Optický ďalekohľad

Optický ďalekohľad (iné názvy: ďalekohľad, najmä veľký v astronómii: optický teleskop, teleskop) je ďalekohľad pre optické žiarenie, resp. najmä viditeľné svetlo, t. j. optický prístroj, ktorým možno zväčšiť zorný uhol pozorovaného predmetu a koncentráciou svetla na malú plochu zvýšiť jasnosť a rozlišovaciu schopnosť.

Charakteristika

Základnou časťou ďalekohľadu je objektív, ktorý vytvára v ohniskovej rovine obraz pozorovaného objektu. Objektívom môže byť šošovka alebo vyduté zrkadlo. Obraz objektu vytvorený objektívom v ohniskovej rovine pozorujeme buď okulárom, alebo, pri väčších ďalekohľadoch, fotografickou doskou, spektrografom, fotometrom, fotonásobičom, MCP alebo CCD kamerou.

Zväčšenie ďalekohľadu sa vypočíta ako podiel ohniskovej vzdialenosti objektívu a ohniskovej vzdialenosti okuláru. Rozlišovacia schopnosť je daná priemerom objektívu. Zlepšeniu rozlišovacej schopnosti pomáha aktívna a adaptívna optika.

Jediný optický ďalekohľad pracujúci na obežnej dráhe Zeme je Hubblov vesmírny ďalekohľad.

Dejiny

Prvý ďalekohľad zostrojil v roku 1608 holandský optik Hans Lippershey. Na základe jeho poznatkov o rok neskôr Galileo Galilei skonštruoval prvý astronomický ďalekohľad – refraktor. Galileiho ďalekohľad sa skladal zo spojky a rozptylky a Galilei prostredníctvom neho vykonal veľa významných astronomických objavov, napríklad objav slnečných škvŕn, Jupiterových mesiacov, alebo hviezdy v Mliečnej ceste. Ďalší významný astronóm, Johannes Kepler, skonštruoval ďalekohľad obsahujúci dve spojky. Jeho obraz bol síce prevrátený, ale ostrejší. Prvý zrkadlový ďalekohľad, reflektor, zostrojil Isaac Newton.

Druhy

Podľa fyzikálneho princípu sa rozlišuje:

• refraktor – využíva lom svetla na šošovke
  • Keplerov ďalekohľad (astronomický ďalekohľad)
  • Galileiho ďalekohľad
• reflektor – využíva odraz svetla na zakrivenom zrkadle

Podľa použitia sa rozlišuje

• monokulár, binokulár – prenosný prístroj
• teleskop (v užšom zmysle) – veľký stacionárny zrkadlový prístroj používaný v astronómii

Najväčšie pozemské optické ďalekohľady

• VLT (Very Large Telescope), Cerro Paranal, Čile – 4 ďalekohľady s priemerom objektívu 8,2 metra
• Veľký binokulárny ďalekohľad, Mt. Graham, Arizona – dvojica 8,4-metrových ďalekohľadov
• Keck 1 a 2, Mauna Kea, Havaj – dvojica zrkadiel z 36 segmentov
• GTC, Observatorio del Roque de los Muchachos – 10-metrový ďalekohľad vo výstavbe
• Hobby-Eberly, Mt. Fowlkes, Texas – segmentový, 9,2 metra
• Subaru, Mauna Kea, Havaj – japonský 8,2-metrový teleskop

Najmenšie teleskopy

Najmenšie teleskopy sa volia väčšinou z dôvodov obstarávacej ceny a skladovania. Vtedy sa volí cieľ pozorovania a minimálne parametre teleskopu. Volí sa najmä zväčšenie, veľkosť, typ a kvalita objektívu, svetelnosť a montáž ďalekohľadu.

Príklady hodnôt najmenšieho zväčšenia

Objekt pozorovania	Najmenšie rozpoznávacie zväčšenie	Najmenšie zväčšenie pre prvé detaily
Jupiter	30x - 60x	80x - 200x
Saturnov prstenec	40x - 80x	100x - 200x
Mesiac	7x - 12x	30x - 60x
M31 galaxia v Androméde	12x	30x - 60x
NGC 2903 špirálová galaxia	60x	80x - 200x
NGC 2244 otvorená hviezdokopa	7x - 12x	30x - 60x

Pri zväčšení nemá zmysel používať menšie zväčšenia ako 7x z dôvodu veľkosti zreničky a obvykle nemá zmysel používať väčšie zväčšenia ako 200x z dôvodu chvenia atmosféry. Optimálne zväčšenie je závislé aj od kvality optiky a ostrosti obrazu. Nekvalitná optika rozostruje obraz už pri zväčšení 0,5x priemer objektívu (mm), bežná kvalita objektívu dovoľuje zväčšenia 1x - 1,5x priemer objektívu v (mm), vysokokvalitná optika poskytuje ostrý obraz aj pri zväčšení 2x priemer objektívu v (mm). Na kvalitnom menšom zväčšení je vidieť viac detailov ako na veľkom rozostrenom obraze. Pretože zväčšovaním sa stráca svetelný zisk, odporúčajú sa používať väčšie zväčšenia pri ďalekohľadoch s väčším priemerom objektívu, teda pri objektívoch s väčším svetelným ziskom.

Zdroj

Astronomický portál

Presun z článku ďalekohľad.