sčítania obyvateľov | Nitrianske Rudno | Kršťanova Ves | Spolu |
|---|---|---|---|
| 1869 | 250 | 186 | 436 |
| 1880 | 290 | 213 | 503 |
| 1890 | 277 | 212 | 489 |
| 1900 | 263 | 254 | 517 |
| 1910 | 326 | 286 | 612 |
| 1924 | 733 | 733 | |
| 1930 | 679 | 679 | |
| 1940 | 802 | 802 | |
| 1948 | 706 | 706 | |
| 1961 | 1032 | 1032 | |
| 1970 | 1220 | 1220 | |
| 1991 | 1792 | 1792 | |
| 2001 | 1900 | 1900 | |
| 2011 | 1937 | 1937 | |
| 2021 | 1925 | 1925 |
Graf vývoja počtu obyvateľstva za roky 1869-2021 upraviť
 |
Graf je z technických dôvodov dočasne nedostupný. |
Skladba obyvateľov podľa národnosti a vierovyznania upraviť
Obyvateľstvo je z hľadiska národnosti homogénne. Slovenskú národnosť podľa údajov z roku 2001 malo 99,05% obyvateľov. Iné národnosti nie sú významnejšie zastúpené.
Z hľadiska vierovyznania je obyvateľstvo taktiež homogénne. K rímskokatolíckej cirkvi sa podľa údajov z roku 2001 hlásilo 90,05% obyvateľov.
Politika upraviť
Volebná účasť pri voľbách prezidenta Slovenskej republiky[6] upraviť
| 2004 | 2009 | 2014 | 2019 | 2024 |
|---|---|---|---|---|
| 63,43% | 58,53% | 45,3% | 46,63% |
Volebná účasť pri voľbách do NR SR [7] upraviť
| 2012 | 2016 | 2020 | 2023 |
|---|---|---|---|
| - | 69,0% | 76,2% | 76,9% |
Volebná účasť pri komunálnych voľbách[8] upraviť
| 2006 | 2010 | 2014 | 2018 | 2022 |
|---|---|---|---|---|
| 63,6% | 70,0% | 67,4% | 51,3% | 60,2% |
Starostovia upraviť
- 2006 - 2014: Jozef Pršo
- od 2014: Róbert Štrbák
Šport upraviť
Športové kluby upraviť
- TJ Priehrada Nitrianske Rudno – Futbalový klub je najstarším športovým klubom v obci s najširšou členskou základňou.
- ŠK Crossteam Nitrianske Rudno – Športový klub sa stará o podporu a rozvoj motocyklového športu. Každoročne organizujú preteky o pohár starostu obce v areáli Kaňová.
- KST Nitrianske Rudno
Športové areály upraviť
V obci sa nachádzajú 2 multifunkčné ihriská. Jedno multifunkčné ihrisko stojí v areáli Základnej školy Nitrianske Rudno, ktoré je širokej verejnosti prístupne v akýkoľvek čas, okrem času školskej výuky. Druhé multifunkčné ihrisko stojí v areáli Campingu Nitrianske Rudno, kde je však nutné si za poplatok rezervovať termín. K dispozícii je aj ihrisko na plážový volejbal. Okrem iného sa tu nachádza aj motokrosový areál - Kaňová. V letnom období miesta priehrada premieňa na najväčšie športovisko v okolí. Okrem kúpania sa využíva aj na rôzne vodné športy, napríklad jachting, surfing či plavbu na vodných bicykloch a člnoch.
Športové udalosti upraviť
- RudnoCup – športová udalosť, ktorá sa zvyčajne koná na konci apríla, alebo na začiatku mája. Centrom diania sú preteky rýchlostnej kanoistiky, ktoré sa tu konajú už 7 rokov.
- Beh na Rokoš – sa organizuje každoročne 1. mája.
Doprava upraviť
Cestné komunikácie upraviť
Obec leží na cestnej komunikácii II/574 v smere na juh na Diviacku Novú Ves a Majer (Nitrianske Sučany), kde sa napája na cestu I/9 a v smere na sever na Valaskú Belú. V obci sa nachádza aj križovatka ciest II/574 a III/1774 smerom na Šútovce a Bojnice.
Verejná doprava upraviť
V obci sa v súčasnosti nachádzajú 4 autobusové zastávky:
- Nitrianske Rudno, priehrada
- Nitrianske Rudno, rázcestie
- Nitrianske Rudno, ZŠ
- Nitrianske Rudno, dolný koniec
Autobusy prevádzkovateľa SAD Prievidza poskytuje pravidelné spoje do samotnej Prievidze, Novák, Sebedražia, Zemianských Kostolian, Valaskej Belej, Nevidzian, Čavoja, Temeša, Seče, Rudnianskej Lehoty a iných miest okresu Prievidza
Rekreácia upraviť
Národná prírodná rezervácia Rokoš upraviť
- Rokoš je druhý najvyšší vrch Nitrických vrchov, geomorfologického podcelku Strážovských vrchov.
- Na vrchol sa dá dostať priamo z obce, ale aj z okolitých dedín ako z Ješkovej Vsi, Diviackej Novej Vsi, ale aj z Uhrovského Podhradia či Uhrovca.
Košútová skala upraviť
- Pekný pohľad na obec aj vodnú nádrž sa naskytá z brala Košútova skala, známej tiež pod menom Čierny Kotol, s nadmorskou výškou 840 m n. m.
- Prístupnosť na skalu je nenáročná.
- V skale sa nachádza jaskyňa s dĺžkou približne 10 m, pri ktorej nájdete praktickú informačnú tabuľu.
Vodná nádrž Nitrianske Rudno upraviť
- K hlavným atraktivitám obce patrí rovnomenná vodná nádrž, ktorá sa v čase letnej sezóny teší medzi rekreantami veľkej obľube.
- V okolí priehrady sa nachádza aj náučný chodník s dĺžkou 1,3 km, pri ktorom sa nachádzajú informačne tabule, vďaka ktorým sa dozviete rôzne zaujímavosti o prírodných rezerváciách Rokoš a Temešská skala, dejinách obce, tunajšom vodstve a podnebí, ako aj o samotnej nádrži.
Okrasný park upraviť
- V rokoch 2007 – 2008 bol park vybudovaný v centre obce.
- Disponuje lavičkami, fontánou, ale aj preliezkami pre deti.
Školstvo upraviť
V súčasnosti v obci pôsobí materská škola aj základná škola.
Materská škola upraviť
- V roku 1989 bola materná škola uvedená do používania.[9] Disponovala 3 triedami a jedným oddelením detských jaslí.
- Materská škola prešla viacerými etapami.
- Zaoberala sa športom, neskôr environmentálnou výchovou a dnes sa k tomu pridal zdravý životný štýl, dopravná výchova, práca s interaktívnou tabuľou a upevňovanie ľudových tradícií v obci.
- Zapojili sa do medzinárodného environmentálneho programu Zelená škola, dopravného projektu Bezpečná škola a projektu Zdravá škola.
- Budova maternej školy prešla mnohými zmenami a modernizáciou. V súčasnosti ide o štvortriednu materskú školu s viac ako 80 deťmi.
Základná škola upraviť
- Budova dnešnej základnej školy bola postavená v roku 1961.
- Pri budove školy bola v roku 1986 postavená telocvičňa.
- V rokoch 2008 – 2011 bola základná škola zmodernizovaná.
- Od roku 2014 až doteraz ju mimovládna nezávislá organizácia INEKO zaraďuje medzi 10 najlepších škôl v celom Trenčianskom kraji.[10]
- Základná škola Nitrianske Rudno patrí na základe výsledkov športových, umeleckých a vedomostných súťaží, ako aj na základe celoslovenských testovaní dlhodobo medzi najúspešnejšie školy Prievidzkého okresu.
- V súčasnosti školu navštevuje približne 400 žiakov. Škola disponuje počítačovými triedami, modernou školskou jedálňou a školským klubom detí.
Dejiny školstva upraviť
História miestneho školstva však siaha oveľa ďalej. Ako sa spomína v prvej školskej kronike, prvá rímsko-katolícka škola bola založená asi v roku 1828 vo vtedajšom farskom dvore a pozostávala z jednej izby, ktorá bola súčasne učiteľským bytom, kuchyňou i triedou. Školský rok začínal, keď napadol prvý sneh a končil, keď začali jarné práce na poli. V roku 1883 vznikla v obci Štátna ovocinárska škôlka, ktorej zakladateľom bol Dr. Eugen Sporzon, poslanec uhorského snemu. V roku 1903 presťahovali škôlku do Prievidze a bola základom pre výskumný ovocinársky ústav v Bojniciach.
Osobnosti upraviť
František (Fraňo) Madva upraviť
Rímskokatolícky kňaz , ktorý tu pôsobil v rokoch 1822 – 1850. Bol kňazom (pôsobil tu od roku 1825), národným buditeľom, venoval sa botanike, zbieraniu a výskumu liečivých rastlín, a tým sa stal významným a vyhľadávaným ľudovým liečiteľom. V roku 1850 odišiel na odpočinok do Nitrianských Sučian, kde 20. augusta 1852 vo veku 65 rokov skonal. Za jeho aktivity mu pri príležitosti 100. výročia vymenovania za farára, vďační obyvatelia obce v spolupráci s Maticou slovenskou, odhalili pri miestnom rímskokatolíckom kostole pamätník. Nie je to však jeho jediná pamiatka. Jeho meno nesie aj chrámový zbor v Nitrianskom Rudne, ktorý svojou prítomnosťou obohacuje kultúrne podujatia po celom Slovensku.
Dušan Blaškovič upraviť
Časť detstva tu prežil aj herec SND, ktorého otec v medzivojnovom období pôsobil v Nitrianskom Rudne ako notár.
Denis Myšák upraviť
Najmladšou osobnosťou pochádzajúcou z tejto obce je mladý úspešný športovec a reprezentant Slovenska v rýchlostnej kanoistike. Hoci sa narodil len v roku 1995, v roku 2015 už stihol získať na MS v Miláne zlatú medailu v K4 na 1000 m v zložení Denis Myšák, Erik Vlček, Juraj Tarr, Tibor Linka. O rok neskôr na ME v Moskve štvorkajak v rovnakom zložení opäť triumfoval na 1000 m a bol druhý na neolympijskej 500 m trati. Popri titule majstra sveta dosiahol najvýraznejší úspech ziskom striebornej olympijskej medaily z Ria v roku 2016 a bronzovej olympijskej medaily z Tokia v roku 2021.
Symboly obce upraviť
Erb obce upraviť
- Za erb Nitrianskeho Rudna bol navrhnutý modrý štít, v ktorého:
- hornej polovici štítu zo zelenej pažite vyčnievajú tri kopce. Z dvoch krajných kopcov vyrastá 1 - 1 zelený košatý strom, stredný kopec preskakuje zlatý jeleň.
- dolnej polovici je na zelenej pažiti zlatý snop, čerieslo a lameš.
Vlajka obce upraviť
- Vlajka obce pozostáva zo šiestich pruhov vo farbách modrej, žltej, zelenej, modrej, bielej a zelenej. Vlajka je ukončená tromi cípmi.
Symboly obce sú zapísané v Heraldickom registri Slovenskej republiky[11][12].
Referencie upraviť
- ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
- ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
- ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
- ↑ Geologická mapa SR [online]. apl.geology.sk, [cit. 2022-06-05]. Dostupné online.
- ↑ Farský kostol sv. Andreja Svorada a Benedikta [online]. dokostola.sk, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online.
- ↑ volby.statistics.sk [online]. volby.statistics.sk, [cit. 2024-03-25]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Nitrianske Rudno - Výsledky parlamentných volieb 2023 [online]. volby.sme.sk, [cit. 2023-10-16]. Dostupné online.
- ↑ A.S, Petit Press. Nitrianske Rudno - Výsledky komunálnych volieb 2022 - Voľby SME [online]. volby.sme.sk, [cit. 2023-10-16]. Dostupné online.
- ↑ História MŠ :: VITAJTE [online]. msnrudno.webnode.sk, [cit. 2022-02-23]. Dostupné online.
- ↑ Základná škola, Školská 492/15, Nitrianske Rudno : O škole [online]. zsnrudno.edupage.org, [cit. 2022-02-22]. Dostupné online.
- ↑ Prehľad obcí SR, ktoré majú schválené a zaregistrované erby v Heraldickom registri SR k 1. júlu 2006 [DOC online] (937 kB).
- ↑ Oficiálna web stránka obce Nitrianske Rudno: „Symboly obce“.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Nitrianske Rudno (obec)
