Oščadnica (okres Čadca)

obec na Slovensku v okrese Čadca

Oščadnica je obec na Slovensku v okrese Čadca. Má 22 osád a patrí rozlohou i počtom obyvateľov medzi najväčšie obce na Slovensku.

Oščadnica
obec
kaštieľ v Oščadnici
Štát Slovensko Slovensko
Kraj Žilinský kraj
Okres Čadca
Región Kysuce
Vodné toky Kysuca, Oščadnica
Nadmorská výška 563 m n. m.
Súradnice 49°26′15″S 18°53′09″V / 49,4375°S 18,8857°V / 49.4375; 18.8857
Rozloha 58,63 km² (5 863 ha) [1]
Obyvateľstvo 5 755 (31. 12. 2023) [2]
Hustota 98,16 obyv./km²
Prvá pís. zmienka 1579
Starosta Marián Plevko[3] (nezávislý)
PSČ 023 01
ŠÚJ 509345
EČV (do r. 2022) CA
Tel. predvoľba +421 41
Adresa obecného
úradu
Obecný úrad Oščadnica
Nám. M. Bernáta 745
023 01 Oščadnica
E-mailová adresa oscadnica@oscadnica.sk
Telefón 041 707 94 60
Poloha obce na Slovensku
Poloha obce na Slovensku
Map
Interaktívna mapa obce
Wikimedia Commons: Oščadnica
Webová stránka: oscadnica.sk
Mapový portál GKÚ: katastrálna mapa
Freemap Slovakia: mapa
OpenStreetMap: mapa
Portály, ktorých súčasťou je táto stránka:
Demonym: Oščadničan[4]

Poloha upraviť

Obec leží v severozápadnej časti Slovenska, pod masívom Veľkej Rače (1 236 m n. m.), najvyššieho vrchu Kysuckých Beskýd i celého regiónu Kysuce. Osídlenie začína v okolí sútoku Kysuce s riečkou Oščadnicou a popri nej pokračuje východným smerom pomerne úzkym cca 10 km dlhým údolím. Západným okrajom vedie údolím Kysuce cesta Žilina – Čadca i železničná trať Žilina – Český Těšín, poskytujúce spojenie s veľkými mestami v okolí. Juhovýchodne od obce sa nachádza turistické stredisko Veľká Rača s možnosťami letnej i zimnej turistiky.

Dejiny upraviť

Oblasť Kysúc bola systematickejšie osídľovaná až v 17. storočí, dovtedy bol celý región obývaný veľmi riedko. Stará cesta, vedúca údolím rieky Kysuca, bola využívaná už v staroveku ako jedna z alternatívnych vetiev Jantárovej cesty a zaiste práve z údolia postupovalo i osídľovanie blízkych dolín. Hoci sa prvá písomná zmienka o Oščadnici zachovala až z roku 1579, predpokladá sa vznik salašov a prvých obydlí v údolí dnešnej obce už po roku okolo 1500. Územie patrilo Budatínskemu panstvu. V urbárskom súpise z roku 1658 sa uvádza, že Oščadnica bola jednou z väčších obcí a už v tom čase tu fungovala píla i mlyn. Miestne obyvateľstvo sa živilo najmä chovom dobytka a oviec, drevárstvom, výrobou šindľa a pestovaním ľanu. Tak ako aj v okolitých obciach, aj pre Oščadnicu znamenalo hospodársky stimul otvorenie Košicko-bohumínskej železnice v roku 1871. Železnica umožnila rýchly presun tovaru i osôb do centier, kde boli fabriky a tiež trhy. Významná cesta na Moravu a do Sliezska patrí medzi strategické komunikácie a od vzniku obce bola dôležitou tepnou, privádzajúcou ľudí, tovar, no i celkový pokrok.

Pamiatky upraviť

V obci je rímskokatolícky kostol Panny Márie Nanebovzatej z roku 1804, Kalvária, Kaštieľ (Kysucká galéria), Lurdská jaskyňa.

Turizmus upraviť

Dnes patrí obec so svojím okolím medzi významné centrá letnej i zimnej turistiky, ktorá poskytuje zachované prvky folklóru a tradícií. Objekty pôvodnej ľudovej architektúry lákajú milovníkov histórie, športovci a turisti majú k dispozícii niekoľko druhov športov tak v lete, ako aj v zime. Aktívny oddych a relaxáciu umožňujú značené lesné cesty a chodníky na pešiu turistiku i cykloturistiku.

Turistické chodníky upraviť

Galéria upraviť

Referencie upraviť

  1. Registre obnovenej evidencie pozemkov [online]. Bratislava: ÚGKK SR, [cit. 2011-12-31]. Dostupné online.
  2. Počet obyvateľov podľa pohlavia – obce (ročne) [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, rev. 2024-03-28, [cit. 2024-04-10]. Dostupné online.
  3. Voľby do orgánov samosprávy obcí 2022 : Zoznam zvolených starostov [online]. Bratislava: Štatistický úrad SR, 2022-10-30. Dostupné online.
  4. JÚĽŠ. Oščadničan v slovníkoch JÚĽŠ [online]. Bratislava: Jazykovedný ústav Ľudovíta Štúra SAV. Dostupné online.

Literatúra upraviť

  • PECNÍK, Marcel, a kol. Oščadnica. Banská Bystrica : Obec Oščadnica, Agentúra MP, 2023. 317 s. ISBN 978-80-973546-2-6.

Iné projekty upraviť

Externé odkazy upraviť

Zdroj upraviť