Paldiski
Paldiski (rusky Балтийский Порт, nemecky Baltischport, pôvodne švédsky Rågervik) je mesto a významný prístav ležiaci na polostrove Pakri v severozápadnom Estónsku. Mesto tvorí samosprávnu jednotku kraja Harjumaa, ku ktorej administratívne patria aj ostrovy Suur-Pakri a Väike-Pakri.
| Paldiski | |||
| mesto | |||
 Maják v Paldiski
| |||
|
|||
| Štát |  Estónsko
| ||
|---|---|---|---|
| Región | Harjumaa | ||
| Súradnice | 59°21′00″S 24°03′00″V / 59,35000°S 24,05000°V | ||
| Rozloha | 101,8 km² (10 180 ha) | ||
| Obyvateľstvo | 4 154 (1. 1. 2008) | ||
| Hustota | 40,81 obyv./km² | ||
| Starosta | Kaupo Kallas | ||
| Časové pásmo | VEČ (UTC+2) | ||
| - letný čas | VELČ (UTC+3) | ||
| PSČ | 76806 | ||
_no_rivers.svg)  Poloha mesta v rámci Estónska
| |||
| Webová stránka: http://www.paldiski.ee/ | |||
| OpenStreetMap: mapa | |||
| Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Dejiny upraviť
Pôvodná osada na mieste dnešného Paldiski bola založená Švédmi a mala meno Rågervik. Jej význam však vzrástol až za ruskej nadvlády. Roku 1718 bola na pokyn cára Petra Veľkého zahájená stavba námornej pevnosti a hlbokého prístavu. Mestské práva získalo Paldiski roku 1783 ako Балтийский Порт (Baltijskij Port), resp. v úradnej nemčine baltských provincií Baltischport. Súčasné meno vzniklo poestónčením ruského názvu a oficiálne sa začalo používať od roku 1933.
Rusi sa do Paldiski nakrátko vrátili v roku 1939, aby tu vybudovali vojenskú námornú základňu. Svoju prácu dokončili až po skončení druhej svetovej vojny. V roku 1962 sa mesto stalo základňou sovietskych jadrových ponoriek a premenilo sa na uzavreté vojenské pásmo. Ruské vojenské lode opustili prístav až v roku 1994, ale kontrola nad miestnym jadrovým reaktorom bola predaná Estónsku až v nasledujúcom roku.
Súčasnosť upraviť
V súčasnosti je Paldiski dôležitým nákladným prístavom. Pravidelne sa odtiaľto vyplavuje trajekt do švédskeho Kapellskäru, trajektové spojenie je aj s fínskym Hanko a nemeckým Lübeckom. Na území mesta sa nachádza aj Pakrijsky veterný park (Pakri Tuulepark), veterná elektráreň, ktorej výkon 56 GWh zodpovedá 1 % estónskej spotreby, čo s veľkou rezervou pokrýva aj všetku spotrebu samotného mesta. S poukázaním na túto skutočnosť sa Paldiski prezentuje ako „mesto zelenej energie“ (rohelise energia linn).
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Paldiski
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Paldiski na českej Wikipédii.