Ollanta Humala
Ollanta Moisés Humala Tasso (* 26. jún 1962, Lima, Peru) je bývalý peruánsky vojenský dôstojník a politik, v roku 2011 zvolený za 94. prezidenta Peru. Úradu sa ujal 28. júla 2011.
| Ollanta Humala | ||||||||
 | ||||||||
 | ||||||||
| 65. Prezident Peru | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| V úrade 28. júl 2011 – 28. júl 2016 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | 26. jún 1962 (61 rokov) Lima, Peru | |||||||
| Politická strana | Peruánska nacionalistická strana | |||||||
| Profesia | vojenský dôstojník | |||||||
| Rodina | ||||||||
| Manželka | ||||||||
| Odkazy | ||||||||
| Ollanta Humala na ollantapresidente.pe | ||||||||
 | Ollanta Humala (multimediálne súbory) | |||||||
Životopis upraviť
Ollanta Humala sa narodil v Lime v rodine známeho kečuánskeho právnika a politického aktivistu Isaaca Humalu, ktorý je ideologickým zakladateľom peruánskeho ľavicovo-nacionalistického hnutia Etnocacerista. Ollantov brat Antauro velil v januári 2005 niekoľkým desiatkam ozbrojencov (zväčša bývalých vojakov) z hnutia Etnocacerista, ktorý obsadili policajnú stanicu v mestečku Andahuaylas a požadovali odstúpenie prezidenta Alejandra Toleda. Akcia sa skončila smrťou niekoľkých policajtov a Antauro bol odsúdený na 25 rokov väzenia. Ollanta aktivity svojho brata odmietol a dištancoval sa od neho.
Humala v r. 1982 vstúpil do armády, kde dosiahol hodnosť podplukovníka. Na začiatku 90. rokov sa zúčastnil bojov proti maoistickej militantnej organizácii Svetlý chodník a v r. 1995 krátkej vojny medzi Peru a Ekvádorom o pohraničný región Cenepa. V októbri 2000 viedol Humala v mestečku Tacna na juhu Peru vojenskú vzburu miestnej posádky proti skorumpovanej vláde prezidenta Alberta Fujimoriho. Vzbura síce nebola úspešná, priniesla však Humalovi v Peru veľkú popularitu a po páde prezidenta Fujimoriho mu peruánsky kongres udelil pre akékoľvek stíhanie v súvislosti so vzburou amnestiu. Následne slúžil Humala do r. 2004 ako vojenský atašé v Paríži.
V r. 2005 vystúpil z armády a založil vlastnú politickú stranu s názvom Peruánska nacionalistická strana. V nasledujúcom roku vystúpil ako jej kandidát za prezidenta, pričom ho začala podporovať aj veľká centristická strana Únia za Peru. Mal povesť silného peruánskeho vlastenca a v prvom kole prezidentských volieb získal najviac hlasov (30,6%), pred druhým kolom mu však uškodili radikálne výroky jeho otca Isaaca (hoci sa Humala od nich dištancoval), ako aj tvrdá protikampaň jeho kritikov, ktorí ho označovali za ľavicovo-nacionalistického populistu. V druhom kole ho tak s náskokom 10% hlasov porazil protikandidát Alan García.
Humala kandidoval aj v nasledujúcich prezidentských voľbách v r. 2011, pričom sa opäť dostal do druhého kola, v ktorom so ziskom 51,5% hlasov porazil pravicovú kandidátku Keiko Fujimorovú (dcéru A. Fujimoriho) a stal sa tak 94. peruánskym prezidentom. Funkcie sa oficiálne ujal 28. júla 2011.
Externé odkazy upraviť
- Humalova biografia (špan.)