Norbert Elias (* 22. jún 1897, Vroclav, Poľsko – † 1. august 1990, Amsterdam, Holandsko) bol nemecký sociológ židovského pôvodu, ktorého hlavná práca O civilizačnom procese (Über den Prozeß der Zivilisation) sa sústredila na vzťah medzi mocou a správaním.

Norbert Elias
nemecký sociológ
Norbert Elias
Narodenie22. jún 1897
Vroclav, Poľsko
Úmrtie1. august 1990 (93 rokov)
Amsterdam, Holandsko
Odkazy
CommonsSpolupracuj na Commons Norbert Elias

Celé Eliasove vedecké pôsobenie sa zaoberá snahou pochopiť dlhodobé procesy sociálneho vývoja. Výnimočnosť Eliasových štúdií okrem iného spočíva aj v dokonale detailnej empirickej analýze.

Detstvo a štúdium upraviť

 
Pamätná tabuľa Norberta Eliasa vo Vroclavi v Poľsku.

Norbert Elias sa narodil v židovskej, po nemecky hovoriacej rodine obchodníka a továrnika Hermanna Eliasa. Jeho otec bol rozhodnutý dopriať svojmu synovi univerzitné vzdelanie, ktoré si sám v mladosti nemohol dovoliť. Norbert preto navštevoval renomované pruské Jahannesovo gymnázium, kde sa zoznámil s klasickou nemeckou a antickou literatúrou. 8. mája 1915 zmaturoval a bol rozhodnutý pokračovať v štúdiách germanistiky a filozofie na vroclavskej univerzite. Na jeseň 1915 ale rovnako ako celý jeho ročník narukoval a odišiel na front. Počas vojny ako telegrafista prešiel okrem iného bitkou na Somme. Následkom vojnových útrap sa psychicky zrútil a vrátil do Vroclavu, kde doslúžil v sanitárnej službe.

V roku 1918 začal znova študovať na univerzite filozofiu a na otcove želanie aj medicínu. Aj keď v medicíne dokončil iba preklinickú časť štúdia, dala mu dôležité základy znalostí prírodných vied a kritický prístup k poznaniu. Časť roku 1919 strávil na univerzite v Heidelbergu, kde sa zoznámil s Karlom Jaspersom a jeho prostredníctvom aj s dielom Maxa Webera, a časť roku 1920 vo Freiburgu. Tu okrem iného študoval aj u Husserla.

V júni 1922 zložil rigoróznu skúšku z psychológie, filozofie, dejín umenia a chémie, ale ďalší rok sa musel vplyvom hospodárskej krízy živiť prácou v továrni na drobný železiarsky tovar. Až v roku 1924 dostal možnosť nastúpiť na univerzitu v Heidelbergu študovať sociológiu. Eliasa sem zrejme prilákala tunajšia klíma, ktorá vznikla pôsobením, aj keď krátkodobým, Maxa Webera. Odbor sociológia tu bol vedený jeho menej slávnym bratom Alfredom, u ktorého začal Elias študovať. V meste žila aj vdova po Weberovi, ktorá sa snažila uchovať jeho odkaz a ktorej salón, kde sa schádzala intelektuálna elita mesta, Elias navštevoval. V Heidelbergu sa zoznámil s Karlom Mannheimom, ktorý mu v roku 1928 ponúkol pozíciu svojho asistenta na univerzite vo Frankfurte, kde mal nastúpiť ako docent.

Eliasova habilitačná práca, na ktorej vo Frankfurte pracoval v rokoch 19301933 sa už venovala problematike, ktorá bola pre neho typická. Jej názov bol Der höfische Mensch: Ein Beitrag zur Soziologie des Hofes, der Höfischen Gesellschaft und das absoluten Königtums a zaoberala sa skúmaním dvorskej absolutistickej spoločnosti Francúzska 17. a 18. storočia. Získanie docentúry v roku 1933 prerušil Hitlerov nástup k moci. Z univerzity museli odísť všetci Židia, medzi nimi aj Elias.

Exil upraviť

Po počiatočnom tápaní odišiel Elias do Paríža, predovšetkým s ohľadom na svoju znalosť francúzskeho jazyka. Nebola to však šťastná voľba. V Paríži nemal veľa známych, nemal ani možnosť získať akademické povolanie. Pokusil sa teda podnikať (založil továreň na výrobu detských hračiek), ale počas niekoľkých mesiacov prišiel o všetky prostriedky. Na naliehanie priteľov teda v roku 1935 odišiel do Londýna.

V Londýne sa jeho vyhliadky nezlepšili. Sociológia v tom čase nebola na britských ostrovoch ešte etablovaná a Elias navyše nevedel po anglicky, preto sa mu nepodarilo získať vhodné povolanie. Dostal nízke štipendium a to mu umožnilo ďalšie tri roky prakticky stráviť v čitárni Britského múzea, kde vznikol jeho dvojzväzkový spis O civilizačnom procese (orig. Über den Prozeß der Zivilisation). Kniha vyšla po značných problémoch (a financovaná Eliasovým otcom) vo Švajčiarsku v roku 1939. Práve začínala vojna, preto sa jej nedostalo takej pozornosti odbornej verejnosti, akú by si zasluhovala. Svojim spôsobom šlo o prácu veľmi originálnu, nezapadajúcu do žiadnej sociologickej školy a to mohol byť ďalší dôvod jej zapadnutia.

V roku 1941 konečne získal stálu prácu v oddelení pre výchovu dospelých na University of London, kde zostal až do roku 1954. Nestrácal kontakt s akademickým prostredím a príležitostne prednášal na London School of Economics, Bedford College na University of London, respektíve univerzite v Kingston upon Hull. Publikoval krátke štúdie a články. V roku 1954 Eliasi konečne ponúkli post docenta na univerzite v Leicestere, ktorý prijal. Pod vedením Eliasa a Ilyi Neustata tu vzniklo nové pracovisko sociológie, ktoré onedlho patrilo k najvýznamnejším v Británii.

Prelom upraviť

Napriek tomu, že sa stal v relatívne pokročilom veku konečne docentom, neznamenalo toto povýšenie obrat. Elias ako spisovateľ nebol v Británii známy, kniha O civilizačnom procese ešte stále nebola preložená do angličtiny (čiastočne Eliasovou vinou, pretože niekoľko pokusov o preklad neschválil). To bolo zdrojom frustrácií, ku ktorým sa pripojilo aj prehliadanie danej situácie zo strany mladších kolegov v sociológii 60. a 70. rokov, kedy sa orientácia na procesy prebiehajúce v minulosti považovala za okrajovú záležitosť. Ďalšou oblasťou Eliasovho záujmu v tom čase sa stala sociológia športu (Quest for Excitement: Sport and Leisure in the Civilizing Process spolu s Ericom Dunningom) a tiež otázka sociálnej nerovnosti v spoločnosti (The Established and the Outsiders, v roku 1965 spolu s Johnom L. Scotsonom).

V roku 1964 bol penzionovaný a odišiel na dva roky do Ghany, kde prijal post profesora na univerzite v Akkre. V rokoch 1964 – 1976 hosťoval na rôznych európskych univerzitách, od roku 1975 žil natrvalo v Holandsku.

Prelomovým pre Eliasa bola až rok 1976, kedy vyšlo tretie, paperbackové vydanie jeho práce O civilizačnom procese. Kniha mala úspech, Elias získal celý rad ocenení, titul emeritného profesora univerzity vo Frankfurte a penziu. Aj v tomto pokročilom veku zostal vedecky činný. Venoval sa problematike vývoja vedeckého poznania a riadenia. Výsledkom tejto štúdie boli knihy Engagement und Distanzierung a Über die Zeit.

Venoval sa aj písaniu poézie. V roku 1989 vyšla zbierka jeho básní a básnických prekladov Los der Menschen.

Svoj život, ktorý celý zasvätil práci, zakončil vo veku 93 rokov v Amsterdame. Nikdy sa neoženil a tiež sa nikdy politicky neangažoval.

Eliasova písomná pozostalosť je uložená v Nemeckom literárnom archíve v Marbachu nad Neckarom. Na šírenie a vydávanie jeho diel dohliada Nadácia Norberta Eliasa so sídlom v Amsterdame. Jeho dielo vzbudilo ohlas hlavne v Nemecku a Holandsku, v Anglicku už menej a bez ohlasu je zatiaľ v USA.

Dielo (výber) upraviť

  • Über den Prozess der Zivilisation 1939
  • The Established and the Outsiders (1965), see Winston Parva
  • Die höfische Gesellschaft 1969
  • Was ist Soziologie? 1970
  • Scientific Establishments and Hierarchies (ed. with others) 1982
  • Über die Einsamkeit der Sterbenden in unseren Tagen 1982
  • Engagement und Distanzierung 1983
  • Über die Zeit 1984
  • Quest for Excitement (spolu s E. Dunningom) 1986
  • Humana Conditio: Beobachtungen zur Entwicklung der Menschheit am 40. Jahrestag eines Kriegsendes 1985
  • Die Gesellschaft der Individuen 1987
  • Los der Menschen 1987
  • Studien über die Deutschen 1989
  • The Symbol Theory 1991
  • Über sich selbst 1990
  • Mozart: zur Soziologie eines Genies 1991
  • The Norbert Elias Reader. A Biographical Selection (ed. J.Goudsblom/S.Mennell) 1998
  • On Civilization, Power, and Knowledge. Selected Writings (ed. and with an introduction by S.Mennell/J. Goudsblom) 1998
  • Watteaus Pilgerfahrt zur Insel der Liebe 1998

Referencie upraviť

  • Šubrt, J. (1996): Civilizační teorie Norberta Eliase, Praha.
  • Korte, H. (1993): Blicke auf ein langes Leben - Norbert Elian und die Zivizationtheorie. Wien.
  • Mennell, S. (1992): Norbert Eliaas. An Introduction. Blackwell, Oxford.

Externé odkazy upraviť