Pavol I. (pápež)
Svätý Pavol I. (* ?, Rím, Taliansko - † 28. jún 767, Rím)[1] bol 93. pápež. Pápežský úrad zastával od 29. mája 757 do svojej smrti.[2]
| Pavol I. | ||||||||
| 93. rímsky biskup | ||||||||
 | ||||||||
| Funkcie a tituly | ||||||||
|---|---|---|---|---|---|---|---|---|
| Pontifikát | ||||||||
| 29. máj 757 – 28. jún 767 | ||||||||
| ||||||||
| Biografické údaje | ||||||||
| Narodenie | ? Rím, Taliansko | |||||||
| Úmrtie | 28. jún 767 Rím,Taliansko | |||||||
| Svätenia | ||||||||
| Cirkev | rímskokatolícka | |||||||
| Pápež | ||||||||
| Voľba | 29. máj 757 | |||||||
| Odkazy | ||||||||
 Pavol I. | ||||||||
 Kompletný zoznam pápežov | ||||||||
Životopis upraviť
Narodil sa v Ríme, bol synom Konštantína z rodiny žijúcej v regióne S. Maria in Via Lata (Via del Corso).[3][4]
Bol diakonom v Ríme, často poverovaný svojim bratom, pápežom Štefanom II., rokovaniami s lombardskými kráľmi. V kúrii mal dôležité postavenie a mal významný podiel na vzniku Pápežského štátu s podporou franského kráľa Pipina III.[1]
Kandidátom na pápeža bol už ku koncu života Štefana II. Jeho protikandidátom bol arcidiakon Theofylaktos, navrhovaný probyzantskou stranou, ktorá si priala obnoviť dobré vzťahy medzi cisárom a pápežským stolcom. Prednosť nakoniec dostal Pavol, ktorý bol po celý pontifikát Štefanovi nablízku; dvaja bratia po sebe v pápežskom úrade mali zabezpečiť kontinuitu jeho politiky. Vysvätený bol 29. mája 757 ako pápež Pavol I.
Podobne ako jeho brat a predchodca mal veľmi dobré vzťahy s franským kráľom Pipinom III., ktorý mal významný podiel na jeho zvolení. Do obdobia jeho pontifikátu spadajú pokračujúce nezhody s Longobardmi pod vládou kráľa Desideria na severe Talianska aj ich následné urovnanie. Pre konsolidáciu cirkvi sa spojil s Pipinom proti Longobardom aj Grékom; Rím za jeho pontifikátu ovládol Benevento a Toskánsko. Výrazom priateľstva a úcty k Frankom bolo prevezenie pozostatkov sv. Petronily do Ríma; okrem iného bol aj krstným otcom Pipinovej dcéry Gizely. Za jeho pontifikátu sa v Ríme prejavilo rozhodnutie synody, ktorá sa konala v roku 754 v Konštantínopole, kde bolo z iniciatívy cisára Konštantína V. opäť odsúdené uctievanie obrazov (obrazoborectvo čiže ikonoklazmus), čo malo za následok útek mnohých gréckych mníchov do Ríma.
Rovnako ako jeho brat sa Pavol I. zaujímal o výstavbu cirkevných budov (jeho meno je spojené predovšetkým so stavbou kláštora San Silvestro in Capite).
Zomrel 28. júna roku 767 v bazilike sv. Pavla za hradbami, kde bol i pochovaný.[2] Po troch mesiacoch boli jeho ostatky prenesené do Baziliky svätého Petra.[2] Jeho sviatok sa slávi 28. júna, v deň jeho smrti.[1]
Literatúra upraviť
- Claudio Rendina: Príbehy pápežov. Dejiny a tajomstvo. Praha 2005
Referencie upraviť
- ↑ a b c KELLY, John N. D.. Encyklopedia papieży. Warszawa : Państwowy Instytut Wydawniczy, 1997. ISBN 83-06-02633-0. S. 109.
- ↑ a b c Leksykon papieży. Kraków : Znak, 1996. ISBN 83-7006-437-X. S. 42.
- ↑ PAOLO (?-767). [s.l.] : The Cardinals of the Holy Roman Church. [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (anglicky)
- ↑ PAOLO I. [s.l.] : Enciclopedia dei Papi (2000). [Cit. 2012-10-21]. Dostupné online. (po taliansky)
Iné projekty upraviť
Commons ponúka multimediálne súbory na tému Pavol I. (pápež)
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článkov Pavel I. (papež) na českej Wikipédii a Paweł I (papież) na poľskej Wikipédii.
| Predchodca: Štefan II. |
|
Pápež Pavol I. (pápež) (zoznam) |
|
Nástupca: Štefan III. |