Peripieninský lineament
| Geológia Západných Karpát |
|---|
|
| Morfotektonické členenie |
| Čelná karpatská priehlbina |
| Flyšové pásmo |
| Bradlové pásmo |
| Pásmo jadrových pohorí |
| Veporské pásmo |
| Gemerské pásmo |
| Meliatske pásmo |
| Bükkské pásmo |
| Bakonské pásmo |
| Zemplínske pásmo |
| Tektonické jednotky a rozhrania rôzneho rádu |
| Oravikum • Váhikum • Tatrikum • Subtatranské príkrovy • Čertovická línia • Fatrikum • Veporikum • Lubenícko-margecianska línia • Gemerikum • Hronikum • Rožňavská línia • Silicikum • Meliatikum • Turnaikum • Bükkikum • Transdanubikum • Zemplinikum |
| Paleogeografické termíny |
| Valaiský oceán |
| Čorštynská elevácia |
| Váhický oceán |
| Alcapa |
| Meliatsko-halstattský oceán |
| Pozri aj Geovedný portál |
Peripieninský lineament je to tektonické rozhranie 1. rádu, ktoré oddeľuje blok Centrálnych Západných Karpáty od Českého masívu a východoeurópskej platformy[1]. Možno ho považovať za hlbinný prejav komplikovanej stavby bradlového pásma. V súčasnosti sa tento termín neodporúča používať.
Na Považí je približne zhodný s priebehom bradlového pásma. Na východe možno rozhranie sledovať v oblasti ukrajinského úseku bradlového pásma a severného okraja rumunského marmarošského masívu. Geofyzikálne výskumy v priestore západne od Myjavy poukazujú, že skok Moho-diskontinuity, s ktorým je peripieninský lineament najčastejšie stotožňovaný, sa v tomto priestore oddeľuje od bradlového pásma a pozdĺž severozápadných svahov Malých Karpát smeruje na juhozápad do oblasti Semmeringu[2]. Rozhranie je na väčšine územia Západných Karpát takmer vertikálne, alebo veľmi strmo uklonené na juh. Smerom na západ do Álp sa tento sklon zmenšuje a mení sa na vnútrokôrový násun. Podľa geofyzikálnych zistení nie je peripieninský lineament celkom zhodný s priebehom bradlového pásma, na východe zasahuje viac na sever, zatiaľčo na západe viac do vnútornej časti orogénu[3].
Termín pôvodne zaviedol M. Máška v roku 1961, ktorý toto rozhranie chápal ako predel medzi starými masívmi fungujúci od dôb asyntskej a kaledónskej až do alpínskej éry.[2]
Referencie upraviť
- ↑ Grygar, R., Multimediální učební texty "Regionální geologie České republiky". Institut geologického inženýrství Hornicko-geologická fakulta VŠB - Technická univerzita Ostrava
- ↑ a b Biely, A., 1975: Poznámka k termínu „peripieninský lineament.“ Geologické práce, Správy, 63, s. 205-209
- ↑ Mišík, M., 1997: The The Slovak Part of the Pieniny Klippen Belt After the Pioneering Works of D. Andrusov. Geologica Carpathica, 48, 4, s. 209-220
|
Tento článok týkajúci sa geológie je zatiaľ „výhonok“. Pomôž Wikipédii tým, že ho doplníš a rozšíriš. |
