Nukleárna zima
Nukleárna zima je názov pre hypotetický stav na Zemi po prípadnom vojnovom konflikte s použitím jadrových zbraní, alebo po dopade asteroidu na Zem. Ide o zmenu celosvetového podnebia. Po výbuchoch atómových zbraní by sa v atmosfére nachádzalo také veľké množstvo prachu, popola, dymu a úlomkov, že sa predpokladá zaclonenie celej Zeme a z toho vyplývajúci obrovský pokles teploty na jej povrchu a zmenu klímy. Vplyvom rýchlej zmeny klímy by pravdepodobne došlo k vymretiu mnohých druhov, ktoré by neboli schopné prispôsobiť sa novým klimatickým podmienkam, teplotám, prípadne rádioaktívnemu prostrediu.
Možné príčiny vzniku upraviť
Jadrový výbuch upraviť
Pri explózii je do atmosféry vymrštené veľké množstvo aerosólu, ktorý následne bráni prenikaniu slnečných lúčov na zemský povrch, čo má za následok, že sa teplo odráža už v stratosfére, alebo v troposfére a nedopadá na zemský povrch. Zmenšený príkon energie zo Slnka má za následok ochladzovanie planéty. Predpokladá sa, že by častice mohli zostať v atmosfére niekoľko mesiacov až rokov. V prípade jadrovej vojny by bolo najväčšie množstvo aerosólu sústredené medzi 30 až 60 stupňom severnej šírky, nakoľko v tejto oblasti sa nachádza najviac strategických cieľov (najväčší počet miest).
Horiace ropné vrty upraviť
Počas druhej vojny v Perzskom zálive ustupujúce iracké vojská zapálili 526 kuvajtských ropných vrtov, čo malo za následok únik veľkého množstva dymu a aerosólu do atmosféry v priestorovo obmedzenej oblasti. Následné modelácie ukázali, že teplota v oblasti klesla približne o 10 °C vo vzdialenosti 200 km od miesta požiaru. Ďalšie dôsledky v podobe kyslých dažďov boli zaznamenané až do vzdialenosti 1000 až 2000 km.[1]