Pavel Alexejevič Čerenkov
Pavel Alexejevič Čerenkov ( rus. Павел Алексеевич Черенков; * 28. júl 1904, Voronež, Rusko - † 6. január 1990, Moskva) bol sovietsky fyzik. Je známy najmä vďaka objasneniu tzv. Čerenkovovho efektu. Podieľal sa tiež na vývoji urýchľovača častíc. V roku 1958 mu bola za jeho vedecký prínos udelená Nobelova cena za fyziku.
| Pavel Alexejevič Čerenkov | |
 ruský fyzik | |
| Narodenie | 28. júl 1904 Voronež, Ruská ríša |
|---|---|
| Úmrtie | 6. január 1990 (85 rokov) Moskva, Sovietsky zväz |
| Odkazy | |
| Commons |  Pavel Alexejevič Čerenkov |
Životopis upraviť
Pracoval v leningradskom Štátnom optickom ústave AV SSSR pod vedením S. I. Vavilova. Pri štúdiu luminiscencie kvapalín pod vplyvom žiarenia gama spozoroval v roku 1934 slabé belasé žiarenia, ktorého pôvodom sa ukázali sekundárne elektróny. Ukázalo sa, že na rozdiel od luminiscenčného žiarenia nezávisí od teploty a zhášajúcich prímesí. Vavilov urobil záver, že jeho zdrojom je strata energie samotných elektrónov. Teoretické vysvetlenie dali Igor Jevgenievič Tamm a Ilia Michajlovič Frank, ktorí spolu s P. Čerenkovom dostali v roku 1958 Nobelovu cena za fyziku „pre objav interpretáciu Čerenkovovho efektu“.
Čerenkovovo žiarenie sa využíva v detektoroch vysokoenergetických častíc. Aktívna zóna jadrových reaktorov alebo ich vyhorené palivové články chladené vodou sú efektným prejavom intenzívneho belasého Čerenkovovho žiarenia – niekoľkometrová vrstva vody neprepúšťa neutrónové a gama žiarenie, ale je opticky priezračná a dovoľuje bez rizika pozorovať vysokoaktívne materiály.
Ako mnoho rodín počas stalinských represií v Sovietskom zväze, prežíval Čerenkov osobnú tragédiu, v roku 1937 zatkli po druhýkrát jeho otca a o rok neskôr ho popravili. Paradoxne, Čerenkov bol dvakrát vyznamenaný Stalinovou cenou v roku 1946 a 1951.
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavel Alexejevič Čerenkov
|
Tento článok týkajúci sa biografie osobnosti je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |