Orol skalný
Orol skalný[3] (lat. Aquila chrysaetos) je dravec z čeľade jastrabovitých. Žije na rozsiahlych, extenzívne využívaných otvorených oblastiach so skalami a veľkými stromami, kde hniezdi vo všetkých pásmach holarktídy. Na Slovensku bolo v rokoch 1980 – 1999 dokázané alebo predpokladané hniezdenie v horách a horských údoliach riek v 21,7 % mapovacích kvadrátov.[4] Podľa Medzinárodnej únie na ochranu prírody a prírodných zdrojov orol skalný patrí medzi najmenej ohrozené druhy, celková populácia je stabilná. Na území severnej Ameriky je posledných 40 rokov takisto stabilná populácia, európska populácia má stúpajúci trend, avšak tvorí len malú časť z celkovej.[1]
| Orol skalný | |
 | |
| Stupeň ohrozenia | |
|---|---|
  | |
| Vedecká klasifikácia | |
| Vedecký názov | |
| Aquila chrysaetos Linnaeus, 1758 | |
 Mapa rozšírenia orla skalného Hniezdiaci, výskyt v letnom období
Hniezdiaci, celoročný výskyt
Nehniezdiaci
| |
| Vedecká klasifikácia prevažne podľa tohto článku | |
Opis upraviť
Orol skalný patrí k najväčším zástupcom rodu Aquila (orol). Samček sa výrazne odlišuje od samičky veľkosťou, rozpätím krídel a hmotnosťou. Samička dosahuje dĺžku tela 90 – 100 cm, pričom samec je o 10 cm menší. Rozpätie krídel sa u samcov pohybuje okolo 190 – 210 cm, u samičiek 200 – 230 cm. Samičky vážia 3,8 – 6,7 kg, samce 2,8 – 4,6 kg.
Orol skalný má tmavohnedú farbu. Chvost dospelých jedincov je tmavo-hnedý, popretkávaný krížovými svetlejšími hnedými pruhmi. Zobák je tmavo sivý až hnedo-čierny, zreničky očí má tmavo hnedé. Rovnako ako u iných orlov sú nohy operené až po veľmi silné žlté pazúry. Orol skalný je v prvom roku života tmavo hnedý a má nápadné biele časti na vnútorných stranách krídel a biely koreň chvosta. Chvost má širokú čiernu obrubu. Konečné sfarbenie dostávajú orly až po 5. – 6. roku života. Počas letu pôsobí orol napriek svojej veľkosti veľmi ľahko a elegantne. Pre orla je typické rozprestretie letových pier (letiek) na konci krídla, ktoré zmenšujú turbulencie na konci krídla a priamo tvarovaný chvost. Na rozdiel od iných zástupcov tohto rodu orol trochu zodvihne krídla pri plachtení, čím vznikne tvar mierneho véčka, ak sa naň pozeráme zospodu.
Spôsob lovenia upraviť
Orol skalný loví zväčša v otvorených krajinách v nízkom lete s využitím rôzneho krytia. Plachtí tesne nad strmými zrázmi a snaží sa svoju korisť náhle prekvapiť. Korisť je najčastejšie zachytená na zemi, alebo tesne pri zemi silnými pazúrmi, a je usmrtená. Veľké zvieratá, ako mladé kamzíky, orol uchopí za hlavu, svojimi silnými pazúrmi prerazí lebku a korisť je okamžite usmrtená. Občas párik orlov loví spoločne tým spôsobom, že jeden naženie kŕdeľ a druhý zaútočí. Orol skalný nemôže niesť vo vzduchu korisť, ktorej hmotnosť značne prevyšuje jeho vlastnú. Bolo pozorované, že orol sa pokúšal zdvihnúť mŕtvolu mladého kamzíka vážiaceho 9 kg, ale po niekoľkých metroch ho musel pustiť. Preto ťažké zvieratá musia byť rozkúskované, alebo sa orly ku koristi vracajú niekoľko dní.
Početnosť v Európe upraviť
Z niektorých oblastí nížin a hôr sa stratil v dôsledku prednasledovania a zmien vo využívaní krajiny. V niektorých častiach Balkánskeho polostrova a na Pyrenejskom polostrove početnosť klesá. Na severe Európy žijú stabilné populácie, v Alpách sa jeho stavy zvyšujú vďaka ochranným a podporným opatreniam.[4]
Výskyt a stav na Slovensku upraviť
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 1980 – 1999 bol 90 - 95, zimujúcich jedincov 200 - 250. Veľkosť populácie i územie na ktorom sa vyskytoval boli stabilné, maximálna zmena do 20%. Ekosozologický status v roku 1995 E - ohrozený druh. V roku 1998 VU:B2acd, VU - zraniteľný. V roku 2001 VU - zraniteľný.[5] Európsky ochranársky status SPEC3 - druhy, ktorých globálne populácie nie sú koncentrované v Európe, ale majú tam nevhodný ochranársky status. Stupeň ohrozenia R - vzácny druh.[4]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2008 – 2012 bol 120 – 150 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2000 – 2012) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2012) boli stúpajúce.[6] V roku 2014 NT* D - takmer ohrozený.[2][7][8]
Odhadovaný počet hniezdiacich párov v rokoch 2013 – 2018 bol 120 – 165 párov. Krátkodobý trend i veľkosť územia na ktorom hniezdil za posledných 12 rokov (2007 – 2018) aj z pohľadu dlhodobého trendu od roku 1980 (1980 – 2018) boli stúpajúce.[9]
Revír upraviť
Veľkosť revíru dosť kolíše podľa podmienok a ponuky potravy. Podľa niekoľkých štúdii v Švajčiarsku boli pozorované revíry o rozlohe medzi 29 a 88 km², v priemere 53 km².
Hniezdenie upraviť
Orol skalný hniezdi v skalných stenách, previsoch alebo na stromoch. Hniezdo na skalách je širšie ako hniezdo na stromoch. Hniezda sú stále opravované a rozširované, takže po niekoľkých rokoch môžu mať hniezda výšku a šírku viac ako 2 m. Hniezdo je založené silnými konármi a vyložené lístím a menšími konárikmi. Vyloženie sa stále opravuje počas celého trvania hniezda. Hniezda sú používané niekoľko rokov a často má jeden párik viac takzvaných striedavých hniezd.
Rozmnožovanie a výchova mláďat upraviť
Orly skalné pohlavne dospievajú až po 6. roku. Pár orlov žije počas celého života spolu v monogamnom vzťahu. Ruja u orlov začína v januári, prejavuje sa zvláštnym spôsobom letu. Medzi stredom mája a júna samička znesie v odstupe 3 až 4 dní zväčša dve vajíčka, zriedka jedno alebo tri. Hniezdo je opatrované prevažne samičkou, samček počas sedenia kŕmi samičku. Inkubačná doba je 43 – 45 dní. Vyliahnuté mláďatá sú pokryté špinavým bielym páperím. Asi po siedmich týždňoch od vyliahnutia môžu mláďatá samé konzumovať potravu. Prvé letecké pokusy okolo hniezda sú po 65 – 70 dňoch. Po 80 dňoch sú mláďatá schopné letu.
Vajíčka a mláďatá upraviť
Vajíčka sú matné bielo-špinavej farby, s hnedými alebo sivými fľakmi. Niektoré vajíčka sú bez fľakov. Veľkosť vajíčok je 77 x 59 mm. Prvé mláďatá sú zväčša pokryté bielym páperím, po 9 – 15 dni sa menia na špinavo biele s hustejším a tuhším perím. Ako pri mnohých dravých vtákoch, najsilnejšie mláďa zabije svojich slabších súrodencov alebo kvôli tomu, že zožerie všetku potravu, súrodenci zahynú od hladu. Tento proces sa nazýva kainizmus.
Potrava upraviť
Je výnimočne silný a veľmi šikovný. Pravidelne uloví korisť, ktorá je podstatne ťažšia ako on sám. Maximálna hmotnosť koristi je okolo 15 kg. Ako korisť dominujú predovšetkým pozemské malé a stredne veľké cicavce od sysľov až po malé kamzíky. Vtáky hrajú len malú rolu. Väčšinu potravy tvoria malé cicavce a pozemné vtáky, ktoré sa v oblasti vyskytujú. V južných oblastiach sa živia aj plazmi, korytnačkami. Podobne ako niektoré supy (bartgeier) nechávajú spadnúť korytnačky z veľkej výšky na skalu aby sa im rozbil pancier. V zimných mesiacoch a občas aj v lete sa živia aj zdochlinami.
Ochrana upraviť
Je zákonom chránený, spoločenská hodnota je 10 000 € (Vyhláška MŽP č. 170/2021).[10]
Zaujímavosti upraviť
V mnohých kultúrach je orol vo všeobecnosti, ale aj konkrétne orol skalný ako symbol pre silu, šikovnosť, moc alebo dokonca božstvo. Mnoho indiánskych kmeňov a ich náčelníci sa skrášľujú perami orla.
Galéria upraviť
-
Na koristi, Česko -
Za letu, Španielsko -
Vajcia -
14-dňové mláďatá orla skalného -
Mláďatá na skalnom hniezde -
-
-
-
Kompozitná fotografia - pomôcka na ľahšie spoznanie druhu
.jpg)
.jpg)
Referencie upraviť
- ↑ a b IUCN Red list 2020.2. Prístup 28. októbra 2020.
- ↑ a b Demko M., Krištín A. & Pačenovský S. 2014: Červený zoznam vtákov Slovenska. SOS/BirdLife Slovensko, 52 pp. [online]. vtaky.sk, 2014, [cit. 2018-03-03]. Dostupné online.
- ↑ KOVALIK, Peter, et al. Slovenské mená vtákov sveta [online]. Bratislava: SOS/BirdLife Slovensko, 2010, rev. 2016-10-23, [cit. 2016-10-30]. Dostupné online.
- ↑ a b c d DANKO, Štefan; DAROLOVÁ, Alžbeta; KRIŠTÍN, Anton, et al. Rozšírenie vtákov na Slovensku. Bratislava : Veda, 2002. Autor druhu Rudolf Kropil. ISBN 80-224-0714-3. Kapitola Orol skalný, s. 201 - 202.
- ↑ BALÁŽ, Daniel; MARHOLD, Karol; URBAN, Peter. Červený zoznam rastlín a živočíchov Slovenska. 1. vyd. Banská Bystrica : Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2001. 160 s. Dostupné online. ISBN 80-89035-05-1. Kapitola Červený (ekosozologický) zoznam vtákov (Aves) Slovenska: Anton Krištín, Ľudovít Kocian, Peter Rác (en: Red (Ecosozological) List of Birds (Aves) of Slovakia), s. 150 - 153.
- ↑ Černecký, J., Darolová, A., Fulín, M., Chavko, J., Karaska, D., Krištín, A., Ridzoň, J. Správa o stave vtákov v rokoch 2008 – 2012 na Slovensku. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2014, [cit. 2019-10-05]. S. 790. Dostupné online.
- ↑ DEMKO, Miroslav; KRIŠTÍN, Anton; PUCHALA, Peter. Červený zoznam vtákov Slovenska. Tichodroma, roč. 25, čís. 2013, s. 69 - 78. Dostupné online [cit. 2018-03-03].
- ↑ JEDLIČKA, Ladislav; KOCIAN, Ľudovít; KADLEČÍK, Ján; FERÁKOVÁ, Viera. Hodnotenie stavu ohrozenia taxónov fauny a flóry [online]. Bratislava: Štátna ochrana prírody SR, Banská Bystrica, Univerzita Komenského v Bratislave, vydavateľstvo Faunima, online in vtaky.sk, 2007, [cit. 2018-03-04]. Dostupné online.
- ↑ Černecký, J., Saxa, A., Čuláková, J., Andráš, P. Správa o stave vtákov za obdobie rokov 2013 – 2018. [online]. Príprava vydania Černecký, J. Banská Bystrica: Štátna ochrana prírody Slovenskej republiky, 2019, [cit. 2019-10-05]. Dostupné online.
- ↑ Vyhláška č. 170/2021 Z. z. [online]. [Cit. 2021-06-23]. Dostupné online.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Orol skalný
Wikidruhy ponúkajú informácie na tému Orol skalný
Wikislovník ponúka heslo Orol skalný
Externé odkazy upraviť
- Orol Skalný.sk
- Hlas orla skalného na xeno-canto zoznam nahrávok bez mapy (rýchlejšie) alebo zoznam nahrávok s mapou. (po anglicky)
- Videá, fotografie a nahrávky zvukov o Aquila chrysaetos na stránke eBird - Cornell Lab of Ornithology - Macaulay Library a podrobné informácie o Aquila chrysaetos na stránke Birds of the World - Cornell Lab of Ornithology (v roku 2020 došlo k spojeniu s obsahom HBW online aj IBC, kompletný obsah je prístupný po registrácii)