Wikipédia

Nová Bošáca

obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom

Nová Bošáca je obec na Slovensku v okrese Nové Mesto nad Váhom.

Nová Bošáca
obec
Pohľad na centrum obce
Znak
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Trenčiansky kraj
Okres Nové Mesto nad Váhom
Región Považie
Nadmorská výška 306 (centrum obce) m n. m.
Súradnice 48°52′43″S 17°47′45″V / 48,8786°S 17,7957°V / 48.8786; 17.7957
Rozloha 33,44 km² (3 344 ha) [1]
Obyvateľstvo 1 015 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 30,35 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1950
Starosta Ján Žucha[3] (HLAS-SD)
PSČ 913 08
ŠÚJ 506303
EČV (do r. 2022) NM
Tel. predvoľba +421-32
Adresa obecného
úradu 		Nová Bošáca 79, 913 08
Telefón 032/7780 156
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Nová Bošáca
Webová stránka: novabosaca.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Rozhľadňa na vrchu Veľký Lopeník na ktorý vedie z obce turistický chodník
Mapa 1 – Poloha obce Nová Bošáca v rámci Slovenska
Obrázok 1 – Pohľad na obec Nová Bošáca
Klimadiagram obce Nová Bošáca za obdobie 1961 – 2000

Polohopis upraviť

Kataster obce sa rozprestiera v strednom pásme Bielych Karpát približne 15 km severozápadne od Nového Mesta nad Váhom. Asi 3 km od centra obce sa nachádza štátna hranica s Českom. Na severozápade hraničí s moravskými obcami: Březová, Lopeník a Vyškovec. Na východe susedí s obcami: Chocholná-Velčice, Haluzice a Bošáca. Na južnej strane s chotárom obce Zemianske Podhradie a na západe obec uzatvára hranica chotára Moravské Lieskové.

Obec Nová Bošáca sa nachádza v regióne NUTS 2 Západné Slovensko, v regióne NUTS 3 Trenčiansky samosprávny kraj. Vzhľadom na okresy SR leží Nová Bošáca v severovýchodnej časti okresu Nové Mesto nad Váhom, v ktorom zdieľa spoločnú okresnú hranicu s okresom Trenčín (Mapa 1). V kontexte vymedzenia špecifických regionálnych jednotiek definovaných na základe denných väzieb obyvateľstva voči danému regiónu nazývaných aj ako funkčné mestské regióny (ďalej len FMR[4]), sa skúmané územie nachádza vo FMR Nové Mesto nad Váhom. Skúmané územie je zo severu ohraničené štátnou hranicou s Českom a z juhu obcou Zemianske Podhradie, pričom je dôležité poznamenať, že práve neďaleká štátna hranica, ktorá bola v rokoch 1001 až 2000 n.l. jednou  z najstabilnejších v strednej  Európe [5] , predstavovala limitujúci faktor rozvoja, keďže išlo a pohraničné pásmo – confinium[6]. Ohraničenie skúmaného územia tvoria z východu a západu  stredne vysoké antiklinály flyšových Bielych Karpát oddelené Bošáckou dolinou, determinujúce heterogénnu nadmorskú výšku v rozmedzí od 292 m n. m. na nive vodného toku Bošáčka do 911 m n. m. v najvyššom bode Veľkého Lopeníka, čo predstavuje hypsometrický rozdiel približne 619 m na 5,4 km (Mapa 1, 2).

Matematická poloha vyjadruje miesto na Zemi prostredníctvom súradnicového systému, pričom v Novej Bošáci sa najsevernejší bod nachádza v v mieste Veľkého Lopeníka s geografickými súradnicami 48°55’39,21“ severnej geografickej šírky (ďalej len s.g.š.) a 17°49‘9“ severnej geografickej dĺžky (ďalej len s.g.d.), pričom najjužnejší bod je zhodný s najnižším bodom v k.ú. Nová Bošáca so súradnicami 48°52‘12,22“ s.g.š. a 17°48‘13,44“ s.g.d.. Rozloha k.ú. Nová Bošáca je v súčasnosti približne 33,44 km² čo predstavuje až 46,76 % rozlohy celej Bošáckej doliny[7].

Vzhľadom na platnú regionalizáciu cestovného ruchu Slovenska sa územie Novej Bošáce nachádza v Strednopovažskom regióne, ktorý patrí medzi regióny s prevažne národným významom[8]. Poloha voči významným sídelno – hospodárskym centrám je relatívne negatívna, reprezentovaná komplikovanou cestnou dostupnosťou voči významnej diaľnici D1 a o niečo bližšej železničnej trati Bratislava – Žilina (na ktorú nadväzuje žel. trať Žilina – Košice), pričom obe patria do siete TEN-T s celoeurópskym významom. Netreba však opomenúť ani vzdušnou vzdialenosťou 29,91 km vzdialené letisko Piešťany so štatútom medzinárodného letiska[6].

Poloha skúmaného územia je vzhľadom na vypracovanú koncepciu územného rozvoja Slovenska 2001 pomerne nepriaznivá, keďže ako jediná z obcí Bošáckej doliny (Bošáca, Zemianske Podhradie, Haluzice, Trenčianske Bohuslavice) neleží v okrajovom pásme trenčianskeho ťažiska osídlenia prvej úrovne a na považskej rozvojovej osi 1. stupňa[9].

Cestná vzdialenosť a časová dostupnosť z obce Nová Bošáca do vybraných sídelno–hospodárskych centier
Nové Mesto nad Váhom Trenčín Bratislava Brno (Česko)
Nová Bošáca 18,1 km (22min.)[10] 31 km (34min.)[11] 120 km (80min.) [12] 117 km (106min.)[13]
 
Obrázok 2 – Pohľad na Bošácku dolinu z vrchu Veľký Lopeník

Prírodné podmienky upraviť

Geologická stavba upraviť

 
Obrázok 3 – Landrovská skala v k.ú. Nová Bošáca

Geologická stavba územia Novej Bošáce je reprezentovaná majoritne flyšom, ktorý je spestrený okrajovo zasahujúcim bradlovým pásmom v podobe separovaných bradlových tvrdošov, ale nájdeme tu i mezozoické horniny zo staršej jury. Bradlové pásmo je na území obce zastúpené jurskými vápencami, vápnitými pieskovcami a ílovcami[14], ktoré môžeme nájsť najmä na Landrovskej skale (Obrázok 3). Z pomedzi mezozoických hornín tu môžeme nájsť napríklad tmavosivé až čierne ílovité vápence a vápnité ílovce[14]. Flyšové pásmo je tu reprezentované magurským flyšom so striedajúcimi sa vrstvami pieskovcov a ílovcov[15], ktoré sú jedným z determinantov veľkého výskytu prameňov a kyselok v k.ú. obce Nová Bošáca. 

Hlavné geologické jednotky zasahujúce na územie Novej Bošáce sú Flyšové pásmo a Bradlové pásmo, pričom každá z nich má isté špecifiká odzrkadľujúce sa na skúmanom území. Flyšové pásmo zaberajúce väčšinu skúmaného územia je chudobné na nerastné suroviny, má veľký špecifický odtok a pôdy sú prevažne málo úrodné[16]. Špecifikom flyšového pásma sú i zosuvy, pričom k.ú.  Novej Bošáce môžeme z tohto hľadiska hodnotiť negatívne vzhľadom na ich veľký výskyt[14]. Bradlové pásmo a jeho výskyt v k.ú. Nová Bošáca je limitovaný takmer výlučne na lokalitu Kameničné a blízke okolie (juhozápadna časť k.ú.), pričom jedným unikátov je Landrovská skala i neďaleká Landrovská jaskyňa (Obrázok 4). Landrovská jaskyňa je (v k.ú. Zemianske Podhradie) s dĺžkou 275 m druhou najdlhšou jaskyňou bradlového pásma[17] a zároveň jedným z významných zimovísk netopierov v Bielych Karpatoch[18].

Geomorfologické pomery upraviť

Nová Bošáca sa z hľadiska geomorfologického členenia[19] nachádza v subprovincii Vonkajšie Západné Karpaty, v geomorfologickom celku Biele Karpaty (Tabuľka 2). Biele Karpaty sa na území Novej Bošáce členia na Lopenícku hornatinu a Beštiny (Mapa 5), pričom okrajovo sem zasahujú aj Bošácke bradlá. Bošácka dolina je na území obce modelovaná predovšetkým vodnými tokmi, Predpolomský a Brezovský potok (český názov pre Bošáčku, ktorý sa tu udomácnil) z ktorých dostáva vodný tok Bošáčka charakter mocnejšieho vodné toku.

Tabuľka 2 – Geomorfologické členenie k.ú. Nová Bošáca
sústava podsústava provincia subprovincia oblasť celok podcelok
Alpsko- himalájska Karpaty Západné Karpaty Vonkajšie západné Karpaty Slovensko-moravské Karpaty Biele Karpaty Lopenícka hornatina, Beštiny, Bošácke bradlá

[19]

Z geomorfologického hľadiska sa územie Novej Bošáce vyznačuje veľkou rozmanitosťou. Dominantný monotvárny flyš je spestrený úzkou prielomovou dolinou a výskytom bradlových tvrdošov ako je napr. Landrovská skala (Obrázok 3). Na reliéf k.ú. Nová Bošáca vplývajú exogénne geodynamické javy  ako výmoľová,  plošná a ronová erózia pôdy, bočná erózia vodných tokov, ako aj akumulačnej činnosti a tvorba proluviálnych kužeľov v pätách svahov[20]. Z hľadiska typov reliéfu možno na skúmanom území delimitovať reliéf: vrchovinový stredne a silno členitý zaberajúci nízko položený záver Bošáckej doliny a reliéf vrchovinový veľmi silne členitý, ktorý zaberá Lopenícku hornatinu a celú severovýchodnú časť k.ú. Nová Bošáca (Mapa 6). Charakter reliéfu zobrazujú obrázky 5 a 6, ktorých cieľom je poukázať práve na heterogénny charakter reliéfu prostredníctvom dvoch výškových profilov v smere sever-juh a západ-východ s ťažiskom v odhadovanom geometrickom strede k.ú. Nová Bošáca.

Orientáciu reliéfu voči svetovým stranám je na území Novej Bošáce možné kategorizovať na dve skupiny, pričom prvá zastúpená južne až západne orientovanými teplými svahmi sa nachádza predovšetkým v najvyšších polohách antiklinál ohraničujúcich Bošácku dolinu, čo je jeden z determinantov výskytu xerotermnej flóry v týchto lokalitách (Obrázok 7). Druhou skupinou sú chladné severne, až východne orientované lokality vyskytujúce sa v najnižších polohách, čo zapríčiňuje úzky dolinový charakter reliéfu[21]. Reliéf analyzovaného územia sám o sebe skrýva viacero unikátnych prvkov ako sú výmole, náplavové kužele, prameniská, ale i antropogénne prvky reliéfu ako napr. agrárne terasy a valy a iné[16]. Abstrahujúc od unikátnych prvkov reliéfu je možné reliéf k.ú. Nová Bošáca označiť za hladko modelovaný čo, má pozitívny vplyv na využitie zeme a charakter osídlenia územia.

Klimatické pomery upraviť

Z klimageografického hľadiska predstavuje k.ú. Nová Bošáca veľmi heterogénnu oblasť. Na relatívne malom území sa vystriedajú mierne teplá a chladná klimatická oblasť a to od juhovýchodu po severozápad (Mapa 7). Väčšinu skúmaného územia zaberá mierne teplý okrsok, vlhký, vrchovinový patriaci do mierne teplej oblasti s 50 a menej letnými dňami za rok, s maximálnou teplotou vzduchu menej ako 25°C a priemernými januárovými teplotami do – 4°C, priemernou ročnou hodnotou klimatického zavlaženia (ďalej len KZ) do 200 mm a relatívnym trvaním slnečného svitu (ďalej len SV) do 1 150 kWh.m−2; nasleduje mierne chladný okrsok, patriaci do chladnej oblasti, zaberajúci Lopenícku vrchovinu s maximálnymi júlovými teplotami vzduchu menej ako 16°C a priemernými januárovými teplotami do – 5°C, KZ do 400 mm a SV do 1100 kWh.m−2 [22]. Priemerný mesačný úhrn zrážok je dlhodobo relatívne rovnomerne rozložený čo determinuje dobré podmienky pre poľnohospodárstvo ale pri rešpektovaní iných fyzickogeografických faktorov (Tabuľka 2).

Tabuľka 2
Priemerný úhrn zrážok počas jednotlivých mesiacov v rokoch 1961 až 1999 v k.ú. Nová Bošáca (mm)
Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. ∑
1961 – 1999 52 50 46 57 74 79 75 68 63 58 65 63 750

[23] upravené autorom

Z hľadiska priemerných ročných teplôt ovzdušia (ďalej len PRT)  je možné na skúmanom území delimitovať tri hlavné oblasti a to najteplejšiu s PRT 7 – 8°C zaberajúcu juh až juhovýchod; oblasť s PRT 6 – 7°C zaberajúcu myslený pás v smere západ-východ a oblasť s PRT 4 – 6°C, ktorá sa nachádza v Lopeníckej hornatine. Bodová reprezentácia priemernej teploty vzduchu je vyjadrená v Tabuľke 3, pričom meranie prebiehalo v nadmorskej výške 306 m n. m. Celkovo je však potrebné kalkulovať s globálnym otepľovaním a teda pravdepodobným posunom teplôt v súčasnosti o 1 až 2°C[24]. Ďalším významným prvkom klímy je úhrn zrážok, ktorý dokumentuje Mapa 9 z ktorej je zreteľný práve bariérový charakter Bielych Karpát vďaka ktorému má obec dostatok zrážok relatívne rovnomerne rozdelených počas roka (Tabuľka 2).

Tabuľka 3
Priemerná teplota vzduchu nameraná na stanici v Novej Bošáci v období 1961 – 1970
Mesiac I. II. III. IV. V. VI. VII. VIII. IX. X. XI. XII. priemer
Teplota °C -2,8 -1,5 3,7 7,9 13 16,1 17,2 16,5 13,1 9,3 3,1 -1 7,8
 
Oblaky kumulus nad Veľkým Lopeníkom (Nová Bošáca)

[23]

Hydrologické pomery upraviť

Hydrosféra v Novej Bošáci je veľmi bohatá a to ako z hľadiska povrchových vodných tokov tak i z hľadiska výskytu prameňov[25]. Medzi vodné toky na skúmanom území patria ekostabilizačne významná Bošáčka (Obrázok 9), Predpolomský potok (Obrázok 10) ale i množstvo menších vodných tokov, stružiek či potokov[23], ktorých kvantitu najpodrobnejšie zobrazuje Obrázok 11. Zaujímavá je i uzavretosť jednotlivých povodí vzhľadom na k.ú. (Mapa 10). Bošáčka, ktorá pramení pod Veľkým Lopeníkom (z českej strany) má celkovú dĺžku 22,01 km z toho na území Novej Bošáce 5 až 6 km a odvodňuje povodie o rozlohe 177,54 km²[26]. Z pohľadu Graveliusovho členenia rádov toku je vodný tok Bošáčka tokom 3. rádu, Predpolomský potok tokom 4. rádu a neďaleký Váh je tokom 2. rádu s významnou hydrologickou a ekostabilizačnou funkciou. 

Pramene a kyselky upraviť

 
Prameň v Španej doline (TE -37)
 
Kambizem v k.ú. Nová Bošáca

Podpovrchová voda má bohatý výskyt v k.ú. Nová Bošáca a predovšetkým v minulosti predstavovala významný lokalizačný faktor rozrastajúcich sa kopaníc. Treba však spomenúť, že je to práve horninové podložie, ktoré determinuje výskyt síce veľkého množstva prameňov, ale s malou výdatnosťou, ktoré v lete často vysychajú[16], takýto charakter do značnej miery koreluje s potrebami kopaničiarskeho osídlenia, ale v kontexte súčasných potrieb obyvateľstva sa začína postupný prechod na využívanie verejného vodovodu, ktorý z obcí Bošáckej doliny absentuje k 1.1.2016 už len v Novej Bošáci. Na území obce sa nachádzajú 3 oficiálne minerálne pramene, TE-35, TE-36 (Obrázok 13) , TE-37 z ktorých najviac využívaným je práve Prameň v Španej doline (TE-37) a to nielen miestnym obyvateľstvom. Okrem týchto oficiálne evidovaných prameňov[27] sa tu nachádza aj množstvo iných prameňov, kysielok a studní. Takéto množstvo viac ako 100 prameňov je priamym determinantom kopaničiarskeho osídlenia na tomto území.

Povodne upraviť

Ako je zrejmé z Obrázku 11 množstvo potokov, ktoré sú v k.ú. Nová Bošáca predurčujú vysoký špecifický odtok územia ktorý je charakteristickým prejavom flyšu[16]. Riziko povodní (Mapa 10) je v súčasnosti výrazne obmedzené v porovnaní s minulosťou a to najmä z dôvodu značného zalesňovania bývalých poľnohospodárskych pozemkov[28]. Samotná obec zažila 3 veľké povodne a to: 29.7.1972, 26.8.1972 a 6.7.1997 z ktorých každá spôsobila značné materiálne škody (poškodené/zničené: komunikácie, domy, poľnohospodárske objekty a zvieratá), ktorých zmiernenie a opravu spolufinancovalo viacero nadácii a organizácii, okrem iného i veľvyslanectvo Kórejskej republiky[23].

Pedologické pomery upraviť

Zloženie pôd v k.ú. Nová Bošáca je tak ako aj inde na svete determinované spolupôsobením všetkých fyzickogeografických sfér, pričom podľa Kupkovej[29] samotná pôda predstavuje kľúčový prvok životného prostredia a vzhľadom na jej úrodnosť predstavuje kľúčovú úlohu pre existenciu ľudstva. Úrodnosť pôd do istej miery odzrkadľuje obsah humusu v nich, pričom z tohto hľadiska môžeme považovať k.ú. Nová Bošáca, okrem nivy Bošáčky a Predpolomského potoka za málo úrodné (Mapa 11). Vzhľadom na členenie, ktoré spracoval Šály a kol.[30] môžeme na skúmanom území vzhľadom na zrnitosť pôdy (Mapa 12) nájsť pôdy hlinité málo skeletnaté, nasledujú pôdy ílovito – hlinité s ostrovčekovým výskytom. Piesčito – hlinité pôdy v okolí Veľkého Lopeníka (911 m n. m.) v podobe stredne skeletnatých pôd prechádzajú v najjseverovýchodnejšej časti v k.ú. Nová Bošáca do piesčitých stredne kamenitých pôd[31]. Najrozšírenejšie pôdne typy (Mapa 13) v k.ú. Nová Bošáca sú kambizeme (Obrázok 15), nasledujú rendziny (oblasť Kameničného vo väzbe na karbonátové horniny) a kambizeme kyslé (SV okraj k.ú.). Okrem spomenutých tu nájdeme i fluvizeme nachádzajúce sa na aluviálnych náplavoch Bošáčky, ale predovšetkým sú to rôzne podtypy kultizeme a antrozeme[32]. Jednou z efektívnych metód vyjadrenia celkovej hodnoty pôdy, či už ornej alebo inej je bonitovaná pôdno-ekologická jednotka (BPEJ), ktorá nám prostredníctvom kombinácie hlavných faktorov (klimatický región, pôdny typ a druh, zrnitosť, svahovitosť a expozícia, podiel skeletu) dokáže určiť približnú cenu pozemku respektíve k.ú. (Tabuľka 3), ale táto cena sa často líši od reálnej ceny pri kúpe či predaji a slúži predovšetkým pre účely stanovenia ceny pozemku s cieľom platiť dane z nehnuteľností[33].

Tabuľka 4 Cena trvalých trávnatých porastov a ornej pôdy vo vybraných regiónoch
Obec Cena ornej pôdy v €/m2 Cena TTP v €/m2
Nová Bošáca 0,2579 0,0421
Bošácka dolina 0,29932 0,07482

[33]

Flóra upraviť

 
Obrázok 16 – Chránené lúčne spoločenstvá v k.ú. Nová Bošáca
 
Obrázok 17 – Dubové xerotermné lesy v k.ú. Nová Bošáca

Flóra Bošáckej doliny predstavuje jedinečnú lokalitu v ktorej dochádza k prelínaniu sa viacerých typov flóry a to: Predkarpatskej – Preacarpaticum, Xerotermnej, Eupanónskej – Eupannonicum), Západobeskydskej – Beschidicum occidentale a flóry centrálnych Karpát – Eucarpaticum[34], čoho dôsledkom je ojedinelý výskyt xerotermnej flóry predovšetkým na južne exponovaných svahoch, kde sa vyskytujú vzácne rastliny ako napríklad: vstavač bledý (Orchis pallens), modruška pošvatá (Limodorum abortivum)[35], ako i relatívne nové floristické nálezy Mráza a kol.[36] akým je i kruštík neskorý (Epipactis albensis) a mnoho ďalších (Obrázok 16). Lesné porasty sú reprezentované hlavne bukom, hrabom, dubom, v lokalitách s výskytom vápencov sa vyskytujú borovicové porasty a ojedinele sa tu vyskytujú aj smrekové monokultúry. Potenciálna prirodzená vegetácia (Mapa14) je na skúmanom území zastúpená (zostupne podľa rozlohy) nasledovnými lesmi: karpatské dubovo-hrabové, podhorské bukové, jelšové, bukové a jedľovo-bukové, dubové a cérovo-dubové lesy[37], okrem ktorých sa tu ojedine vyskytujúna južne exponovaných teplých svahoch dubové xerotermné lesy (Obrázok 17).

Huby lesov a lúk upraviť

 
Obrázok 18 – Huby v k.ú. Nová Bošáca

Raj pre hubárov[23] je jedným z označení, ktoré dostalo územie Novej Bošáce od hubárov. Z jedlých húb (Obrázok 18) tu nájdeme jednu z prvých jarných húb májovku (Calocybe gambosa) rastúcu na lúkach, ale i verejnosti známe hríby ako hríb dubový (Boletus reticularus), kozák hrabový (Leecinum pseudoscabrum). Menej známou, ale v súčasnosti masívne propagovanou hubou s vynikajúcimi zdravotnými účinkami je hliva ustricová (Pleurotus ostreatus). Okrem jedlých húb sa tu nachádzajú aj jedovaté hríby ako: hríb satanský (Boletus satanas), muchotrávka tigrovaná (Amanita pantherina) a iné[23].

Fauna upraviť

 
Obrázok 20 – Líška hrdzavá (Vulpes vulpes) v k. ú. Nová Bošáca
 
Obrázok 19 – Slepúch lámavý (Anguis fragilis) v k.ú. Nová Bošáca

Fauna skúmaného územia sa vzhľadom na širšie okolie nevyznačuje špecifickým zastúpením druhov a medzi typických predstaviteľov živočíšnej ríše patria: srnec lesný (Capreolus capreolus) pozri obrázok 21, diviak lesný (Sus scrofa), slepúch lámavý (Anguis fragilis) zobrazený na obrázku 19, salamandra škvrnitá (Salamandra salamandra), líška hrdzavá (Vulpes vulpes) na obrázku 20, pričom špeciálnu pozornosť si zaslúži vtáctvo ktoré je tu veľmi heterogénne zastúpené, čo je spôsobené práve širokou biodiverzitou daného územia a patria sem druhy: Sovotvaré, Pinkovité, Lastovičkovité, Volavkovité, Kukučkovité, Vrabcovité, Vrabcotvaré, Bocianovité, Ďatlovité, Kačicovité, Jastrabotvaré, Holubotvaré, Bažantovité[34]. 

Životné prostredie a ochrana prírody upraviť

Ochrana prírody v podobe ochrany ekosystémov a iných zložiek životného prostredia[16] má významnú úlohu v Novej Bošáci. Skúmané územie sa nachádza vo veľkoplošnom chránenom území Biele Karpaty, ale negatívne vplyvy na životné prostredie je možné badať v podobe silného znečistenia ovzdušia (oxidom siričitým, oxidom dusíka a oxidom uhoľnatým), ktoré je v Trenčianskom kraji jedno z najvyšších na Slovensku[38]. Skúmané územie sa taktiež nachádza v chránenom území celoeurópskeho významu Holubyho kopanice, kde k.ú. Nová Bošáca zaberá podstatnú časť (Mapa 15) a cieľom ochrany tu sú viaceré biotopy a živočíšne druhy[39].

Napriek intenzívnemu využívaniu krajiny v k.ú. Nová Bošáca sa tu nachádzajú viaceré lokality s pomerne málo zmenenou krajinou a v zmysle zákona NR SR č. 287/94 Z.z. o maloplošných chránených územiach v znení neskorších predpisov sú predmetom ochrany. Medzi tieto územia patria lokality: Prírodná pamiatka Bestinné (1,29 ha), Prírodná pamiatka Blažejová (2,16 ha), Prírodná pamiatka Grúň (16 ha) a Prírodná pamiatka Močariny (3,02 ha), Prírodná pamiatka Lopeníček (0,25 ha) v ktorých sa chránia najmä xerotermné druhy rastlína (obrázok 22 a 23) v prípade predposlednej lokality je to aj živočíšstvo ako hraboš podzemný, dulovica väčšia a menšia[23].

Znečistenie životného prostredia upraviť

Čo sa týka zdrojov znečistenia pochádzajúcich resp. nachádzajúcich sa na skúmanom území sem patria: poľnohospodárske družstvo (ďalej len PD) Radvaň s.r.o., vznik nelegálnych skládok odpadu (obrázok 22), spaľovanie nelegálnych skládok, spaľovanie dreva vo väzba na dolinový charakter reliéfu a časté inverzie. Z pomedzi zdrojov znečistenia pochádzajúcich z blízkeho okolia sem patria PD Podolie (Čachtice), PD Bošáca, OBAL – Vogel & Noot a.s. (Nové Mesto nad Váhom), či Bkp Group (Uherské hradište), ale aj emisie vo väzba na dopravu a neďaleké Považie ktorým vedú dopravné trasy národného významu. Z hľadiska miery znečistenia je však celé k.ú. Nová Bošáca z pohľadu environmentálnej regionalizácie v regióne s nenarušeným prostredím[40].

 
Mapa 15 – Holubyho kopanice v k.ú. Nová Bošáca a blízkom okolí

Dejiny upraviť

Nová Bošáca bola až do roku 1950 súčasťou obce Bošáca a územie bolo známe ako bošácke kopanice.

Vznik kopaníc upraviť

Dejiny územia obce Nová Bošáca súvisia s históriou obce Bošáca. Jej chotár sa tiahol od Váhu až k moravskej hranici. Oficiálne najstaršia zmienka o obci Bošáca pochádza z r. 1380.[41] Bošáca vtedy patrila do Beckovského panstva. V dobe prvých písomných zmienok o obci Bošáca však ešte nemožno hovoriť o osídlenej časti, z ktorej neskôr vznikne Nová Bošáca.

Už začiatkom 17. storočia nedokázala pôda na rovine uživiť rýchlo sa rozrastajúcu populáciu. Obyvatelia boli preto nútení obrábať pôdu aj na vzdialenejších územiach. Nábehy na pobyt ďaleko od obce boli už v dávnejších dobách v dočasných a sezónnych sídlach pastierov a koscov lúk, ktorí nemohli denne dochádzať z domova na vzdialené pracoviská. Obrábanie pôdy dochádzkou zo vzdialenej obce bývalo nevýhodné. Držitelia pozemkov sa preto rozhodli na nich trvalo usadiť, a tak sa utvorili rozptýlené kopaničiarske sídla.[42] Zachované správy dosvedčujú, že základom tohto osídlenia na území Bošáce sa stali predovšetkým salaše. Ďalšie kopaničiarske osídlenie vznikalo aj okolo početných mlynov, z ktorých mnohé sa stavali pri horských potokoch, ďaleko od dediny. V neposlednej miere vytvárali rozptýlené osídlenie aj panské krčmy, stavané zemepánmi kvôli zisku pri cestných prechodoch na Moravu, osamelé domy panských hájnikov, sídla panskej čeľade pri salašoch a pod.[43]

Najstaršie písomné zmienky o území bošáckych kopaníc upraviť

Podľa správy z r. 1649 odvádzali bošácki poddaní od kopaničných zemí v tom čase všetkým zemepánom už 4 funty šafranu, čo naznačuje veľký rozsah kopaničnej pôdy aj jej predchádzajúci dlhodobejší rozvoj.

Štatúty správy beckovského panstva z r.1689 a 1692 spomínajú nadmerné vyrábanie kopaníc na území Bošáce. Sťažnosť Erdődyovcov z prvej polovice 18. storočia prezrádza, že poddaní z Bošáce vyrobili na okraji svojho chotára pri hraniciach Moravy veľa kopaničných polí a lúk a tieto z veľkej časti popredali poddaným susedných moravských dedín. Prechodom kopaníc na okraji bošáckeho chotára do držby moravských poddaných, ktorí sa na nich skoro aj usadzovali, sa skomplikovala aj sídlištná situácia v tejto časti slovensko-moravského pohraničia, ktorá sa stala podkladom mnohých územných sporov. K tejto situácii prišlo už pred poslednou tureckou vojnou (t. j. pred r. 1663 – 1664), keď sa v prechodoch z Lieskovskej a Bošáckej doliny na Moravu vybudovali obranné zemné šance. Tým sa stará hranica v tejto oblasti posunula hlbšie do územia Beckovského panstva, čo viedlo medzi obyvateľmi susedných moravských a slovenských dedín k častým sporom a nedorozumeniam. Tieto spory sa týkali najmä hraničných vrchov Veľkého a Malého Lopeníka.[44]

Na bližšie neurčenom mieste v bošáckom chotári, ktoré patrilo poddanému Ďurovi Jurákovi, máme správu už z r. 1690 v súvislosti s prechovávaním zbojníkov.[43] Roku 1728 prenikli Moravania na tzv. Pavlovu kopanicu, ležiacu už „z tejto časti“ Lopeníka, kde na miestach zvaných U peci, Niže Hustej vody a na Bystrickom diele pásli dobytok a kosili lúky patriace do bošáckeho chotára.[45] Správa z rovnakého roku z vyšetrovania hraničných sporov uvádza, že obyvatelia Novej Brezovej vpadli na bošácky salaš zvaný Na Radvani pod Opáleným, kde zbili tamojších poddaných a narobili im značné škody. Z uvedenej formulácie sa zdá, že už išlo o trvale obývané miesto, z ktorého sa neskôr vyvinula ľudnatá bošácka kopanica Radvaň. Roku 1777 sa o dvoch bošáckych poddaných Martinovi Mikulcovi a Jánovi Jakšovi, patriacich Júlii Révayovej uvádza, že sú „na kopanicách bydlíci“. Podobný záznam z r. 1778 hovorí o poddanom Valentína Pongrácza, Jánovi Martinkovi, ináč nazývanom aj Hajdúček, ktorý mal tiež „grunt na kopanicách“. Iný pongráczovský poddaný Juraj Maruniak, nazývaný aj Jaroš, si r. 1783 staval s povolením zemepána v Bošáckej doline poniže panského salaša, na mieste zvanom Brezinky, dom. Zaviazal sa, že nebude robiť škody na panských poliach a lúkach a vykonávať bude roboty na panskom salaši.[46] Podľa svedectva obyvateľov Zemianskeho Podhradia, zaujali r. 1779 moravskí poddaní z Hrozenkova v bošáckom chotári hory Dolnú a Hornú Zuberku a Bystrický vrch až po tzv. Pavlovu kopanicu a Miškovec. Tam existujúce domy vypálili a hory „kvaltovne“ vyklčovali. Podľa výpovedí svedkov patrili k Bošáci nielen všetky miesta, ale aj ďalšie územie až „po moravské chalupy“ ležiace na kopaniciach nazývaných Pod Lopeníky.[45]

Vznik Novej Bošáce upraviť

Koncom 19. a začiatkom 20. storočia počet obyvateľov bošáckych kopaníc (2 300) prevýšil počet obyvateľov Bošáce (1 900) a tak bolo iba otázkou času, kedy začnú kopaničiari uvažovať o osamostatnení. So šírením tejto myšlienky sa začalo už v roku 1921. Ďalšie pokusy boli v rokoch 1929, 1932, 1936, ale stále stroskotávali na neochote štátnych orgánov. Až v roku 1950 žiadosť o rozdelenie obce Bošáca mala úspech, keď Zbor povereníkov ju 23. 4. 1950 schválil s platnosťou od 1. 7. 1950. Na rozdelení obce mali najväčšiu zásluhu tunajší občania: Martin Krajčovic (1887 – 1955) a Ján Kusenda (1900 – 1993). Odborne im pri tom pomáhali Dr. Pavel Kusenda a Ing. Rudolf Kubo. Konečne 1. júla 1950 sa z 23 osád bošáckych kopaníc zrodila nová obec, ktorá nesie meno Nová Bošáca.

Najväčší rozmach obce začal v 70. rokoch, keď sa postupne popri výstavbe rodinných domov postavil rímskokatolícky kostol, kultúrny dom, materská škola, pošta, domov dôchodcov, dom smútku a rad ďalších stavieb.

Osady tvoriace obec upraviť

23 osád, ktoré vytvorili 1. 7. 1950 Novú Bošácu:

  • Bestiné
  • Dubová
  • Grúň
  • Hajdarová
  • Holička
  • Nová Hora
  • Jastrabské
     
    Mapa 2 – Topografické pomery v k.ú. Nová Bošáca
  • Horné Kameničné
  • Dolné Kameničné
  • Šeňákova Kopanica
  • Valentova Kopanica
  • Krivé Kúty
  • Mravcové
  • Ochodničári
  • Vlčie Oko
  • Osikoviny
  • Predbošáčka
  • Predpoloma
  • Prieseky
  • Radvaň
  • Dzurákov Salaš
  • Španie
  • Ukovčiari

V roku 1980 bola ešte k obci pričlenená osada Salaš.[47]

Obyvateľstvo upraviť

Vývoj obyvateľstva od roku 1950 upraviť

Rok sčítania Počet obyvateľov[48]
1950 1 910
1961 2 231
1970 2 074
1980 2 810
1990 1 425
2000 1 365
2011 1 141[49]

Zloženie obyvateľstva podľa náboženského vyznania (2011) upraviť

V roku 2011 bol v obci nasledovný počet príslušníkov jednotlivých cirkví:[50]

Počet obyvateľov %
Rímskokatolícka cirkev 800 70,11
Evanjelická cirkev a. v. 243 21,3
Iné 8 0,7
Bez vyznania 53 4,65
Nezistené 37 3,24
Spolu 1141 100

Kultúra a zaujímavosti upraviť

Pamiatky upraviť

  • Evanjelická zvonica, jednoduchá murovaná stavba na pôdoryse štvorca z roku 1937. Fasády zvonice sú členené lizénovými rámami, ukončená je ihlancovou helmicou. Nad vstupom je umiestnená nápisová tabuľa s vročením.

Pamätníky upraviť

  • Pamätník zostreleným americkým letcom na miestnom cintoríne
  • Náhrobník padlým sovietskym vojakom na miestnom cintoríne
  • Náhrobník padlým sovietskym vojakom v osade Grúň
  • Pamätník SNP v osade Španie

Prírodné pamiatky upraviť

V obci sa nachádza päť chránených prírodných pamiatok v rámci chránenej krajinnej oblasti (CHKO Biele Karpaty).[51]

Minerálne pramene upraviť

V obci sa nachádzajú tri minerálne pramene – kyselky v častiach Španie, u Ochodničiarov a na Predpolome. Všetky tri sú slabo mineralizované, hydrouhličitanové, uhličité vody s väčším obsahom oxidu uhličitého a železa.[52]

Občianska vybavenosť upraviť

 
Miestny katolícky kostol

Miestny rímskokatolícky kostol je jedným z filiálnych kostolov patriacich do Bošáckej farnosti. Je zasvätený vierozvestom sv. Cyrilovi a Metodovi. K práci na stavbe kostola na pristúpilo v roku 1969, za pôsobenia vpd. Msgr. Andreja Patku. V nedeľu 17. novembra 1969[53] posvätil základný kameň budúceho kostola kapitulárny vikár dr. Ján Pásztor. O jeho výzdobu sa zaslúžil nár. umelec Vincent Hložník. Z jeho dielne pochádzajú nad hlavným vchodom umiestnené priestorové sgrafito sv. Cyrila a Metoda a vnútri kostola na čelnej strane umiestnená mozaika Ukrižovaného Krista, po stranách ktorého sú opäť sv. Cyril a Metod. Takisto sa tu nachádzajú ním vytvorené obrazy krížovej cesty. Stavba kostola bola dokončená v auguste 1971 a 14. Septembra 1971 bol kostol slávnostne požehnaný spomenutým kapitulárnym vikárom Jánom Pásztorom.

Referencie upraviť

  1. ↑ Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. ↑ Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. ↑ Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. ↑ BEZÁK, A., 1990. Funkčné mestské regióny v sídelnom systéme Slovenska. Geografický časopis, 42,1, 57 – 73.
  5. ↑ GURŇÁK, D. Fenomén stability hraníc v priestore stredovýchodnej a juhovýchodnej Európy [online]. 2003, [cit. 2016-10-28]. Dostupné online.
  6. ↑ a b LAUKO, V. A KOL., 2013. Geografia Slovenskej republiky: Humánna geografia. Bratislava: Geo – grafika, 2013. ISBN 978-80-89317-23-3
  7. ↑ ŠÚ SR, 2011. Výsledky zo sčítania obyvateľov, domov a bytov 2011: Výsledky v multidimenzionálnych tabuľkách. [online] Dostupné na internete: <http://census2011.statistics.sk/tabulky.html>, [10.2.2016]
  8. ↑ WEISS, P. A KOL., 2005. Regionalizácia cestovného ruchu v Slovenskej republike: Ministerstvo hospodárstva SR, odbor cestovného ruchu. Bratislava: FO ART, 2005.
  9. ↑ MINISTERSTVO DOPRAVY, VÝSTAVBY A REGIONÁLNEHO ROZVOJA, 2015. Koncepcia územného rozvoja Slovenska – KURS2001. [online] Dostupné na internete: <http://www.telecom.gov.sk/index/index.php?ids=86975 Archivované 2016-10-19 na Wayback Machine>, [5.5.2016]
  10. ↑ Cesta medzi NB a Novým Mestom nad Váhom na Google Maps [online]. Google, [cit. 2016-10-28]. Dostupné online.
  11. ↑ Cesta medzi NB a Trenčínom na Google Maps [online]. Google, [cit. 2016-10-28]. Dostupné online.
  12. ↑ Cesta medzi NB a Bratislavou na Google Maps [online]. Google, [cit. 2016-10-28]. Dostupné online.
  13. ↑ Cesta medzi NB a Brnom (Česko) na Google Maps [online]. Google, [cit. 2016-10-28]. Dostupné online.
  14. ↑ a b c HRAŠKO, Ľ., Geologická mapa SR 1:50000.  [online] Dostupné na internete: http://mapserver.geology.sk/gm50js/ Archivované 2016-10-29 na Wayback Machine, [26.9.2016]
  15. ↑ VALACHOVIČ, M., SOLDÁN, J., 2004. Metodické prístupy pri hľadaní hranice medzi kapratikom a panonikom na príklade Bošáckej doliny.  Bull. Slov. Bot. Spoločn, 11, 217 – 221.
  16. ↑ a b c d e LAUKO, V., 2003. Fyzická geografia Slovenskej republiky. Bratislava: Mapa Slovakia, 2003. ISBN 80-89080-07-3
  17. ↑ POSPÍŠIL P., 1994: Z činnosti oblastnej skupiny Čachtice. Sprav. Slov. Speleol. Spoloč., 25 (4): 9 – 14
  18. ↑ LEHOTSKÁ, B., ONDRUŠKA, J., 2004. Zimoviská netopierov v Bielych Karpatoch. [online] Dostupné na internete: <http://ceson.org/vespertilio/6/6_007.pdf>, [1.9.2016]
  19. ↑ a b MAZÚR, E., LUKNIŠ, M., 1986. Geomorfologické členenie SSR A ČSSR, M 1:500 000
  20. ↑ ONDRÁŠIK, M., a kol. 2005. Súbor regionálnych máp geologických faktorov životného prostredia regiónu     Myjavská pahorkatina a Biele Karpaty. Záverečná správa Bratislava: ŠGÚDŠ, 2005. 82s. (geofond)
  21. ↑ ZVARA, I., GAŠPAR, A., 2002. Orientácia reliéfu voči svetovým stranám. In Atlas krajiny SR, 2002. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2
  22. ↑ LAPIN, M., FRAŠKO, M., ŠŤASNÝ, P., TOMLAIN, J., 2002. Absolútne mesačné maximum zrážok (mm) priemer za roky 1951 – 2000. In Atlas krajiny SR, 2002. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2
  23. ↑ a b c d e f g KRAVARČÍK, P. A KOL., 2000. Nová Bošáca  roky 1950 – 2000. Nová Bošáca: Obecný úrad v Novej Bošáci, 2000. ISBN 80-96-83-70-7-9
  24. ↑ Archivovaná kópia [online]. [Cit. 2016-10-15]. Dostupné online. Archivované 2016-08-25 z originálu.
  25. ↑ OCHODNICKÝ, D., DZURÁK, P., 1994. Bošácka dolina. Bošáca: Obecný úrad a Miestny odbor Matice Slovenskej v Bošáci, 1994. ISBN 80-967154-0-2
  26. ↑ MŽP, 2011. Predbežné hodnotenie povodňového rizika v čiastkovom povodí Váhu. [online] Dostupné na internete: <https://www.minzp.sk/files/sekcia-vod/vah_suhrnny-dokument.pdf>, [14.10.2016]
  27. ↑ Zoznam minerálnych prameňov okresu Nové Mesto nad Váhom [online]. Slovenská agentúra životného prostredia, [cit. 2018-02-09]. Dostupné online.
  28. ↑ NAJDENÝ, R., 2016. Analýza potenciálu a rozvojových predpokladov mikroregiónu Bošáčka. Bakalárska práca,
  29. ↑ KUPKOVÁ, V., 2009. Pôda. Prírodné javy v experimentoch pre malých aj veľkých. Trnava: Váry, 2009. ISBN 978-80-89422-06-7
  30. ↑ ŠÁLY, R. A KOL., 2000. Morfogenetický klasifikačný systém pôd Slovenska: Bazálna referenčná taxonómia. Bratislava: Výskumný ústav pôdoznalectva  a ochrany pôdy, 2000. ISBN 80-85361-70-1
  31. ↑ ŠIMO, E., ZAŤKO, M., 2002. Pôdna zrnitosť. Atlas krajiny SR. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2
  32. ↑ ŠÁLY, R., ŠURINA, B., 2002. Pôdne typy. Atlas krajiny SR. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2
  33. ↑ a b AGROFARMY, 2011. Cena pôdy. Vyhľadávanie ceny podľa katastrálneho územia. [online] Dostupné na internete: <http://agrofarmy.sk/Rmenu/Informacie/Cenapody/cenapody.php Archivované 2016-10-08 na Wayback Machine>, [15.10.2016]
  34. ↑ a b SLOVENSKÁ AGENTÚRA ŽIVOTNÉHO PROSTREDIA, 2016. Rastlinstvo a živočíšstvo. [online] Dostupné na internete: <http://www.sazp.sk/slovak/periodika/sprava/kraje/trencin/z_r_z.htm Archivované 2016-06-08 na Wayback Machine>, [14.10.2016]
  35. ↑ BIELE KARPATY, 2016. Chránená krajinná oblasť Biele Karpaty. Vegetácia, Lesy a fauna. [online] Dostupné na internete: <http://www.bielekarpaty.sk/opisBK.html>, [14.10.2016]
  36. ↑ MRÁZ, P. A KOL., 2003. Zaujímavejšie floristické nálezy, Bull. Slov. Bot. Spoločn., 26, 243 – 256.
  37. ↑ MAGLOCKÝ, Š., 2002. Potenciálna prirodzená vegetácia. Atlas krajiny SR. Ministerstvo životného prostredia Bratislava, Agentúra životného prostredia Banská Bystrica, 2002. ISBN 80-88833-27-2
  38. ↑ RAJČÁKOVÁ, E., ŠVECOVÁ, A., 2015. Regionálne disparity na Slovensku v kontexte kohéznej politiky EU 2007 – 2013. Bratislava: Univerzita Komenského v Bratislave, 2015. ISBN 978-80-223-3792-2
  39. ↑ ŠTÁTNA OCHRANA PRÍRODY SR, 2016. Natura 2000: Holubyho kopanice. [online] Dostupné na internete: <http://www.sopsr.sk/natura/index1.php?p=4&sec=5&kod=SKUEV0367>, [14.10.2016]
  40. ↑ MŽP, 2012. 20. Správa o stave životného prostredia Slovenskej republiky v roku 2012. [online] Dostupné na internete: <https://www.enviroportal.sk/uploads/spravy/2012-03-regionalizacia.pdf>, [14.10.2016]
  41. ↑ Kravarčík 2000, str. 39.
  42. ↑ Kravarčík 2000, str. 42 – 43.
  43. ↑ a b Horváth 1979, str. 155.
  44. ↑ Horváth 1979, str. 119 – 120.
  45. ↑ a b Horváth 1979, str. 121.
  46. ↑ Horváth 1979, str. 156.
  47. ↑ Kravarčík 2000, str. 7.
  48. ↑ Kravarčík 2000, str. 82.
  49. ↑ Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa veku a pohlavia, SODB 2011 [online]. ŠÚ SR, 2014-09-29. Dostupné online.
  50. ↑ Obyvateľstvo trvalo bývajúce v obciach SR podľa náboženského vyznania, SODB 2011 [online]. ŠÚ SR, 2014-09-29. Dostupné online.
  51. ↑ Kravarčík 2000, str. 17 – 18.
  52. ↑ Kravarčík 2000, str. 10.
  53. ↑ Kravarčík 2000, str. 116 – 117.

Ιné projekty upraviť

Zdroj upraviť

  • KRAVARČÍK, Pavel, a kol. NOVÁ BOŠÁCA roky 1950 - 2000. Nová Bošáca : Obecný úrad NB, 2000. ISBN 80-96-83-70-7-9.
  • HORVÁTH, Pavel. Vývoj kopaníc a kopaničiarskeho osídlenia v oblasti Myjavskej pahorkatiny do konca 18.storočia. In: Historické štúdie. Ročník 23. 1979. S. 87 – 170.
  • Dušan Ochodnický a Peter Dzurák – BOŠÁCKA DOLINA

Externé odkazy upraviť

Zdroj: „https://sk.wikipedia.org/w/index.php?title=Nová_Bošáca&oldid=7655802“