Okupačné zóny Nemecka
 |
Tomuto článku alebo sekcii chýbajú odkazy na spoľahlivé zdroje, môže preto obsahovať informácie, ktoré je potrebné ešte overiť. Pomôžte Wikipédii a doplňte do článku citácie, odkazy na spoľahlivé zdroje. |
| Nemecká ríša Deutsches Reich
| |||||||||||
Geografia
| |||||||||||
Berlín (de iure)
| |||||||||||
| Obyvateľstvo | |||||||||||
| Štátny útvar | |||||||||||
Ríšska marka
| |||||||||||
| |||||||||||
.svg)
.svg){kind=small}
.svg){kind=small}
Po skončení druhej svetovej vojny bolo územie Nemecka (bez území, ktoré pripadli Poľsku) rozdelené do štyroch častí, takzvaných okupačných zón, spravovaných USA, Veľkou Britániou, Sovietskym zväzom a Francúzskom. Toto rozdelenie bolo zmluvne potvrdené Konferenciou štyroch mocností v Londýne (26. júna – 8. augusta 1945).
Na týchto územiach vznikli v jednotlivých zónach nasledujúce správne jednotky, odpovedajúce viac menej historickým krajinám a pruským provinciám:
americká zóna : Bavorsko, Bádensko-Württembersko, Hesensko, Brémy
britská zóna : Dolné Sasko, Severné Porýnie-Vestfálsko, Šlezvicko-Holštajnsko, Hamburg
francúzska zóna : Porýnie-Falcko, Bádensko, Württembersko-Hohenzollernsko (Sársko nebolo formálne okupované, malo zvláštny autonomný status)
sovietska zóna : Meklenbursko-Predpomoransko, Brandenbursko, Sasko, Sasko-Anhaltsko, Durínsko
Bizónia a trizónia upraviť
Vzrastajúce nezhody medzi veľmocami o budúcnosti Nemecka viedli roku 1947 k vytvoreniu takzvanej bizónie (dvojzóna, Bizone), teda k združeniu americkej a britskej okupačnej zóny. Príslušnú zmluvu podpísali 2. decembra 1946 v New Yorku britský minister zahraničia Ernest Bevin a jeho americký kolega James F. Byrnes, do platnosti vstúpila 1. januára 1947.
Jedným z hlavných cieľov bolo vytvorenie predpokladov pre hospodársku obnovu vojnou zničeného Nemecka. Za týmto účelom bola 5. až 11. septembra 1946 vytvorená Hospodárska rada (Wirtschaftsrat) so sídlom v Mindenu a 10. júna 1947 Správa zjednoteného hospodárskeho územia (Verwaltung des Vereinigten Wirtschaftsgebiets) so sídlom vo Frankfurte nad Mohanom.
K tomuto územiu sa 8. apríla 1949 pridružilo aj Francúzsko, čím došlo k vytvoreniu takzvanej trizónie (trojzóna, Trizone) – s výnimkou Sárska, ktoré sa ku Spolkovej republike Nemecko pripojilo až 1. januára 1957 (po referende v roku 1955).
Trizónia sa stala 23. mája 1949 základom novo vzniknutej Spolkovej republiky Nemecko, zo Sovietskej okupačnej zóny vznikla 7. októbra 1949 Nemecká Demokratická Republika.
Berlín upraviť
- Pozri tiež podrobnejšie články Štvormocenský status a Berlín – rozdelené mesto
Berlín, hlavné mesto porazeného Nemecka, ležiaci úplne v sovietskej okupačnej zóne, bol z tohto členenia vyňatý. Mesto bolo rozdelené do štyroch sektorov, ktoré mali byť spravované ako celok spoločnou takzvanou Komandatúrou.
Tento stav trval v dôsledku vzrastajúceho napätia medzi mocnosťami len krátky čas, 1. júla 1948 sa zástupcovia Sovietskeho zväzu z práce Komandatúry stiahli. Roku 1948/1949 situácia eskalovala a v dôsledku Berlínskej blokády došlo k faktickému politickému rozdeleniu Berlína.
Pozri aj upraviť
- Okupačné zóny Rakúska
- Americká, britská, francúzska a sovietska okupačná zóna Nemecka
- Dejiny Nemecka
- Jaltská konferencia