Pentachlórbenzén
Pentachlórbenzén je chlórovaný aromatický uhľovodík, ktorý sa používal ako pesticíd a spomaľovač horenia.
| Pentachlórbenzén | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
 | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Všeobecné vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Sumárny vzorec | C6HCl5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Vzhľad | bezfarebná, horľavá kryštalická látka | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Fyzikálne vlastnosti | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Molárna hmotnosť | 250,34 g/mol | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota topenia | 82 – 85 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Teplota varu | 275 – 277 °C | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Hustota | 1,834 g·cm−3 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Rozpustnosť | vo vode: 8,3 × 10 -5 g/100 ml | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Ďalšie informácie | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo CAS | 608-93-5 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo UN | 3077 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| EINECS číslo | 210-172-0 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Číslo RTECS | DA6640000 | ||||||||||||||||||||||||||||||||||
| Pokiaľ je to možné a bežné, používame jednotky sústavy SI. Ak nie je hore uvedené inak, údaje sú za normálnych podmienok. | |||||||||||||||||||||||||||||||||||
Chemické vlastnosti upraviť
Za bežných podmienok je pentachlórbenzén biela alebo bezfarebná kryštalická látka, rozpustná len minimálne vo vode (0,83 mg/l). Dobre sa rozpúšťa v benzéne alebo chloroforme.
Použitie a úniky do prostredia upraviť
Používal sa hlavne ako pesticíd (fungicíd) ako spomaľovač horenia. Užíval sa ako surovina pre výrobu ďalšieho pesticídu pentachlórnitrobenzénu. V krajinách EÚ sa teraz pentachlórbenzén nevyrába a jeho použitie bolo v mnohých krajinách zakázané.
Pentachlórbenzén sa do prostredia dostáva výhradne vplyvom ľudskej činnosti, napríklad z papierní, chemičiek (výroba trichlóretylénu), železiarní, ropných rafinérií, skládok odpadov, čistiarní odpadových vôd, spaľovní odpadov. Vzniká tiež ako produkt degradácie iných aromatických chlórovaných uhľovodíkov ako sú hexachlórbenzén alebo lindan.
Ekologické riziká upraviť
Za prístupu vzduchu pentachlórbenzén podlieha biodegradácii: v povrchových vodách fotodegradáciou (pôsobením slnečného žiarenia), vo vzduchu sa rozkladá reakciou s hydroxylovým radikálom. Ale tento proces je pomerne pomalý, takže môže byť prúdením prenášaný na dlhé vzdialenosti. Bez prístupu vzduchu (napr. v sedimentoch, hlbších vrstvách pôdy) je pentachlórbenzén perzistentný a môže sa tu preto kumulovať.
Pentachlórbenzén je toxický, pre vodné organizmy dokonca vysoko toxický (LC50 pre ryby je rovná 250 μg.l−1). Má schopnosť biokumulácie – hromadí sa v tukových tkanivách najmä vo vyšších článkoch potravinového reťazca (dravce, všežravce).
Zdravotné riziká upraviť
Pentachlórbenzén vstupuje do tela kontaminovaným vzduchom, potravou alebo vodou. Poškodzuje centrálny nervový systém, pečeň a obličky, predpokladá sa jeho reprodukčná toxicita. Jeho nebezpečnosť zvyšuje schopnosť bioakumulácie.
Regulácia upraviť
V máji 2009 bolo v Ženeve na 4. Konferencii zmluvných strán Štokholmského dohovoru rozhodnuté o zaradení pentachlobenzénu na čiernu listinu dohovoru o perzistentných organických látkach.[1]
Referencie upraviť
- ↑ Miroslav Šuta: Štokholmský dohovor: Tucet špinavcov dostalo 9. nových parťákov Archivované 2009-05-12 na Wayback Machine, respekt.cz, 10.5.2009
Pozri aj upraviť
Zdroj upraviť
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Pentachlorbenzen na českej Wikipédii.