Perseus (syn Nestora)

Perseus alebo Perzeus (starogr. ΠερσεύςPerseus, lat. Perseus) je v gréckej mytológii syn pylského kráľa Nestora a jeho manželky Anaxibie[1] (alebo Eurydiky).[2]

Nestor a jeho rodina pri obrate obety, ilustrácia: John Flaxman (1755–1826)

Kráľ Nestor bol otcom synov, Persea, Antilocha, Straticha, Aréta, Echefróna, Peisistrata a Thrasyméda a dvoch dcér Peisidiky a Polykasty.[1]

Grécky básnik Homér sa o Nestorovom synovi Perseovi zmieňuje vo svojom veľkolepom epickom diele Odysea.[3] Homér píše, že keď Télemachos hľadal svojho otca, ithackého kráľa Odysea, ktorý sa už dlho nevracal z trójskej vojny, navštívil v Pyle kráľa Nestora, známeho svojou múdrosťou, aby sa s ním poradil ako otca nájsť.[4]

Nestor hosťa privítal a pri tejto príležitosti nechal obetovať bohyni Aténe jalovicu.[3] Homér následne opisuje celý obetný rituál, ktorého sa zúčastnil aj Nestorov syn Perseus a celá ich rodina. Perseov brat Echefrón najprv priviedol jalovicu na obetné miesto, kde ju potom Thrasymédes zrazil ostrou bronzovou sekerou a Perseus pripravil misku na vytekajúcu krv. Jeho otec pritom vykonával predpísané obrady a modlitby. Keď Peisistratos následne prerezal obetnému zvieraťu hrdlo, Perseus chytal vytekajúcu tmavočervenú krv do misky a z hrdiel Nestorových dcér a manželiek jeho synov znel posvätný pokrik.[3]

Ako bolo zvykom bohyni potom obetovali tuk a kosti a mäso začali opekať. Keďže bol Télemachos po dlhej ceste unavený, okúpala ho Nestorová najmladšia dcéra Polykasté a po kúpeli mu telo natrela olejom.[2]Télemachos sa potom obliekol a zasadol k hostine, kde jedol pečené mäso a pil víno zo zlatého pohára.[5] Nestor mu počas hostiny poradil, aby išiel ku spartskému kráľovi Menelaovi, ktorý sa vrátil od Tróje posledný a o jeho otcovi by niečo mohol vedieť.[4]

Referencie a bibliografia upraviť

  1. a b Apollodoros, Kronika, 1,9,9.
  2. a b Homér, Odysea, 3,447.
  3. a b c Homér, Odysea, 3,430-478.
  4. a b Vojtech Zamarovský. Bohovia a hrdinovia antických bájí. Bratislava : Mladé letá, 1980. 66-048-80. S. 442-443.
  5. Homér, Odysea, 3,464.